Slovenská známková tvorba a služby Slovenskej pošty z pohľadu zberateľa II.

Odporúčanie č. 5
Odporúčame Slovenskej pošte dôsledne dodržiavať číslovanie známok v sériach podľa stúpajúcich nominálnych hodnôt, známky rovnakých nominálnych hodnôt číslovať podľa iného logického a jednoznačného kritéria napr. chronológie zobrazených motívov, abecedného poradia a pod.


Od roku 1999 požaduje Slovenská pošta za poštové lístky s prítlačou príplatok 2 Sk k nominálnej hodnote známky. Tým sa tieto celiny stávajú pre nefilatelistické použitie prakticky nepredajné. Príplatok je pravdepodobne odvodený od výrobnej ceny prítlače, vyhotovenej najdrahšou technológiou – prítlačou na jednotlivé, hotové, už narezané lístky. V súčasnosti sa už táto technológia prítlače nepoužíva a prítlač sa robí na celé tlačové listy so 16-timi predtlačenými lístkami. Najlacnejšia je technológia tlače celého lístka t.j. známky i prítlačového motívu ako celku.

Slovenská známková tvorba a služby Slovenskej pošty z pohľadu zberateľa II.
Obr. A49

Slovenská známková tvorba a služby Slovenskej pošty z pohľadu zberateľa II.
Obr. A50

Emisia „50 rokov Rady Európy“ 16 Sk bola vydaná v dvoch tlačových úpravách – vo forme jednoznámkového hárčeka a tiež ako 10-blok, ktorý bol na poštové úrady expedovaný až v máji 2002, dovtedy ho predával iba POFIS.

Otázka č. 11
Aký mala Slovenská pošta zámer pri vydaní dvoch tlačových úprav emisie „50 rokov Rady Európy“ a prečo nebola tlačová úprava s 10-známkami distribuovaná na poštové úrady rovnako ako hárček?

Odpoveď POFIS:
Poštové správy bežne vydávajú známky aj v rôznych úpravách na spestrenie emisie pre filatelistov, alebo na využitie do známkových zošitkov a pod. Pošty vždy uprednostňujú v predaji priehradkové listy, špeciálne úpravy dostávajú len vybrané pracoviská a dajú sa objednať na Pofise.


Slovenská známková tvorba a služby Slovenskej pošty z pohľadu zberateľa II.
Obr. A51

V predvianočnom období roku 1999 zorganizovala Slovenská pošta po prvý raz „Vianočnú poštu“. Zásielky, označené zvláštnou nálepkou boli opečiatkované príležitostnou pečiatkou z Rajeckej Lesnej. Pošta však túto službu nerobí nezištne, ale chce o 2 Sk vyššie poštovné. Prídavná známka k obvyklej vianočnej známke na kráse takto vzniknutej celistvosti nepridáva, problematické je aj dodržiavanie zásad pečiatkovania týchto zásielok, pokiaľ majú byť aj poštou doručované.

Odporúčanie č. 6
Navrhujeme, aby bol poplatok za mimoriadnu službu „Vianočná pošta“ vyberaný pomocou pripúšťacej cennej nálepky a tak by nemusela byť dolepovaná dodatočná 2-korunová známka.


Koncom roku 1999 vyšlo spoločné slovensko-izraelské vydanie „Múzeum židovskej kultúry na Slovensku“ 12 Sk a 18 Sk, tlačené po prvý raz kombináciou ofsetu a dvojfarebnej oceľotlače z plochých dosiek.

Slovenská známková tvorba a služby Slovenskej pošty z pohľadu zberateľa II.
Obr. A53

Zaujímavosťou roka 2000 bolo vydanie príležitostnej známky „Europa 2000“ 12 Sk na dvoch druhoch papiera. Zvýšené zaťaženie pre zberateľov kupónov znamenalo šachovnicovité usporiadanie kupónov známky „Olympijské hry Sydney“ 18 Sk.

Emisný rok 2000 ukončila známka „Dejiny poštového práva“ 20 Sk, ktorá vyhrala 1. miesto v rakúskom hodnotení svetovej produkcie známok. Nastala situácia, ktorú by vydavateľ videl čo najčastejšie – o známku bol veľký záujem a čoskoro bola na poštách i v POFIS-e vypredaná. Avšak podľa informácie z TÚP je táto známka ešte stále na jej sklade, lenže pre bežnú distribúciu je zablokovaná.

Otázka č. 12
Môže Slovenská pošta vysvetliť spôsob distribúcie známky „Dejiny poštového práva“ 20 Sk?

Odpoveď POFIS:
Známky boli distribuované bežným spôsobom.


Slovenská známková tvorba a služby Slovenskej pošty z pohľadu zberateľa II.
Obr. A55

V roku 2000 mala byť vydaná aj prvá slovenská automatová známka s pohľadom na Bratislavský hrad a konkatedrálu sv. Martina. Nakoniec bolo zvolené iné riešenie, avšak prvá, nevydaná známka sa objavila na filatelistickom trhu. Výskyt skúšobných tlačí nevydanej automatovej známky „Bratislava“ poukazuje na riziko elektronickej prípravy návrhov známok – originál môže mať nekonečne veľa identických kópií, stačí ho skopírovať na pamäťové médium.

Otázka č. 13
Môže Slovenská pošta oficiálne vysvetliť pôvod a výskyt nevydaných prvých automatových známok?

Odpoveď POFIS:
Automatové známky sa nevydávajú, dokonca ani nejde o známky. Ak pošta naplní svoje automaty na výplatné značky páskami s určitým dizajnom, ich používanie zverejní. Nepoužitý dizajn poštou bol v elektronickom spracovaní, mohol sa rozšíriť aj od autora. Nejde však o nevydanú ceninu.


V roku 2001 bol vydaný hárček „Osobnosti Veľkej Moravy“ so sútlačou štyroch známok s rôznymi nominálnymi hodnotami 6 Sk, 9 Sk, 11 Sk a 14 Sk. Hárček so sútlačou štyroch rôznych hodnôt bol vydaný aj v roku 2003 - „Európska mačka divá“ 13 Sk, 14 Sk, 16 Sk a 18 Sk.

Poštový lístok „Poštový motív“ 5,50 Sk po skúsenostiach s falšovaním predošlého poštového lístka „Bratislava“ bol tlačený na papier s ochrannými vláknami a priesvitkou „Logo Slovenskej pošty“. Príplatok k nominálnej hodnote známky bol zvýšený na 80 halierov.

Vydaná bola prvá 9-kusová séria obrazových poštových lístkov „Hrady a zámky na Slovensku“ 5,50 Sk s originálnym riešením obojstrannej tlače. POFIS dal v bratislavskej predajni do predaja celé nerozrezané TL s 18-lístkami. Pokiaľ mi je známe, predaj TL poštových lístkov nemá obdobu nikde na svete. Okrem toho boli vyrobené aj darčekové albumy so sadou lístkov, ktoré sú pre vysokú cenu nepredajné a stali sa ďalším ležiakom POFIS-u. Výsledkom predaja nerozrezaných TL je ponuka rôznych „rarít“ na filatelistickom trhu, ktoré vznikli iným rozrezaním TL (napr. keď známka je v ľavej časti lístka).

Slovenská známková tvorba a služby Slovenskej pošty z pohľadu zberateľa II.
Obr. A60

Koncom roka 2001 bolo vydaných 8-hodnôt automatovej známky. Bohužiaľ, ÚS POFIS, špecializovaná organizácia, ktorá podľa názvu má slúžiť filatelistom, nebola a nie je schopná tieto známky zberateľom distribuovať.

Otázka č. 14
Môže Slovenská pošta vysvetliť dôvod špecifickej distribúcie automatových známok obchodníkom s poštovými známkami a zberateľom?

Odpoveď POFIS:
POFIS zabezpečuje distribúciu poštových cenín podľa emisných plánov známok a celín. Zabezpečuje aj výrobu a distribúciu filatelistických výrobkov podľa emisného plánu produktov. Výplatné značky z automatov nie sú emitované ceniny alebo produkty, ich výroba je zabezpečovaná lokálne priamo zákazníkmi.


Asi svetovým unikátom (o ktorý by sme mali čo najskôr prísť) je fakt, že na 5-miliónovom Slovensku existuje jediný (!) automat. Odhadujeme, že náklady na prvý automat sa Slovenskej pošte už dávno vrátili, pretože automat používajú takmer výhradne zberatelia a len mizivé percento známok je poštovne použitých.

Otázka č. 15
Kedy Slovenská pošta zaobstará ďalšie známkové automaty napr. aspoň v Košiciach a v Banskej Bystrici? Alebo si Slovenská pošta nepraje, aby používali automatové známky aj nefilatelisti?

Odpoveď POFIS:
V súčasnosti sú prioritné iné investičné zámery, ale nie je vylúčené, že v budúcnosti SP a.s. zaobstará aj ďalšie automaty.


Kresba automatových známok je výrazne obmedzená umiestnením dotláčanej nominálnej hodnoty v strede známky. Príklady švajčiarskych a lichtenštajnských automatových známok však ukazujú, že aj tento problém sa dá riešiť invenčne a známky môžu byť výtvarne pestré.

