Zúbkovanie Moskovského vydania a jeho zberateľské zaujímavosti

Sú to predovšetkým chyby zúbkovania, pre ktoré sú medzi špecialistami obľúbené Moskovské známky. Veľká pozornosť im bola venovaná najmä po tri roky od vydania, keď filatelistická tlač uverejňovala nové nálezy vynechaného zúbkovania a okolo posudzovania dvojitého zúbkovania sa rozvinula polemika, ktorá nemala jednoznačné závery a v roku 1949 bola prerušená.

Pri štúdiu som využil bibliografiu Ing. Antonína Gazdu a údaje špecializovaných katalógov a príručiek. Hneď na úvod musím konštatovať, že údaje v nich sa podstatne líšia. Uvediem príklad: „Specializovaný katalog“ z roku 1978 vôbec neuvádza existenciu dvojitého zúbkovania ani existenciu vynechaného zúbkovania na pravej strane známky. Bratislavské „Filatelistické state“ dvojité zúbkovanie uvádzajú, nie však podrobne, upozorňujú na jeho falšovanie, hlavne sa však odlišujú v tom, že u všetkých hodnôt uvádzajú aj vynechané zúbkovanie vpravo. Najnovšia „Specializovaná příručka“ z roku 1988 podobne ako „Filatelistické state“ upozorňuje na dvojité zúbkovanie, ale vynechané zúbkovanie na pravej strane uvádza len u hodnoty 2 Kčs.

Teda ani po viac ako 40-tich rokoch nemáme úplne jasno?! Nemyslím si, že môj príspevok túto problematiku rozrieši, no dúfam, že hypotéza o postupe zúbkovania Moskovských známok, ktorú Vám chcem na záver predstaviť Vás inšpiruje a podnieti k prehliadke vlastného známkového materiálu a k ďalšiemu štúdiu tejto emisie.

Prvou perforačnou zaujímavosťou Moskovského vydania sú rozdielne priemery perforačných otvorov. V literatúre sa uvádzajú priemery 0,8 až 1 mm alebo 0,8 až 1,2 mm. Nečisté zúbkovanie, ktoré sa tiež vyskytuje, stretávame častejšie u väčšieho priemeru otvorov. Časopis „Sberateľ“ 1948/19/4 spomína aj tretí variant, v ktorom vodorovné rady mali malé priemery a zvislé rady veľké priemery otvorov.

Perforačné ihly sú rôzne vychýlené, čo sa dá dobre využiť pri porovnávaní. Rozmer riadkového zúbkovania je 12 1/4. Perforácia je často decentrovaná, vyskytujú sa posuny do obrazu známky (aj šikmé). Posunmi vznikli známky rôznych rozmerov.

Ďalšou perforačnou zaujímavosťou sú vynechané perforačné otvory. V jednom prípade vieme určiť polohu vylomenej ihly v perforačnom riadku - v „Časopise českých filatelistů“ 1947-1948/12/196 je fotografia rohového štvorbloku hodnoty 10 h, kde výnimočne vidíme okraj perforačného riadku s vylomenou 25. ihlou.

Poloha vynechaného perforačného otvoru, jeho „blúdenie“ v priehradkovom liste bolo spočiatku záhadou, aj keď už „Československá filatelie“ 1945/3/35 uviedla, citujem: „9 perforačných riadkov v hárku bolo ozúbkovaných v jednom smere, kým zostávajúce 2 rady boli dozúbkované tým istým perforačným riadkom v smere opačnom“. „Zpravodaj naší filatelie“ 1947/6/157 uvažuje o tom, že, citujem: „Je to dôkaz, že tu bola perforácia zhotovená kolieskom, v ktorého okraji sú umiestnené perforačné nože, z ktorých jeden vypadol. Koliesko však nenasadzuje presne a preto vidíme chybu alebo odchýlku vždy na inom mieste“. Časopis „Sberateľ“ 1948/19/4 ide vo vysvetlení ďalej, citujem: „To je dôkazom toho, že robotník pri perforovaní týchto listov ich na konci obrátil a posledné tri údery perforačky padali z opačnej strany. ... Na tomto liste napríklad vidíte, že medzera (vynechaný otvor) putuje, v každom zvislom riadku je v inej výške. Je to dôkazom toho, že perforačka nemala vodiaci okraj (postranný nárazník).“ „Pravidelnosť v nepravidelnosti“ konštatovali „Filatelistické listy“ 1948/20/298, k problematike však ďalšie podrobnosti neuviedli.

