Slovenská známková tvorba a služby Slovenskej pošty z pohľadu zberateľa I.

Pred tromi rokmi, 23. a 24. októbra 2004 sa v Bratislave konali XXI. Dni filatelie Slovenska. Organizačný výbor pripravil zborník prednášok, v ktorom bola publikovaná skrátená verzia mojej prednášky o známkovej tvorbe Slovenska.

Čitateľom Infofily teraz predkladám úplný text tejto mojej prednášky, vrátane odpovedí Slovenskej pošty na položené otázky.

Príprave prednášky som venoval mnoho času, spomínam si, že väčšinu myšlienok a ich formuláciií som dal na papier počas bezsenných nocí na dovolenke v Bulharsku (poludňajšiu horúčavu sme s malým Jakubkom prespali a večer sa ťažko zaspávalo). Po návrate domov postupne vznikala prednáška vo forme komentára jednotlivých počinov známkovej tvorby resp. emisnej činnosti, doplnená otázkami a odporúčaniami. Vznikol určitý analytický materiál, ktorý teraz prvý krát môžete posúdiť v celej úplnosti.
Je mi ľúto, že na Slovensku nebola ochota v tejto forme a úplnosti ho publikovať, hoci obidve filatelistické periodiká by na taký názor a diskusiu mali priestor nájsť. Niekoľkotýždňová resp. niekoľkomesačná práca sa však len tak nezahadzuje, venoval som jej priveľa námahy a myslím si o nej, že má stále v názoroch a nápadoch svoju hodnotu. Verte mi, že nejde o autorskú ješitnosť, nakoniec, môžete to posúdiť sami.
Vy, ktorí máte k dispozícii Zborník, môžete porovnať, ktoré „problematické“ odstavce z tlačenej verzie vypadli (a to nielen kvôli nedostatku miesta). Skúste konfrontovať vlastné skúsenosti s opísanými poznatkami a so súčasnou realitou známkovej tvorby a služieb Slovenskej pošty.
Prajem Vám príjemné a inšpirujúce čítanie!
Ing. Miroslav Gerec, Košice, predseda Komisie slovenských známok a celín ZSF, 24.4.2007
Obsahom môjho vystúpenia je
• rekapitulácia a hodnotenie technických a ekonomických parametrov známkovej tvorby od roku 1993 po súčasnosť;
• vyslovenie názoru na zmeny, ktoré nastali v známkovej tvorbe v minulom a v tomto roku;
• hodnotenie služieb Slovenskej pošty a osobitne ÚS POFIS z pohľadu zberateľa.

1. Rekapitulácia a hodnotenie technických a ekonomických parametrov známkovej tvorby od roku 1993 po súčasnosť

Slovenská známková tvorba v roku 1993 nadviazala na československú známkovú tvorbu. Použili sa rovnaké tlačové techniky – rotačná oceľotlač, rotačná oceľotlač kombinovaná s rotačnou hĺbkotlačou a oceľotlač z plochých dosiek. Do konca roku 2003 boli všetky známky, až na dve výnimky vytlačené v pražskej Poštovej tlačiarni cenín. Od začiatku tohto roku su všetky nové známky tlačené v anglickej tlačiarni Walsall security printing, okrem dvoch známok emisie „Umenie“, ktoré boli vytlačené v PTC.

Prvá slovenská známka „Štátny znak“ 8 (Kčs) vyšla hneď 1. januára 1993. Jej vydanie v slávnostnej úprave PL je hodnotené ako významný počin, avšak súčasne treba povedať, že jej predaj poštári nezvládli. Mám osobnú skúsenosť z Košíc, kde filatelisti i nefilatelisti niekoľko hodín mrzli pred poštovým úradom, aby sa nakoniec dozvedeli, že prvá známka je vypredaná a príležitostná pečiatka s pevne nastaveným dátumom sa bude používať celý týždeň. O niekoľko mesiacov sa objavila dotlač prvej známky, ktorá bola objednaná ako odmena poštovým zamestnancom, ktorí sa podieľali na prácach spojených s menovou odlukou. Títo zamestanci však nedostali PL zadarmo, dostali iba možnosť si ho kúpiť. Niektorí to však nevyužili a tak sa dostali dotlačené známky do bežného predaja. Zberatelia, ktorí úspešne, či neúspešne zažili prvo-januárový predaj na mraze sa právom cítili podvedení...

Otázka č. 1
Deklaruje Slovenská pošta ako nový vydavateľ slovenských poštových známok zásady ich vydávania, konkrétne zásadu nedotláčať príležitostné známky?

Odpoveď POFIS:
Slovenská pošta nikdy nedotláčala príležitostné poštové známky, ani ich dotláčať nemieni. Nie je ani pravdou, že sa dotláčala známka č. 1 Štátny znak. O zvýšení nákladu oproti plánovanému počtu rozhodol p. minister pri skúšobných nátlačkoch v PTC Praha, ktorých sa zúčastnil, teda pred vydaním známky. Celý stanovený náklad sa nemusí vytlačiť v jeden deň, najmä ak ide o súrne dodatočné zaradenie do harmonogramu tlačiarne, ako to bolo v tomto prípade.