Otázka č. 16
Počíta Slovenská pošta s inováciou automatovej známky?

Odpoveď POFIS:
POFIS tento návrh predložil RPC Bratislava, ktoré automat udržiava.


Kurióznou tlačovou technikou – na farebnej kopírke bol zhotovený pamätný list k známke „ME v šprinte psích záprahov“ 6 Sk z roku 2002.

Slovenská známková tvorba a služby Slovenskej pošty z pohľadu zberateľa II.
Obr. A61

V tomto roku prišla ďalšia a široko propagovaná novinka – známka s personalizovaným kupónom (nesprávne uvádzaná ako personalizovaná známka) „Blahoželanie“ 6 Sk. Za vyhotovenie prítlače počítačom Slovenská pošta požaduje nemalý príplatok. Známka s nepotlačeným kupónom sa nemala dostať na trh, avšak stalo sa, preto boli dané do predaja za nominálnu hodnotu aj PL s nepotlačenými kupónmi. Takže zberatelia, ak chceli mať zbierku kompletnú, museli si zaobstarať až tri varianty PL – s výstavným kupónom, s personalizovaným kupónom a s nepotlačeným kupónom.

Vydaný bol poštový lístok „Doprava na Dunaji“ 10 Sk s nominálnou hodnotou určenou pre 1. triedu. Poštové lístky sa však 1. triedou posielajú len veľmi zriedkavo, preto možno toto vydanie považovať za neopodstatnené.

Slovenská známková tvorba a služby Slovenskej pošty z pohľadu zberateľa II.
Obr. A64

Poštový lístok „Medzinárodný rok hôr“ 5,50 Sk dostal ako prvý nový ochranný prvok – hologram. Príplatok k nominálnej hodnote známky bol zvýšený na 1 Sk. Tento vysoký príplatok je jedným z dôvodov, že klesá počet predaných poštových lístkov – na úkor lístkov s nalepenou známkou a po zjednotení poštovného za lístky a listy aj na úkor obálok do 20 g. Pritom poštové lístky s natlačenou známkou sú pre Slovenskú poštu rentabilnejšie ako používanie lístkov resp. obálok s nalepenou známkou (známky sa predávajú za nominálnu hodnotu, lístky nad nominálnu hodnotu). Ďalším faktorom poklesu spotreby poštových lístkov je aj konkurencia elektronickej pošty a mobilnej komunikácie napr. pri automatizovanom vyhodnocovaní ankiet a súťaží. Konkurencia hrozí aj pri zasielaní dokumentov – máme zákon o elektronickom podpise.

Odporúčanie č. 7
Navrhujeme aby príplatok k nominálnej hodnote známky poštových lístkov bol stanovený na 50 h, pretože sa domnievame, že náklady na tlač známky vrátane ochranných prvkov sú zahrnuté v jej nominálnej hodnote a hodnota papiera je iste menej než 50 h. Pre Slovenskú poštu by cenové zvýhodnenie poštových lístkov voči listom znamenalo vyššie prínosy aj v znížení dopravných nákladov (20-gramovej obálke s poštovným 8 Sk sa vyrovná v hraničnom prípade až osem 2,5-gramových lístkov s poštovným 64 Sk). Ďalším prínosom by bol pokles počtu svojpomocne vyrobených lístkov, ktoré spomaľujú automatické triedenie listových zásielok, pretože sú neštandardné.


K 8-korunovej známke na celinovej obálke „Štátny znak“ bola dotlačená 2-korunová známka „Európska integrácia“. Začiatkom roka 2003 bola vydaná celinová obálka „Slovenská pošta“ 12 Sk, bez prítlače i s prítlačou. Ani obálka „Európska integrácia“ ani obálka „Slovenská pošta“ nikdy neboli v ponuke TÚP.

Slovenská známková tvorba a služby Slovenskej pošty z pohľadu zberateľa II.
Obr. A68

Ku 10. výročiu SR bol vydaný „hárček“ so 6-timi známkami „10 rokov SR“ 20 Sk. Poznamenajme, že identická tlačová úprava prvej známky „Štátny znak“ 8 Sk bola v roku 1993 považovaná za PL.

Otázka č. 17 Vysvetlí Slovenská pošta, prečo sú identické tlačové úpravy známok „Štátny znak“ 8 Sk a „10 rokov SR“ 20 Sk hodnotené rozdielne, raz ako PL, druhý raz ako hárček? Aké kritériá si Slovenská pošta stanovila na definíciu hárčeka, môže ich zverejniť?

Odpoveď POFIS: Slovenská pošta v súlade s názormi filatelistov a iných poštových správ považuje obe vydania za upravený tlačový list. Za hárček ich považuje ministerstvo, ktoré ako vydavateľ vraj malo právo vyhlásiť konkrétnu emisiu za hárček.


K známke „Ľudové zvyky“ 7 Sk bol vydaný známkový zošitok v praktickom zmenšenom formáte. Čo je dôležitejšie – bol vydaný vo zvýšenom náklade a distribuovaný aj na poštové úrady. Koľko stála doterajšia slovenská známková produkcia je zrejmé z tabuľky č. 1. V tabuľke sú v osobitnej katagórii „Známky s kupónmi“ vedené len známky vydané vo veľkých PL, známky s kupónmi z malých PL sú zarátané v hodnote PL. Započítané sú tieto kupónové kombinácie: ĽK, PK, KZK a ZKZ (t.j. 5x nominálna hodnota známky). Známky vydané v sútlačiach nie sú uvedené samostatne, ale sú zarátane v hodnote PL.

Tabuľka č. 1 Prehľad počtu a hodnoty emisií poštových známok

Slovenská známková tvorba a služby Slovenskej pošty z pohľadu zberateľa II.

Pre zberateľov je citlivá otázka vydávaných nominálnych hodnôt. Prehľad vydaných poštových známok podľa nominálnych hodnôt je v tabuľke č. 2. Tmavým pozadím sú zvýraznené základné poštové poplatky, svetlejším pozadím priemerné nominálne hodnoty známok v príslušnom roku.

Tabuľka č. 2 Štruktúra nominálnych hodnôt poštových známok

Slovenská známková tvorba a služby Slovenskej pošty z pohľadu zberateľa II.

Z hľadiska nominálnych hodnôt bol rok 1993 špecifický, pretože bolo potrebné zabezpečiť celú škálu nominálnych hodnôt známok. V neskorších rokoch nebolo spočiatku tempo zmien poštových poplatkov rýchle, iba v posledných 4-5-ich rokoch zaznamenávame každoročné zmeny. Rok 1998 bol osobitý tým, že pomerne vysoký podiel známok (až 14 z 29-ich) mal základné nominálne hodnoty na prospech pestrosti najčastejšie používaných známok.

Každoročné zmeny poštových poplatkov, aké zažívame v posledných rokoch si priamo vyžadujú čo najcitlivejšie a najopatrnejšie stanovenie nominálnych hodnôt a nákladov známok. Keď sa sadzby menia každý rok, tak výška nákladu by mala zodpovedať ročnej spotrebe. Koľkokrát sa však stalo, že boli vydané známky s „neperspektívnymi“ nominálnymi hodnotami! Nebude to tak aj v tomto roku?

Otázka č. 18
Akým spôsobom Slovenská pošta zisťuje potrebu jednotlivých nominálnych hodnôt poštových známok?

Odpoveď POFIS:
Túto úlohu plní úsek prevádzky s úsekom financií a správy majetku. Ide o pomerne zložité rozhodovanie po zistení stavu zásob, schválených sadzieb a kombinácií sadzieb do výplatného. Kombinácií je okolo 200, známok sa vydáva 20 – 30.


Slovenská známková tvorba a služby Slovenskej pošty z pohľadu zberateľa II.
Obr. A73

Zo začiatku roku sa vždy opakuje dospotrebúvanie už neaktuálnych minuloročných hodnôt, spojené s dolepovaním korunových známok. V roku 1999 sa vydanie nového poštového lístka odsunulo, kým sa nespotrebovali zásoby starého, ktorý sa musel dofrankovávať. Na tento účel sa každoročne objednáva dotlač korunovej známky. Pritom by stačilo obzrieť sa po svetovo osvedčenom vynáleze – nominálnej hodnote vyznačenej symbolom alebo textom.

Otázka č. 19
Vie Slovenská pošta o možnosti vyznačenia nominálnej hodnoty symbolom alebo textom a predaja takto označenej ceniny za aktuálnu hodnotu? Nepočíta s týmto spôsobom označovania aspoň na vnútroštátnych poštových lístkoch?

Odpoveď POFIS:
Vyznačovanie nominálnych hodnôt symbolom má POFIS v koncepcii. Momentálne prebiehajú na viacerých úrovniach rokovania o možnej realizácii.


Najväčšiu pestrosť by mali mať známky s najnižším poštovným - pre listy 2. triedy do 20 g. V minulom roku pošta prepravila 337 milónov týchto listov. Pre porovnanie – listov 1. triedy bolo 5,6 milióna kusov a doporučených listov 52 miliónov kusov.