Samozrejme najväčšiu pozornosť upútali nálezy vynechaného zúbkovania na okrajových radoch priehradkového listu, najčastejšie na hornej a ľavej strane:

ČSF 1945/3/35: 1 Kčs - na hornej strane, 2 Kčs - na ľavej strane,

FL 1946/1/7: 10 h - na hornej strane (fotografia vo FL 1946/2/24),

ČSF 1946/8/89: 10 h - na pravej strane,

ČSF 1947/14/209: 20 h - na ľavej i hornej strane súčasne,

ČSF 1947/15/235: 50 h - na hornej strane,

FL 1947/16/250: 5 h - na hornej strane,

FL 1948/5/74: 5 h - na ľavej strane,

FL 1948/20/299 uvádza u všetkých hodnôt vynechané zúbkovanie na hornej strane, „vo väčšej miere po stranách (zvislý rad), najnovšie i s vynechanou perforáciou dole (posledný rad)“,

F 1974/9/264: 2 Kčs - na ľavej i hornej strane súčasne.

Ako som už spomenul, najviac diskusií vyvolali nálezy dvojitého zúbkovania:

FA 1946/2/23: 5 h - štvorblok so zvislým dvojitým zúbkovaním,

ČSF 1946/6/66: 1 Kčs - štvorblok s vodorovným dvojitým zúbkovaním uprostred,

FL 1946/6/90: 5 h - dvojitá zvislá perforácia,

ČSF 1947/15/235: 5 h - dvojitá vodorovná perforácia v hornom okraji,

ČSF 1948/14/213: 5 h - dva zvislé údery v ľavom okraji navyše, vznikol kupón vo veľkosti známky,

ČČF 1947-1948/11/183: dvojité zúbkovanie u hodnôt 10 h (zvislé, vo viacerých stĺpcoch hárku), 20 h a 50 h označil Hugo Kolár za pravé, ale zberateľ Pavel Mikulík z Ružomberka ich považuje za falošné, rovnako i posudzovaný „kupón“ 5 h známky,

FL 1948/11/170: 50 h - dvojitá perforácia na pravom okraji,

FL 1948/20/298: 5 h - dvojitá vodorovná perforácia na hornom okraji, 20 h - dvojitá vodorovná na dolnom okraji, 50 h - dvojitá vodorovná na hornom okraji, 1 Kčs - dvojitá vodorovná uprostred hárku, 10 h - dvojitá zvislá uprostred hárku, z nich bola u hodnôt 10 h a 20 h označená za falošnú (pre rozdiel vo veľkosti otvorov a iné usporiadanie otvorov než u riadku susedného).

Určitý prielom v štúdiu zúbkovania Moskovských známok nastal, keď v „Československej filatelii“ 1948/14/213 redaktor Ervín Hirsch predstavil trojpásku 5 h známok s kupónom vľavo, s dvomi údermi navyše. Celá záležitosť s dvojitým zúbkovaním dostala zvláštnu príchuť, keď známky so značkou pravosti Huga Kolára označil Pavel Mikulík za falošné, s poznámkou, citujem: „Ku skúmaniu pravosti známok a zúbkovania nestačí dopisný papier s firemnou hlavičkou, s pečiatkou a podpis, lebo na vystavenom ateste sú jedine len tieto tri veci pravé a ostatný obsah je mýlny. Žiadny človek nemôže síce vedieť všetko dokonale, musí mať ale tú možnosť, aby sa k tomu priznal a neskúšal veci, ktorým nerozumie“.

U 10 h známok, označených raz za pravé a potom zase za falošné bolo hlavnou ťažkosťou vysvetliť veľký pozdĺžny posun riadku. K tomu sa vyjadril redaktor „Časopisu českých filatelistů“ v čísle 1947-1948/12/196, kde predložil rohový štvorblok známok 10 h s neprezúbkovaným dolným okrajom. Závery Pavla Mikulíka boli čiastočne spochybnené. Ten sa po určitom čase ozval v „Československej filatelii“ 1949/11/126. Potvrdil svoj záver, že predmetné 10 h známky sú falošne dvojite zúbkované a odvolal sa tiež na súhlasný názor Ervína Hirscha a Jana Mrňáka. Vyzval pôvodného majiteľa celého priehradkového listu na vypátra­nie falzátora. Tým sa diskusia o dvojitom zúbkovaní na stránkach filatelistickej tlače uzavrela.