Pri stanovovaní nominálnych hodnôt nových známok považujeme za dôležité aj zohľadnenie počtu známok skladovaných v TÚP. Sprístupnenie obsahu skladu TÚP by ukázalo, ktoré nominálne hodnoty boli tohto roku vydané duplicitne a ktoré zbytočne. Predpokladáme, že z minulého roka ostala iste nemalá zásoba 7-korunových známok, ktoré sú samostatne neupotrebiteľné. Možno ich však jednoducho poštovo upotrebiť ako násobky – po dvoch, po troch, po štyroch. To znamená, že nemuseli byť vydané hodnoty 14 Sk „Tatranský omnibus“, 21 Sk „Pltníci na Dunajci“ a 28 Sk „Svadobné kroje“.

Problematické je vydanie nezaokrúhlených nominálnych hodnôt známok „Špaňodolinský banský vodovod“ 24 Sk, „Rímske légie v Trenčíne“ 26 Sk, „Svadobné kroje“ 28 Sk, „Umenie“ 33 Sk, „Letné OH/Paralympiáda“ 34 Sk a „Umenie“ 35 Sk. V dobe, keď sa poštové poplatky menia každoročne by boli vhodnejšie univerzálnejšie – zaokrúhlené nominálne hodnoty, s ktorými sa manipuluje jednoduchšie. Navyše, niektoré tieto známky majú aj vysoký náklad – napr. „Rímske légie v Trenčíne“ až 2 milióny kusov – nevznikne ďalší ležiak? Poverené pošty sú pri objednávaní vyšších nezaokrúhlených nominálych hodnôt opatrnejšie, pretože sa pomalšie spotrebúvajú a po zmenách sadzieb sa s nimi manipuluje komplikovanejšie. Stále platí, že z nižších hodnôt možno poskladať vyššie poplatky, ale nie naopak.

Zvláštnou skupinou ležiakov sú hárčeky so sútlačami rôznych nominálych hodnôt, ktoré sú apriori pre poštovú prevádzku nepraktické a samozrejme po zmene poštových poplatkov sú nominálne hodnoty obvykle neaktuálne. V minulých rokoch boli tieto príležitostné známky z rokov 1993-99 vo viacerých „vlnách“ z úradnej moci expedované zo skladu TÚP na poverené pošty.

Odhadujeme, že zásoby príležitostnej známky 20 Sk „Europa-Prázdniny“ vystačia minimálne na 3 roky, inak povedané v najbližších rokoch už nemusí byť vydaná žiadna 20-korunová známka.

Nelogická je dotlač výplatných známok vtedy, keď sú k dispozícii príležitostné známky rovnakej nominálnej hodnoty (stalo sa to v prípade dotlačí známok 18 Sk „Kremnica“ a 10 Sk „Kežmarok“).

Koncom roka by mali vyjsť známky s najpotrebnejšími nominálnymi hodnotami platnými na budúci rok.

2. Vyslovenie názoru na zmeny, ktoré nastali v známkovej tvorbe v minulom a v tomto roku

Slovenská známková tvorba a služby Slovenskej pošty z pohľadu zberateľa II.
Obr. B01

Minulý rok 2003 priniesol dve kontroverzné vydania tlačené ofsetom. Vydaním známky „3. miesto na MS v hokeji vo Fínsku“ 20 Sk Slovenská pošta porušila viaceré nepísané tabu (zobrazenie žijúcich osôb, reklama na hokejových dresoch), návrh neprešiel regulárnym schvaľovacím postupom (cez návrhovú a realizačnú komisiu MDPT SR). Už vytlačené tlačové listy boli schválené vtedajším vydavateľom – MDPT SR s podmienkou, že Slovenská pošta má oznámiť, aké má známka ochranné prvky.

Dovtedy boli zo žijúcich osôb zobrazení na poštových známkach prezidenti – „Michal Kováč“ 2 Sk a 3 Sk a „Rudolf Schuster“ 5,50 Sk a 7 Sk, pápež – „Návšteva pápeža Jána Pavla II.“ 3 Sk a kozmonaut Ivan Bella – „Prvý kozmický let občana SR“ 12 Sk. Na celinách boli zobrazení aj žijúci športovci - „OH Sydney 2000“, „Zimné paralympijské hry 2002“, „Slovensko víťaz FED CUP 2002“, „Slovensko majstrom sveta“ a „60. výročie dubnického hokeja“.

Športovci – nie však konkrétne osoby ale štylizované portréty boli zobrazení na známkach „Úspechy slovenských športovcov na OH 1996“ 3 Sk, „Olympijské hry Sydney“ 18 Sk, „Majster sveta v ľadovom hokeji“ 10 Sk a „MS v plávaní Barcelona 2003“ 11 Sk. Neskôr boli zo žijúcich osôb zobrazení na známkach – prezident „Ivan Gašparovič“ 8 Sk a výtvarník Jozef Baláž na kupóne známky „Deň poštovej známky“ 12 Sk a na celinách – hokejisti „3. miesto na MS v hokeji vo Fínsku“ a pápež – „Pápež Ján Pavol II. na Slovensku“. O portrétoch žijúcich osôb sa hovorí aj v prípade tohtoročných známok „Svadobné kroje“ 15 Sk a 28 Sk ale táto informácia nie je overená.

Usporiadanie TL a zvolená nominálna hodnota hokejovej známky 20 Sk jednoznačne ukazujú o čo Slovenskej pošte išlo - z eufórie po úspechu športovcov získať čo najviac. Zodpovedala tomu aj reklamná kampaň pre laickú verejnosť v médiach.

Slovenská známková tvorba a služby Slovenskej pošty z pohľadu zberateľa II.
Obr. B02

Za škandálnych okolností bola vydaná samolepiaca známka „Návšteva pápeža Jána Pavla II.“ 12 Sk. Komisionálne schválený návrh i hotová rytina známky boli hrubým spôsobom ignorované, takže vzťahy medzi výtvarníkmi a rytcami na jednej strane a orgánmi Slovenskej pošty na druhej strane boli hlboko narušené.

Obidve minuloročné ofsetové známky boli mediálne veľmi silne propagované, dokonca samotným generálnym riaditeľom Slovenskej pošty, akoby išlo o nevídaný prielom v kvalite známkovej tvorby.

Otázka č. 20
Môže Slovenská pošta aj filatelistickej verejnosti oznámiť aké ochranné prvky majú emisie „3. miesto na MS v hokeji vo Fínsku“ a „Návšteva pápeža Jána Pavla II.“?

Odpoveď POFIS:
Ide o bežné ochranné prvky, aké majú poštové známky vo svete najviac.


Od tohto roku je vydávanie známok v kompetencii Slovenskej pošty. 15 nových známok bolo tlačených ofsetom, 3 známky hĺbkotlačou a 2 známky boli vytlačené kombináciou ofsetu a oceľotlače z plochých dosiek. Hĺbkotlač bola pred ofsetom uprednostnená pravdepodobne pre hospodárnejšiu tlač veľkých objednávok (výplatná známka „Kvet“ 8 Sk – 25 miliónov kusov, príležitostná známka „Europa – Prázdniny“ 20 Sk – 10 miliónov kusov).

Ako určité prekvapenie, ktoré by mohli zástupcovia Slovenskej pošty objasniť je ohlásené vydanie portrétu prezidenta SR Ivana Gašparoviča s novou nominálnou hodnotou 9 Sk oceľotlačou.

Ešte pred prechodom vydavateľských kompetencií Slovenská pošta vyhlásila verejnú súťaž na dodávku poštových známok, poštových lístkov a tlač FDC. Iba v jednom prípade konkurzy vyhrala tlačiareň – firma TAB Bratislava zabezpečuje tlač FDC. Poštové lístky naďalej tlačí ceninová tlačiareň Prompt Bratislava, ale Slovenská pošta ich dostáva cez sprostredkovateľa Rempo, s.r.o. Bratislava. Poštové známky Slovenskej pošte dodáva ďalší sprostredkovateľ – Libra, s.r.o. Bratislava. Táto spoločnosť nie je v Slovenskej pošte neznáma – dodala jej elektronické váhy (od váh má aj odvodený názov), zaobstarala známkový automat aj s automatovými známkami. Konkurzu na dodávku poštových známok sa neúspešne zúčastnila aj Poštová tlačiareň cenín Praha. Slovenské ofsetové tlačiarne cenín s licenciou MF SR vraj nereagovali. Prečo? Nevyhoveli technickým podmienkam verejnej súťaže? Tie sme sa z „Vestníka Úradu pre verejné obstarávanie“ nedozvedeli.

Otázka č. 21
Môže Slovenská pošta filatelistickej verejnosti predložiť úplné podmienky verejnej súťaže na dodávku poštových známok?

Odpoveď POFIS:
Úplné podmienky dostávajú účastníci, ktorí sa do súťaže prihlásili.




Slovenská známková tvorba a služby Slovenskej pošty z pohľadu zberateľa II.
Obr. B04

Nové známky sú tlačené buď na papieri bez optických prísad alebo s opticky zjasňujúcou prísadou. Luminiscenčný papier, ktorý bol v Československu zavedený v roku 1977 v súvislosti s automatickým triedením listových zásielok, na tlač nových známok nebol použitý. K novým triediacim linkám, používaným od roku 1999 v Bratislave a v Košiciach, prichádzajú listové zásielky v transportných boxoch už jednotne orientované. Avšak zásielky vybrané z poštových schránok jednotne orientované nie sú. Na ich automatickú orientáciu strojom slúži luminiscenčný papier, ktorý je zachytený snímačom stroja.

Otázka č. 22
Nechýba novým slovenským známkam luminiscenčný papier, ktorý slúži na jednotnú orientáciu listových zásielok z poštových schránok?

Odpoveď POFIS:
Otázka je nepresná a nejasná.


Hĺbkotlač, použitá na tlač troch známok bola neznalosťou alebo omylom prezentovaná ako rytina. V skutočnosti ide o hĺbkotlač, aká sa bežne používa na tlač obrázkových časopisov alebo reklamných katalógov. Tlačové valce sú vyrobené na rycom automate pomocou rycích ihiel. Hĺbkotlač neumožňuje reprodukovať mikrotlač, preto tieto tri známky majú bezpečnostný nezjasnený papier a luminiscenčnou farbou natlačené žilkovanie, čo je asi lacnejšie ako vlákna v papieri.

Na tlač 15-ich známok bol použitý ofset a stal sa vedúcou tlačovou technikou. Tým, že sme opustili oceľotlač spadli sme do európskeho podpriemeru. Známkové krajiny, v ktorých v minulosti dominovala oceľotlač, ako sú napr. Francúzsko alebo Švédsko nikdy oceľotlač úplne neopustili. Dobre vedia, že jednak je zberateľským predmetom vyznavačov ryteckého umenia a známkovej grafiky, ale hlavne im zaručuje vysokú úroveň ochrany pred sfalšovaním (napr. francúzske výplatné známky „Marianna“ pre masovú spotrebu sú tlačené naďalej oceľotlačou).

Niekoho napadne – aj české výplatné známky, tlačené kombinácoiou oceľotlače a hĺbkotlače boli sfalšované! Áno, boli, a boli aj hromadne rozširované v novinových stánkoch. Aby sa zabránilo ich predaju stačilo iba informovať verejnosť v hromadných komunikačných prostriedkoch, napr. v televízii, o tom, že falzifikát nemá typický plastický reliéf, ktorý identifikuje každý človek, ktorý držal v ruke bankovku. Pretože na tlač falzifikátov českých známok bola použitá ... hádajte aká tlačová technika – ofset! Ale pre Českú poštu to bola asi citlivá otázka – priznať verejne existenciu falošných známok. Rovnako sa zachovala aj Slovenská pošta pri výskyte falošných poštových lístkov „Bratislava“ 4 Sk. Na rozdiel od falzifikátov českých známok identifikácia falošných slovenských poštových lístkov nie je taká jednoduchá, pretože aj originál aj obidva falzifikáty boli tlačené ofsetom.

Treba však povedať, že na Slovensku je dôležitejšou prekážkou falšovania ako ochranné prvky systém distribúcie známok. Zároveň si však spomeňme na hromadný výskyt falošných poštových lístkov, ktorý ukázal, že „medzierka“ pre falšovateľa sa vždy nájde.

Slovenská známková tvorba a služby Slovenskej pošty z pohľadu zberateľa II.
Obr. B06

Slovenská známková tvorba a služby Slovenskej pošty z pohľadu zberateľa II.
Obr. B07

Dvadsať doteraz vydaných známok bolo vydaných až v 16-ich (!) rôznych formátoch, čo je pozoruhodné. Nevieme, či je to zámerné – napr. pre sťaženie napodobenia perforácie, ale každopádne to skomplikuje a zdraží prípravu a výrobu filatelistických albumov, v ktorých sa budú musieť kresliť rámčeky na známky, známky sa budú ukladať do havidiek, ktoré už rozmerovo nebudú vyhovovať atď.

Poštové známky z Anglicka sú balené v 500-listových balíkoch, čo je asi pre výrobcu lacnejšie, ale pre zamestnancov pôšt a novinkovej služby komplikujúce.

Tohto roku boli vydané 4 výplatné známky „Liptovský Mikuláš“ 9 Sk, „Kvet“ 8 Sk, „Vstup SR do NATO“ 60 Sk a „Prezident Ivan Gašparovič“ 8 Sk. Výplatné známky sú určené na bežnú poštovú prevádzku a sú najčastejšie používané, preto by mali mať vždy určitý vzťah k danej krajine vydania a túto krajinu reprezentovať a propagovať. Prvá známka nadviazala na doterajší emisný rad „Mestá“, ani proti známke s prezidentom nie sú väčšie výhrady. Ako nás reprezentuje výplatná známka „Kvet“? Treba dodať, že aj 8 aj 9-korunové výplatné známky už máme – „Trenčín“ 8 Sk a „Žilina“ 9 Sk, takže dve nové známky sú vlastne zbytočné.

Otázka č. 23
Bolo vydanie výplatnej známky „Kvet“ izolovaným počinom alebo začatím nejakého nového emisného radu?

Odpoveď POFIS:
Kvety sa na známkach objavovať budú aj v budúcnosti.


Známka „Valentín – srdiečko“ 8 Sk má nevhodné zúbkovanie s neprimerane malým priemerom perforačných otvorov, takže veľké percento známok z poštovej prevádzky je poškodených.

PL známky „Kvet s personalizovaným kupónom“ 9 Sk s nepotlačeným kupónom (ospravedlňujem sa za kostrbatú formuláciu, ale taký je oficiálny názov emisie – nebolo by jednoduchšie jednu známku nazvať „Ľalia“ a druhú „Tulipán“?) bol tiež prekvapujúco daný do predaja, avšak nie za nominálnu hodnotu, ale za cenu, akoby bola na kupónoch vyhotovená prítlač.

Otázka č. 24
Aký dôvod mala Slovenská pošta pre predaj PL známok „Blahoželanie“ 7 Sk a „Kvet s personalizovaným kupónom“ 9 Sk s nepotlačenými kupónmi? Nezaznamenali sme žiadny nelegálny únik týchto PL z pracoviska Slovenskej pošty. Môže Slovenská pošta zdôvodniť, prečo nepredáva tieto PL za nominálnu hodnotu, rovnako ako PL známky „Blahoželanie“ 6 Sk?

Odpoveď POFIS:
Emitované za nominálnu hodnotu boli známky s potlačeným kupónom. Známky s nepotlačeným kupónom slúžia pošte na komerčné účely. Pošta zaznamenala neoprávnené vyhotovovanie potlačí na predaných listoch s čistými kupónmi, preto ich predáva len za komerčnú hodnotu. Podrobnosti boli ZSF i iným obchodníkom oznámené.


Pred veľkonočnými sviatkami bola vydaná príležitostná známka „Kraslica“ v samolepiacej úprave v známkovom zošitku. Niekto však niečo nedomyslel a tak známka, vytlačená na obale zošitka je identická ako pravá známka, iba nie je oddelená (nemá výsek) a nemá lep. „Vynaliezaví“ klienti Slovenskej pošty tak získali 10%-ný bonus.

Otázka č. 25
Môže Slovenská pošta vysvetliť, ako došlo k tomu, že známka, vytlačená na obale známkového zošitka „Kraslica“ je identická s originálom, vrátane ochranného prvku?

Odpoveď POFIS:
Známky sa bežne zobrazujú v tlači ako identické. Vystrihnuté obrázky z čohokoľvek nie sú známky a v poštovej prevádzke sa môžu takéto zásielky zaťažiť dvojnásobným doplatným.


Známky „Svadobné kroje“ 15 Sk a 28 Sk majú kurióznu mikrotlač „SLOVENŠKÁ POSTA 2004“.

Slovenská známková tvorba a služby Slovenskej pošty z pohľadu zberateľa II.
Obr. B10

Slovenská známková tvorba a služby Slovenskej pošty z pohľadu zberateľa II.
Obr. B11

Slovenská známková tvorba a služby Slovenskej pošty z pohľadu zberateľa II.
Obr. B12

Emisia „Europa – Prázdniny“ 20 Sk bola vydaná v dvoch tlačových úpravách – v 100-kusových a 10-kusových PL. Druhá tlačová úprava doteraz nebola distribuovaná na poštové úrady. Táto príležitostná známka má nezvyčajne veľmi vysoký náklad – až 10 miliónov kusov! Pritom existuje výplatná známka „Rožňava“. Zaujímavé by bolo porovnanie výrobnej ceny týchto dvoch známok.

Otázka č. 26
Môže Slovenská pošta preukázať ekonomickú výhodnosť nových tlačových techník porovnaním výrobných cien niektorých známok – reprezentantov jednotlivých tlačových techník – napr. známok „Rudolf Schuster“ 7 Sk (tlačená jednofarebnou oceľotlačou), „Rožňava“ 20 Sk (tlačená kombináciou rotačná oceľotlač + rotačná hĺbkotlač), „Europa – Prázdniny“ 20 Sk (tlačená viacfarebnou hĺbkotlačou) a „Ivan Gašparovič“ 8 Sk (tlačená viacfarebným ofsetom)? Rovnako môže uviesť výrobné náklady porovnateľných emisií „Banskoštiavnické tajchy“ 9 Sk a 12 Sk (tlačených viacfarebnou oceľotlačou z plochých dosiek), „Milan Rastislav Štefánik“ 14 Sk (tlačenej kombináciou ofsetu a jednofarebnej oceľotlače z plochej dosky) a „Tatranský omnibus“ 14 Sk (tlačenej viacfarebným ofsetom)?