Teraz k samotnej hypotéze o spôsobe s postupe zúbkovania Moskovských známok. Vychádzal som so známych citovaných skutočností a snažil som sa dedukovať spôsob perforovania, ktorý by nebol v rozpore s existujúcimi chybami zúbkovania, ale naopak, vysvetlil by najmä príčinu onoho záhadného otáčania hárkov pri perforovaní.

Na celých hárkoch som odmeral minimálnu dĺžku perforačného riadku pomocou vynechaného otvoru, ktorý rozdeľuje riadok na dva úseky. Dĺžka riadku sa tiež dá odhadnúť z dĺžky uhlopriečky priehradkového listu - keď uvážime, že hárky sa museli otáčať. Vyšli mi podobné údaje 50-51 cm.

Bočné okraje perforovaných hárkov nie sú vždy zastrihnuté rovnobežne podľa vytlačených známok a ani vynechané perforačné otvory nie sú v línii a podľa toho som vylúčil, že by obsluhe uľahčoval prácu bočný vodiaci nárazník.

Z existencie rôzne širokých či vysokých známok a zúbkovania silne posunutého do obrazu známky alebo dokonca šikmého som usúdil, že pre pohyb hárku pod perforačným riadkom razníkov neboli použité mechanické zarážky. Vylučuje to aj samotný výsledok perforovania ako ho poznáme - veď keby sa nejaké zarážky využívali, tak by sa perforovalo v jednom smere nie 9 ale všetkých 11 riadkov a ušetrilo by sa na otáčaní hárku.

Pre súčasné perforovanie viacerých hárkov museli byť tieto spojené v nápichových krížikoch klinčekmi zo spodnej strany. Ak boli nápichové krížiky umiestnené nesprávne - priamo v mieste úderu razníkov (ako je tomu napr. u dosky 10 h so štyrmi krížikmi), mohlo to spôsobiť vylomenie razníkov.

Jadrom mojej hypotézy je predpoklad, že úder perforačného riadku sa zameriaval ručne pomocou dvoch pravítok o susedný rad známok. Pravítka boli od razníkov v konštantnej vzdialenosti, užšie reprezentovalo šírku jednej známky, širšie pravítko zase výšku jednej známky.

Sledujme postup perforovania podľa obrázkov. Pod perforačný riadok sa dostal povedzme horný okraj hárku. Pracovník podľa širšieho pravítka nastavil horný okraj 2. radu známok a vykonal úder (obr. 1). Potom hárok zasunul pod razníky o ďalší rad. Tento postup mohol opakovať len 9 ráz, lebo 10. a 11. úder nemal o čo zamerať. Pracovník hárok pootočil o 90° a urobil obdobne 9 úderov zvislej perforácie. Zameriaval tentoraz podľa užšieho pravítka (obr. 2). Po ďalšom pootočení o 90° pracovník dokončil zvyšné vodorovné 2 údery a po poslednom pootočení o 90° aj záverečné 2 údery zvislé.

Zúbkovanie Moskovského vydania a jeho zberateľské zaujímavosti

Zúbkovanie Moskovského vydania a jeho zberateľské zaujímavosti

Na záver sa ešte pozrime, ako tomuto hypotetickému spôsobu perforovania zodpovedajú vyskytujúce sa chyby. Vynechané alebo dvojité zúbkovanie mohlo vzniknúť najpravdepodobnejšie na okraji hárku nepozornosťou pracovníka. Vynechané zúbkovanie na okraji mohlo vzniknúť tak, že pracovník vsunul hárok pod razníky viac ako bolo potrebné a pri presnom zameraní zameral omylom nie 2. ale 3. rad známok. Dvojité zúbkovanie mohlo vzniknúť buď ďalším úderom bez posuvu hárku alebo vtedy, keď pracovník omylom či zo zotrvačnosti znovu otočil hárok o 90° a ozúbkoval už ozúbkovaný okraj. Kupóny vo veľkosti známky mohli vzniknúť v takom prípade, že bol mimoriadne široký okraj hárku a omylom bol zameraný už 1. rad známok.

Ing. Miroslav Gerec

Prednesené na celoštátnom seminári zberateľov čs. známok dňa14. októbra 1989 v Bratislave.


Autor: Miroslav Gerec | 10. 3. 2011

Komentáře

Nejsou žádné komentáře

Přidat komentář