Odpoveď POFIS:
Slovenská pošta môže preukázať ekonomické náklady na zabezpečenie tlače jednotlivými technikami, ale nie je povinná robiť tak na požiadanie bežnej verejnosti, ani filatelistickej.


Tak ako o známke „Europa – Prázdniny“ 20 Sk aj o známke „Letné OH/Paralympiáda“ 34 Sk môžeme povedať, že malý formát známky vyslovene pokazil inak zaujímavé návrhy. Na olympijskej známke sa miniatúrne nápisy stali nečitateľnými. Naopak, pri známke „Pltníci na Dunajci“ 21 Sk sme sa vo veľkosti známky „rozšupli“ do druhého extrému. Mimochodom, táto ofsetová známka nemá ochrannú mikrotlač. Známky „Europa – Prázdniny“ a „Pltníci na Dunajci“ majú nevhodne veľké rozmery PL, ktoré presahujú rozmery ceninovej knihy, takže musia byť preložené na polovicu. Poľské vydanie známky „Pltníci na Dunajci“ bolo tlačené v 20-kusových listoch, naše v 50-kusových. Naopak, výplatná známka „Liptovský Mikuláš“, hoci je najmenšieho formátu nebola vydaná v tradičných 100-kusových, ale v 50-kusových PL.

Otázka č. 27
Ako sa stalo, že známky „Europa – Prázdniny“ a „Pltníci na Dunajci“ boli vytlačené v rozmerovo nevyhovujúcich PL? Sú rozmery PL nejako obmedzené?

Odpoveď POFIS:
Rozmery tlačových listov nie sú obmedzené.


Nevhodné rozmery PL, vytlačenie originálnej známky na obal zošitka, chýbajúci alebo dokonca chybný text mikrotlače by sme mohli prejsť mlčaním, keby tieto fakty nesignalizovali podstatnú skutočnosť – v kontakte POFIS-LIBRA-WSP nefunguje spätná väzba a WSP realizuje čokoľvek, aj nezmysel.

Známka „Vstup SR do NATO“ bola zaradená do emisného plánu na požiadanie MDPT SR. Mala prispieť k propagácii významného historického medzníka – vstupu SR do NATO. Možno však hovoriť o propagácii, keď nominálna hodnota známky je 60 Sk a bežný zákazník pošty ju na liste nikdy neuvidí? Propagácia sa snáď robí len pre filatelistov? MDPT i filatelisti navrhovali nominálnu hodnotu 14 Sk, ktorá slúži na vnútroštátne listy 1. triedy a listy 2. triedy do susedných krajín. Slovenská pošta však od začiatku uvažovala s hodnotou 60 Sk a aj ju presadila, a tým propagačný účel tejto emisie vlastne odsabotovala. Po definitívnom stanovení nominálnej hodnoty známky funkcionári ZSF dohodli s poštou zaradenie tejto známky ako výplatnej, aby čiastočne uľahčili peňaženkám filatelistov (pretože výplatné známky sa nemusia odoberať podľa počtu sérií, ale stačí jeden kus na abonenta).

Takže máme ďalší nezmysel – známka s jednoznačne príležitostným obsahom je vraj výplatná. Uvidíme, či sa bude aj dotláčať. A prečo vlastne má nominálnu hodnotu 60 Sk? Pretože podľa prepočtov Slovenskej pošty je táto hodnota potrebná. Inú 60-korunovú známku nemáme, ale túto hodnotu možno jednoducho poskladať z iných výplatných známok – napr. 3x20 Sk, 2x30 Sk alebo 50+10 Sk, ktoré, mimochodom na poštových sprievodkách zaberú približne rovnako veľké miesto.

Ak Slovenská pošta pre poštovú prevádzku potrebuje hodnotu 60 Sk, tak mala byť v súlade s koncepciou vydávania výplatných známok vydaná ďalšia výplatná známka z emisného radu „Mestá“, napr. známka „Liptovský Mikuláš“ mohla mať hodnotu 60 Sk, veď aj tak už máme inú 9-korunovú výplatnú známku.

Otázka č. 28
Prijme Slovenská pošta ako nový vydavateľ slovenských známok zásadu vydávať vysoké nominálne hodnoty – v dnešnej situácii povedzme od 20 Sk vyššie – len ako výplatné známky? Tie možno podľa potrieb poštovej prevádzky dotlačiť a nemusí sa vydávať ďalšia príležitostná známka, ktorá by zaťažila filatelistov.

Odpoveď POFIS:
Príležitostné poštové známky nemali nikdy nominálnu hodnotu obmedzenú pod 20 Sk alebo pod inú hodnotu.


Obávam sa, že známka „Deduško z Večerníčka“ 8 Sk ukazuje kam asi smeruje naša známková tvorba. Je to typický ľúbivý ofsetový obrázok, asi priamo odfotografovaný z televíznej obrazovky, bez akejkoľvek ambície umeleckého spracovania, nastavujúci laťku vkusu á la Senzus.

V časopise „Papier a polygrafia“ bolo ohlásené, že emisia „Technické pamiatky“ mala byť vytlačená oceľotlačou, nakoniec vyšla v ofsetovom vyhotovení. Zaujímavé by bolo vysvetlenie Slovenskej pošty prečo sa tak stalo.

Dve najnovšie známky emisie „Umenie“ boli vydané s vysokými nominálnymi hodnotami 33 Sk a 35 Sk. Vytlačené boli kombináciou ofsetu a jednofarebnej rytiny z plochých dosiek. Vieme, že výrobná cena oceľotlače z plochých dosiek je vysoká, pretože sa robí s vysokým podielom ručnej práce. Touto svetovo ojedinelou tlačovou technikou sa zberateľom dostávajú do rúk graficky vysoko hodnotné známky a mnohí ich práve z tohto dôvodu zbierajú.

Otázka č. 29
Môže Slovenská pošta zdôvodniť poštovú opodstatnenosť vydania nominálnych hodnôt 33 Sk a 35 Sk?

Odpoveď POFIS:
Podľa vyjadrenia prevádzkového úseku:
- nominálna hodnota 33 Sk je určená pre listovú zásielku 2. tr., do 500g vo vnútornom styku, podaná doporučene so službou doručenka,
- nominálna hodnota 35 Sk je určená pre listovú zásielku 1. tr. vo vnútornom styku do 20g, podaná doporučene so službou doručenka.
Všetky nominálne hodnoty v EP korešpondujú s platnou tarifou buď základnou alebo kombinovanou so službou.


Slovenská známková tvorba a služby Slovenskej pošty z pohľadu zberateľa II.
Obr. B14

V tomto roku sme zaregistrovali aj viaceré duplicity pri vydávaní celín a filatelistických materiálov: „Dobročský prales“ bol pripomenutý známkou i prítlačou na celinovej obálke, k „60. výročiu SNP“ vyšla prítlač na poštovom lístku i na celinovej obálke. Vyzerá to tak, akoby POFIS, ak chce na seba zarobiť musel toho vydať čo najviac.

Na okrajoch PL nových známok sú vytlačené logá Slovenskej pošty a tlačiarne WSP a tiež tlačiarenské značky „W1“ a farebné kruhy tzv. semafory, ktoré zrejme slúžia na identifikáciu tlačových foriem a sútlač farieb. V Poštovom múzeu, kde je uložený jeden tlačový list známky „Valentín – srdiečko“ 8 Sk bez reliéfnej tlače a so širšími okrajmi, bolo zistené, že rovnaké tlačiarenské značky sa nachádzajú aj na širokých okrajoch, ktoré sú z distribuovaných PL odstrihnuté. Domnievame sa, že na potrebu tlačiarne postačujú značky, ktoré sú na širších, odrezaných okrajoch a tlačiarenské značky na okrajoch PL sú zbytočné.

Odporúčanie č. 8
Odporúčame Slovenskej pošte aby s WSP dohodla odstránenie nepotrebných značiek z okrajov PL.


Nepríjemným prekvapením pre filatelistov a verím, že aj pre pracovníkov Poštového múzea je informácia vedúcej ÚS POFIS Ing. M. Kaducovej, že anglická tlačiareň WSP nebude pre Poštové múzeum dodávať žiadne materiály z prípravných fáz výroby známok. Z najnovších známok má Poštové múzeum iba spomínaný TL známky „Valentín – srdiečko“ a nezúbkovaný PL výplatnej známky „Liptovský Mikuláš“. To by znamenalo, že v budúcnosti už Poštové múzeum nebude mať atraktívne materiály do výstavných exponátov a ani filatelisti zdroj pre štúdium výroby nových poštových známok!

Odporúčanie č. 9
Odporúčame Slovenskej pošte aby s WSP dohodla dodávanie materiálov z prípravy tlače pre Poštové múzeum, pretože v opačnom prípade múzeum príde o nenahraditeľné archívne materiály.


Pri zmene – prechode na ofset čoskoro vznikla otázka, čo sa stane po spotrebovaní zásob výplatných známok nízkych hodnôt 1 Sk až 7 Sk, s ktorými emisný plán na tento rok nepočítal. Mohlo sa stať, že by Slovenská pošta dala PTC pokyn na zlikvidovanie tlačových foriem slovenských výplatných známok. Ukázalo sa však, že ich dotlač toľko odmietanou „zastaralou“ oceľotlačou vyhovuje (asi aj po stránke ochrany i ceny). V tomto roku boli v PTC Praha dotlačené výplatné známky „Dubnica nad Váhom“ 1 Sk, „Nitra“ 2 Sk, „Banská Bystrica“ 3 Sk, „Prešov“ 4 Sk (dvakrát), „Trnava“ 5 Sk, „Senica“ 6 Sk, „Kežmarok“ 10 Sk a „Rožňava“ 20 Sk.

Nie sme apriori proti ofsetu, uznávame, že je právom vydavateľa, v dohode s autorom zvoliť si tlačovú techniku. Ale tu nejde ani tak o tlačovú techniku ako o známkovú grafiku. Stálo by za to, porovnať napr. modernú známkovú grafiku ofsetových chorvátskych známok a našich. Komisii známkovej tvorby alebo priamo autorom známok by pri tomto porovnaní mohlo pomôcť Poštové múzeum, ktoré dostáva známkovú produkciu zo všetkých štátov Svetovej poštovej únie.

Zároveň však ide o bezpečnosť poštových známok, ktoré sú v prvom rade poštovou ceninou. Až do minulého roka sme mali vyhovujúcu tlačiareň známok, ktorá používa tlačovú techniku, zabezpečujúcu ochranu na úrovni bankoviek. Myslím, že nikoho z Národnej banky Slovenska by nenapadlo nahradiť na bankovkách rytinu ofsetom. Vedia, že charakteristický reliéf oceľotlače je významnou a zaužívanou ochranou proti sfalšovaniu.

Hovorí sa, že ofset je tlačovou technikou najmodernejšou a najlacnejšou, ale je pre tlač cenín aj technikou najvhodnejšou? Ak neberieme do úvahy stále sa zdokonaľujúcu tlač z počítačov tak ofset je aj tlačovou technikou najrozšírenejšou. Na Slovensku sú desiatky ofsetových tlačiarní so stovkami ofsetových strojov. Stroj na rotačnú oceľotlač nemáme ani jeden, stroj na oceľotlač z plochej dosky máme jeden v tlačiarni TAB. Boli zavedním ofsetovej, najbežnejšej tlače známok možnosti falšovania zúžené alebo rozšírené?

Ukazuje sa, že ceniny, tlačené ofsetom nemôžu byť bez ochranných prvkov tlače (gilošových obrazcov, mikrotlače, špeciálneho tzv. stochastického rastra, použitia luminiscenčnej farby) alebo papiera (použitie ceninového papiera bez optických prísad alebo s prímesou vlákien). Pretože bez nich by boli sfalšovateľné potenciálne na stovkách miest totožnou tlačovou technikou.

Ofset sa prezentuje ako tlačová technika, ktorá spasí slovenskú známkovú tvorbu a ktorá nemá alternatívu. Slovenská pošta uverejňuje inzertné články aj v odborných časopisoch ako napr. „Papier a polygrafia“. Pri vychvaľovaní ofsetu sa argumentuje ktoré významné krajiny odstúpili od oceľotlače a tlačia známky hĺbkotlačou a ofsetom. Naozaj je mnoho krajín, ktoré tlačia známky výlučne ofsetom – napr. Kuba alebo Severná Kórea už niekoľko desiatok rokov používajú výlučne ofset. Pravda je taká, že ofset je rýchly a lacný a významné krajiny tomuto ekonomickému tlaku USTUPUJÚ. My sme ustúpili až do Anglicka – ale žeby anglický ofset bol lacnejší ako slovenský? Kontrakt medzi Slovenskou poštou a Librou s.r.o. bol uzatvorený na štryri roky a má hodnotu 80 miliónov korún.

Slovenská známková tvorba a služby Slovenskej pošty z pohľadu zberateľa II.
Obr. B16

V časopise MDPT SR „Tempo“ č. 2/2004, hovorkyňa Slovenskej pošty Bela Lisáková v ozname o vydaní známky „Tatranský omnibus“ píše aj o prednostiach ofsetovej tlače a stochastickom rastri. Na záver informuje o výsledkoch ankety o najkrajšiej slovenskej poštovej známke za rok 2003, citujem: „V ankete o najkrajšiu slovenskú poštovú známku za rok 2003, v ktorej 1056 zúčastnených občanov (zväčša filatelistov) hodnotilo 33 vydaných známok, naša prvá ofsetová známka „Hokej“ získala piate miesto. Obe ofsetové známky sa umiestnili v prvej polovici, známka „Pápež“ bola na 14. mieste, ostatné ryté známky získali menej bodov.“. Fakt, že víťazné známky boli tlačené oceľotlačou z plochých dosiek autorka „taktne“ zamlčala, zato v poslednej vete účelovo vyzdvihla, že 15. a ďalšie známky v poradí dostali menej bodov ako 14. známka, pretože boli „ryté“. O čom svedčí táto tendenčná informácia?

Vedúca ÚS POFIS Ing. M. Kaducová, v rozhovore, uverejnenom v časopise Zberateľ č. 1/2004 spomenula, citujem: „Svetová poštová únia, v oficiálnom zápise z rokovania uviedla, že slovenské poštové známky nemôžu byť tak vysoko hodnotené ako napríklad slovinské, pretože sú vyrábané zastaralou technikou“. Prekvapilo nás, že Svetová poštová únia hodnotí známky členských štátov – z textu však nevedno po akej stránke ich hodnotí. Ale jednoznačne nás zaujíma, čo Svetová poštová únia považuje za zastaralú techniku. Či náhodou nie je zastaralou technikou aj hĺbkotlač, použitá na výrobu troch nových známok a ktorou mimochodom dokážu tlačiť aj v Poštovej tlačiarni cenín v Prahe.

Slovenská známková tvorba a služby Slovenskej pošty z pohľadu zberateľa II.
Obr. B17

V rozhovore pre časopis „Papier a polygrafia“ generálny riaditeľ Slovenskej pošty Ing. Jaroslav Dobrotka oceľotlač úplne neodmietol, keď okrem iného povedal, citujem: „oceľotlač je veľmi výhodná pre tlač veľkých emisií a ofsetové tlačiarne majú zase svoje výhody pri menších emisiách“. Ďalej o anglickej tlačiarni WSP uviedol: „spomínaná anglická tlačiareň má 4 stroje na oceľotlač a 2 stroje na ofset“. Čiže dve tretiny tlačiarenskej kapacity WSP sú zastaralé?

Otázka č. 30
Môže Slovenská pošta filatelistickej verejnosti predložiť hodnotiaci dokument Svetovej poštovej únie o úrovni slovenských poštových známok?

Odpoveď POFIS:
List bol predložený na spoločnom rokovaní p. generálneho riaditeľa s umelcami v roku 2003.

3. Hodnotenie služieb Slovenskej pošty a osobitne ÚS POFIS z pohľadu zberateľa


V tejto časti sa pokúsim o stručné zhodnotenie postavenia Slovenskej pošty a osobitne ÚS POFIS z pohľadu radového zberateľa a predložím niekoľko návrhov na zlepšenie situácie.

Ak zákazník pri listovej priehradke prejaví čo i len málo odlišné želanie od bežného zákazníka, tak je ihneď odkázaný na filatelistickú priehradku. Ale napr. dotlače výplatných známok, ktoré sú pre špecialistov mimoriadne atraktívne by ste na filatelistickej priehradke hľadali márne, tam majú len „filatelistické“ známky.

Odporúčanie č. 10
Slovenská pošta by mohla poučiť svojich zamestnancov, aký je rozdiel medzi nákupom známok bežným užívateľom poštových služieb a zberateľom – zberateľ si známky kúpi a nepoužité ich uloží do zbierky. Rozdiel medzi nominálnou hodnotou a výrobnou cenou nakúpených známok ide na prospech Slovenskej pošty. Preto by snáď mohol zberateľ dostať viac priestoru a možností ako bežný zákazník.


Slovenská pošta zriadila 92 predajných miest tzv. filatelistického tovaru, ich zoznam je dostupný napr. na internetovej stránke „www.pofis.sk“. Najnovšie Slovenská pošta zriaďuje predajne „Postshop“ – prvá je v sídle Slovenskej pošty v Banskej Bystrici, ďalšie majú byť zriadené v každom krajskom meste. Podľa oznamu na „www.slposta.sk“ má táto predajňa, citujem: „kompletnú ponuku filatelistického tovaru“. Naozaj je to tak? Všetky položky, vedené v sklade POFIS-u sú v banskobystrickej predajni „Postshop“? Nemáme k dispozícii prehľad obsahu skladu POFIS-u, ale podľa sortimentu, ktorý je v dvoch bratislavských predajniach aspoň približne vieme, čo POFIS má a čo už nemá. Takže „Postshop“ všetky položky nemá a dosť dobre ani mať nemôže, pretože sú ich desiatky a stovky kusov a takto dimenzovaná predajňa taký široký sortiment ani zvládnuť nemôže. Riešenie tohto problému však existuje a predložíme ho v ďalšom texte.

Na predajných miestach, ale všeobecne aj na listových priehradkach môžeme hovoriť o negatívnych i pozitívnych skúsenostiach v skladovaní a ponúkaní filatelistického materiálu. Negatívne svedčia o malej znalosti zberateľských nárokov na kvalitu filatelistického materiálu niektorými pracovníkmi filatelistických priehradiek – napr. filatelistický materiál je znehodnotený drôtenou kancelárskou spinkou, ktorou je k nemu pripojený číselný kód tovaru. Niekde tento problém vyriešili uložením materiálov do euroobalov.

Na niektorých priehradkach nemajú filatelistický tovar na voľný predaj, ale iba presný počet exemplárov pre záväzne odoberajúcich zákazníkov.

Na filatelistickej priehradke pošty Spišská Nová Ves 1 sú ponúkané zároveň s oficiálnymi materiálmi aj výrobky firmy ERVO. Aj samotná predajňa POFIS predávala súkromný výrobok tejto firmy – FDC ku známke „3. miesto na MS v hokeji vo Fínsku“.

Odporúčanie č. 11
Odporúčame Slovenskej pošte neoficiálne materiály nepredávať ani nepropagovať. Okrem iného to znamená aj postupovať opatrnejšie pri poskytovaní svojho loga, pretože konkrétne katalóg poštových známok vydaný firmou ERVO nesie na obálke logo Slovenskej pošty a pritom v katalógu propaguje vlastné „poštové materiály“.


Slovenská známková tvorba a služby Slovenskej pošty z pohľadu zberateľa II.
Obr. C02

Slovenská známková tvorba a služby Slovenskej pošty z pohľadu zberateľa II.
Obr. C03

Veľké nedostatky vidíme v propagácii emisných plánov. Jednak chýba dostatočný predstih uverejňovania emisných plánov – v čase písania tohto príspevku ešte emisný plán na rok 2005 na internetových stránkach Slovenskej pošty nebol zverejnený. Česká pošta ho uverejnila už pred polrokom a ako každý rok pripraví reprezentatívnu farebnú publikáciu, ktorú rozdáva zadarmo! To je ďalší nedostatok vydavateľa slovenských známok, a obávam sa, že úroveň propagácie Českej pošty je pre nás nedosiahnuteľná. Aký je vzťah Slovenskej pošty k filatelistom, konkrétne k mládeži, našej budúcej zberateľskej generácii, môžeme ilustrovať cenou 6-listového albumu „Poď so mnou zbierať známky – časť prvá: Zvieratá a rastliny“, za ktorý pýta 136,60 Sk!

Otázka č. 31
Ako si Slovenská pošta predstavuje zlepšenie propagácie emisných plánov?

Odpoveď POFIS:
Emisné plány sú najlepšie propagované na internete. Slovenská pošta predpokladá zverejňovanie emisných plánov pred začiatkom aktuálneho roka. Z rôznych príčin je emisný plán dopĺňaný aj v priebehu aktuálneho roka (reakcia na aktuálne spoločenské dianie, požiadavky MDPT a pod.), preto je plánované vydávanie emisných plánov v tlačenej viazanej podobe zatiaľ len predmetom diskusie a ekonomických kalkulácií.


Nedostatky sú i v prezentácii známok na poštách, ktorá by mala lákať zákazníkov pravidelných i príležitostných. Filatelistický tovar býva len na špecializovaných priehradkach a obvykle je dobre skrytý. Môžeme len odhadovať koľkonásobne viac by sa ho predalo príležitostným zákazníkom – napr. zahraničným turistom, ak by bol „na očiach“. Niektoré zahraničné skúsenosti, publikované vo filatelistickej tlači hovoria, že poštové správy pri poklese počtu pravidelných abonentov sa čoraz viac spoliehajú na záujem nefilatelistickej verejnosti. Preto vznikajú rôzne výstrelky ako sú: vyšívaná známka, voňavá známka, exotické tvary známok napr. v tvare srdiečka alebo lopty, fantastické známkové a kupónové sútlače atď. Hľadajú sa čo najatraktívnejšie námety a čo najatraktívnejšie spracovanie.

Aj u nás sa vydávajú atraktívne známky a hárčeky, ale na poštách sú akoby utajené. V Českej republike som na listových priehradkach niektorých pôšt videl za sklom na liste zo zásobníka vystavené všetky druhy známok, ktoré dotyčná priehradka momentálne predáva. Väčšinou síce ide o výplatné známky a len niekoľko príležitostných známok (pretože taká je realita v poštovej prevádzke Českej pošty – gro spotreby tvoria výplatné známky, životnosť príležitostných známok je niekoľko mesiacov a na úhradu vysokého výplatného sa takmer výhradne používa systém APOST s variabilnou nominálnou hodnotou).

Situácia u nás je iná – POFIS má na sklade takmer všetky známky od r. 1993, sklad TÚP má známky a hárčeky z roku 2000 a novšie a samozrejme dotlače starších i novších výplatných známok. Platí pravidlo, že poverené pošty musia mať v ponuke celý sortiment skladu TÚP, ale nie skladu POFIS-u! To pre zberateľov prakticky znamená, že iná je hodnota známok v Bratislave, kde sú dve predajne POFIS-u, iná mimo Bratislavy, kde celý sortiment známok listové resp. filatelistické priehradky nemusia mať a ani nemajú. V mestách, kde sú predajne filatelistických obchodníkov sa zberatelia musia prispôsobiť ich obchodnej cene. A to nehovorím už o tom, že obidve predajne POFIS-u sú v sobotu zatvorené, takže stredo- a východoslováci si musia na návštevu POFIS-u vybrať dovolenku. Aj na tento problém ponúkneme v ďalšom texte riešenie.

Vrátime sa ešte k obsahu skladu POFIS-u, v ktorom sú takmer všetky známky, celiny a filatelistické materiály vydané od roku 1993. Jednou z motivácií zbierania – okrem estetického pôžitku, poučenia, relaxu, prípadne zberateľskej ľudskej podstaty (od nepamäti sa ľudia geneticky delia na zberačov a lovcov, preto verím, že aj za najnepriaznivejších okolnosti filatelia prežije) – je uloženie a zhodnotenie peňazí. Pristavme sa pri tejto motivácii. Finančné zhodnotenie znamená, že trhová hodnota známok by mala stúpať viac ako inflácia. „Poštovú“ infláciu môžeme zjednodušene vypočítať porovnaním základných poštových poplatkov – napr. v roku 1993 bolo poštovné za bežný list 3 Sk a doporučený príplatok 5 Sk, dnes je poštovné 8 Sk a príplatok 12 Sk, príplatok za súrne doručenie bol v roku 1993 4 Sk, dnes je rozdiel medzi 1. a 2. triedou 6 Sk. Ak zberateľ nemá „škodovať“, tak trhová hodnota 3-korunovej známky z roku 1993 by mala byť minimálne 8 Sk. Niektoré známky majú trhovú hodnotu pre zberateľov priaznivú, vyššiu, niektoré nie. Dôvod je jednoduchý – POFIS stále dopredáva väčšinu emisií vydaných od roku 1993, prirodzene za nominálnu hodnotu. Iba niekoľko emisií je úplne vypredaných.

Ekonóm, ktorého kritériom je obrátkovosť zásob by sa vyslovil, že všetky tieto dlhodobo nepredané emisie, celiny a materiály sú ležiaky a treba prehodnotiť ich vydávanie.

Slovenská známková tvorba a služby Slovenskej pošty z pohľadu zberateľa II.
Obr. C05

Slovenská známková tvorba a služby Slovenskej pošty z pohľadu zberateľa II.
Obr. C06

Slovenská známková tvorba a služby Slovenskej pošty z pohľadu zberateľa II.
Obr. C07

Pri návšteve predajní POFIS-u vidíme, že ležiakom sú celinové obálky s prítlačami a poštové lístky s prítlačami, a to aj napriek relatívne nízkym nákladom okolo 5 tisíc kusov. Pre bežných zákazníkov - nefilatelistov sú jednak neznáme – možno ich dostať len na filatelistických priehradkach, ale hlavne sú nepredajné pre príplatok k predajnej cene. Poštové lístky majú príplatok za prítlač 2 Sk, obálky 5 Sk. Tento príplatok sme už viackrát kritizovali. Dodajme ešte, že pri doterajšom spôsobe vyhotovovania prítlačí vznikajú aj námetovo nesúrodé kombinácie známky a prítlače napr. „Doprava na Dunaji“ s prítlačou hokejistu V. Dzurillu, „Medzinárodný rok hôr“ s tenistkami, „Vinohradnícky motív“ s prítlačou „60. výročie SNP“ atď.

Odporúčanie č. 12 Navrhujeme opustiť prax vydávania nízkonákladových prítlačí a zaviesť vydávanie originálnych celín s vyšším nákladom: 1. lístkov (s tlačou na jednej strane), 2. pohľadníc s natlačenou známkou (s potlačenými obidvoma stranami) a 3. obálok s natlačenou známkou. Predajná cena týchto celín by mala byť rovnaká ako je cena obyčajných lístkov, pohľadníc a obálok. Vyšší – rádovo stotisícový náklad by znamenal propagáciu nielen u niekoľkotisícovej zberateľskej komunity ale aj u bežných zákazníkov pošty. Pre automatizovanie predaja by bolo vhodné napr. do oddeľovacích liniek zakomponovať aj tovarový čiarový kód.

Vyššie predložené problémy so zrovnoprávnením bratislavských a mimobratislavských zberateľov, prezentáciou známok, celín a ostatných oficiálnych filatelistických materiálov a predovšetkým s lepším a spravodlivejším finančným zhodnotením filatelistických zbierok by sa mohli vyriešiť nasledovným spôsobom – REDUKCIOU SORTIMENTU predávaného POFIS-om.

Odporúčanie č. 13
POFIS by mal prejsť na systém predaja maximálne 2-ročných emisií. To by znamenalo, že k 1. januáru by POFIS predisponoval zásoby známok, celín a ostatných poštovne použiteľných materiálov, starších ako rok do skladu Technickej ústredne pôšt. Odtiaľ by sa štandardným spôsobom dostali na poštové úrady na prednostné spotrebovanie v poštovej prevádzke. Nepredané, poštovo neupotrebiteľné filatelistické materiály – FDC, CM, NL, PaL, PT staršie ako rok by boli rovnako zo skladu vyňaté a komisionálne skartované, pričom pečiatkované známky napr. z rozstrihnutých FDC a NL by mohli byť dané do predaja v balíčkoch skartu. V priebehu roka by POFIS predával emisie a filatelistické materiály len z aktuálneho a minulého roka, plus ročníkové zostavy starších rokov až do ich vypredania.


Redukciou sortimentu POFIS-u na maximálne 2-ročné materiály by bolo možné docieliť stav, keď by filatelistické priehradky na vybraných poštách zvládli predaj totožného sortimentu ako by bolo dostať v POFIS-e v Bratislave a tak by boli zrovnoprávnení bratislavskí a mimobratislavskí zberatelia. Viem si živo predstaviť, že inventúra v POFIS-e by pri redukcii počtu položiek na približne 100 netrvala celý mesiac ako v súčasnosti ale najviac dva dni...

Záverom by som chcel vysloviť niekoľko závažných myšlienok. Správne vedená známková tvorba je ako perpetuum mobile, pokiaľ je o danú známkovú krajinu u zberateľov záujem, tak známková tvorba sa financuje sama. Slovenská pošta by mala mať záujem o pravidelných abonentov, a nie náhodných – náhodný zberateľ ani nezaregistruje vydanie 60-korunovej známky „Vstup do NATO“ a pochybujem, že len tak si zakúpi 100-korunovú výplatnú známku „Pezinok“. Nezáleží mu na kompletnosti zbierky na rozdiel od stáleho zberateľa, ktorý chce mať svoju zbierku kompletnú.

Zberatelia sú ľudia konzervatívni a uprednostňujú seriózne známkové krajiny. To znamená také, ktoré dodržiavajú umiernenú emisnú politiku pokiaľ ide o počet známok, nominálne hodnoty i tlačové úpravy a sledujú prvotne poštovú funkciu známok a celín a neprodukujú nežiaduce vydania. Takže pomery v slovenskej emisnej politike by sa mali nastaviť tak, aby sa tzv. „produkty“ pre filatelistov nevyrábali. Konkrétne – napr. NL uvádzajú nefilatelistickú verejnosť do omylu. Filatelia – to predsa nie je zbieranie nálepných alebo pamätných listov. Sú to suveníry bez filatelistickej hodnoty.

Odporúčanie č. 14
Odporúčame Slovenskej pošte redukovať alebo úplne eliminovať vydávanie suvenírov bez možnosti reálneho poštového použitia – NL, PaL a pigeongramy.


V súkromnom rozhovore mi vedúca ÚS POFIS-u povedala, že pokiaľ bude o NL a PaL záujem, dovtedy ich bude Slovenská pošta vydávať. Ale pozor! Pri monopolnom vydávaní oficiálnych filatelistických materiálov nemôžeme uvažovať v trhových kategóriach ponuky a dopytu! Zbierka buď je úplná alebo nie je.

Ako ďalší príklad nežiaduceho vydania uvediem návrh akademického maliara a rytca R. Cigánika, ktorý navrhol a pripravil „najväčšiu rytú poštovú známku na svete“. Je to len ďalší extrém, ktorý seriózni zberatelia podporiť nemôžu. Ako by sa taká známka poštovne používala? Na akú obálku, nebodaj pohľadnicu by sa zmestila?

Mnoho filatelistických materiálov vzniklo za – skromne povedané „asistencie“ filatelistov–obchodníkov resp. priamo na ich objednávku. Prečo má mať každá veľká výstava toľko rôznych filatelistických materiálov? Výstava „Slovensko 2002“ – známka s kupónom, 8 CDV, 7 COB a 1 PT, výstava „Nitrafila 2003“ – známka s kupónom, 8 CDV, 1 aerogram a 1 pigeongram, výstava „Slovolympfila 2004“ – 3 CDV, 1 COB a 1 PT. Apelujem na filatelistov–organizátorov výstav a filatelistov–obchodníkov – nežiadajte od Slovenskej pošty zbytočné a duplicitné vydania!

Ing. Miroslav Gerec, predseda Komisie slovenských známok a celín ZSF, 21.10.2004 Odpovede spracovala Ing. Mária Kaducová, vedúca POFIS a schválila PhDr.Irena Kyrinovičová, riaditeľka obchodu a marketingu SP, a.s., doručené boli 20.06.2005

Literárne pramene

a) internetové servre
David Schiller: Kam kráčí slovenská známková tvorba?, www.infofila.cz, 9.9.2003
Zdeněk Jindra: Rozhovor se slovenským rytcem Arnoldem Fekem, www.infofila.cz, 25.6.2004
Zdeněk Jindra: Rozhovor se slovenským rytcem Martinem Činovským, www.infofila.cz, 30.6.2004
Břetislav Janík: Samolepící papež, www.japhila.cz, 24.8.2003
Břetislav Janík: Kam kráčíš, slovenská známko?, www.japhila.cz, 31.8.2003

b) filatelistická tlač
Zdeněk Fritz: Tudy cesta nevede, Merkur – revue, č. 4/2003, str. 13
Rudolf Fischer: Poštovní známka Slovenska na rozcestí, Merkur – revue, č. 1/2004, str. 8
Zdeněk Fritz: „Superofsetové“ aršíky a jejich falza, Merkur – revue, č. 2/2004, str. 27
Jozef Tekeľ: Slovenská známková tvorba, Spravodajca ZSF, č. 1/2004, str. 6
Miroslav Gerec: Činnosť komisie slovenských známok a celín, Spravodajca ZSF, č. 1/2004, str. 9
V žiadnej oblasti sa vývoj nezastaví, Zberateľ, č. 1/2004, str. 11
M. Činovský: Je to naozaj vývoj?, Zberateľ, č. 3/2004, str. 9

c) denníky
(jc): Pápež je na slovenskej známke, Pravda, 4.9.2003, str. 1
Eva Andrejčáková: Zlato na ľade, gýč na známke, Sme, 23.8.2003, str. 31
Eva Andrejčáková: Slovenská pošta spečatila príchod pápeža, Sme, 23.8.2003, str. 31
Kristína Kúdelová: Opäť sa objavujú samizdaty, Sme, 16.6.2004, str. 25
Ľubomír Souček: Naše známky prišli o panenstvo, Šport, 5.6.2003, str. 19

d) časopisy
David Schiller, Vojtech Čelko: Kam kráčaš, slovenská známková tvorba?, Dotyky, č. 2003/2, str. 7
Emil Semanco: Známkový faul, Express, č. 27/2003, str. 9
Emil Semanco: Zneužitá viera, Express, č. 36/2003, str. 6
Thea Bašťovanská: Hokejisti v ceninovom „balení“, Papier a polygrafia, č. 2/2003, str. 18
-info-: Ján Pavol II. na známke, Papier a polygrafia, č. 3/2003, str. 11
Antónia Paulinyová: Labutia pieseň oceľotlače, Papier a polygrafia, č. 4/2003, str. 36
Thea Bašťovanská: Predmet diskusie: tlač známok ofsetom, Papier a polygrafia, č. 4/2003, str. 38
Spoločná emisia známok Zjednotená Európa – United Europe, Papier a polygrafia, č. 2/2004, str. 38
Ľubomír Stanček: Modrá je „dobrá“ špinavá, Súvislosti, č. 24/2003, str. 1
Ľubomír Stanček: Zúbkovaná „válovstory“ na modro, Súvislosti, č. 36/2003, str. 1
Ľubomír Stanček: Dobrota pána Dobrotku, Súvislosti, č. 12/2004, str. 5
(bl): Známka – Technické pamiatky – Tatranský omnibus, Tempo, č. 2/2004, str. 34

Autor: Miroslav Gerec | 3. 5. 2007

Komentáře

NyRLRmmVTldEREuU

Přidat komentář  | Zobrazit komentáře

Související články


© 2002 - 2020 Zdeněk Jindra
ISSN 1214-4223