Slovenská známková tvorba a služby Slovenskej pošty z pohľadu zberateľa I.
Obr. a03

K príležitostným známkam a väčšine výplatných známok sú vydávané oficiálne FDC. Spočiatku ich tlačila pražská Poštová tlačiareň cenín, neskôr bratislavské tlačiarne Kasico a TAB. V roku 1993 bol príplatok k nominálnej hodnote nalepených známok 5 Sk a FDC boli tlačené viacfarebnou oceľotlačou, v súčasnosti sú zhotovované jednofarebnou oceľotlačou alebo viacfarebným ofsetom a príplatok je 19 Sk. Od roku 1994 sú do FDC vkladané kartičky s informáciou o emisii v slovenčine a angličtine.

Druhá známka „Štátny znak“ 3 (Kčs) bola vydaná 2. januára, na niektorých poštách po vypredaní prvej známky už 1. januára 1993. Ide o výplatnú známku, ktorá však bola dotlačená iba raz, hneď v januári 1993. Je to škoda, pretože najmä zberatelia odtlačkov príležitostných pečiatok by privítali známku s týmto štátnym symbolom.

Otázka č. 2
Viaceré známky označené vydavateľom ako výplatné neboli vôbec dotlačené resp. ich tlač sa skončila – napr. „Štátny znak“ 3 (Kčs), „Ružomberok“ 5 (Kčs), „Košice“ 10 (Kčs), „Bratislava“ 50 (Sk), „Nová Baňa“ 4 Sk. Z akého dôvodu sa tieto výplatné známky naďalej nedotláčajú, ale boli nahradené novými výplatnými známkami?

Odpoveď POFIS:
POFIS neobjednáva dotlač známok, výplatné známky sú dotláčané pre poštovú prevádzku. Vydavateľ a realizačná komisia známkovej tvorby akceptujú požiadaviek prevádzky na nominálne hodnoty nových poštových známok. Príležitostné známky boli vydané na spestrenie nominálnych hodnôt najmä v prvých rokoch, keď sa poštovné nemohlo meniť.


Známka „Štátny znak“ 3 (Kčs) je poznamenaná nezvyčajne veľkým výskytom makulatúrnych tlačí, ktorý bol vraj vyšetrovaný políciou, doteraz však nepoznáme výsledky tohto vyšetrovania.

Otázka č. 3
Oznámi Slovenská pošta výsledok vyšetrovania výskytu makulatúrnych tlačí známky „Štátny znak“ 3 (Kčs)?

Odpoveď POFIS:
Na túto otázku nemôže odpovedať POFIS. Vyšetrovanie prebiehalo viac ako pred 10 rokmi a výsledky boli určite oznámené na príslušné miesta. Predstavitelia PTC však priznávajú, že sa chyba stala v ich tlačiarni, za čo boli udelené tvrdé osobné postihy.




Slovenská známková tvorba a služby Slovenskej pošty z pohľadu zberateľa I.
Obr. a05

V prvom roku samostatnosti mal vydavateľ veľa starostí s rozbehom vlastnej známkovej tvorby. Sekundárne filatelistické materiály – tzv. filatelistický tovar, začal POFIS vydávať neskôr. Príležitosti sa chopili rôzne súkromné firmy, ktoré začali vydávať známkové zošitky s vlepenými známkami a nálepné listy. Tieto filatelisticky bezcenné neoficiálne výrobky veľmi poškodili slovenskú filateliu a je smutné, že za ich vydaním boli filatelisti. Z rokov 1993-94 katalogizujeme niekoľko problematických vydaní nálepných alebo zvláštnych nálepných listov (napr. ZNL známky „Štátny znak“ 8 (Kčs) alebo dva NL známky „Michal Kováč“ 2 Sk a iné), napriek tomu, že nemáme istotu, kto je ich vydavateľom. Ak sú tieto materiály oficiálne, tak ich musela objednať a ich tlač zaplatiť Slovenská pošta a mali by o tom byť záznamy v jej archívoch.

Otázka č. 4
Je Slovenská pošta ochotná sprístupniť svoj archív alebo archív POFIS-u, kde by sa dalo overiť, ktoré vydania problematických filatelistických materiálov sú oficiálne a ktoré sú neoficiálne?

Odpoveď POFIS:
Slovenská pošta má povinnosť archivovať v poštovom múzeu poštové známky a poštové celiny. Archív filatelistických produktov je zverejnený na internete www.pofis.sk.


Slovenská známková tvorba a služby Slovenskej pošty z pohľadu zberateľa I.
Obr. a06

Slovenská známková tvorba a služby Slovenskej pošty z pohľadu zberateľa I.
Obr. a07

Spomenúť treba aj vydávanie nálepných listov a prítlačí na poštové lístky inými orgánmi Slovenskej pošty ako je POFIS – napr. vydanie nálepného listu s automatovou známkou vydalo RP Bratislava.

Otázka č. 5
Aké sú kompetencie jednotlivých zložiek Slovenskej pošty pri vydávaní filatelistických materiálov? Ako máme posudzovať tieto materiály?

Odpoveď POFIS:
Vydávanie filatelistických materiálov zabezpečuje POFIS. Iné orgány pošty si príležitostne zhotovujú (nevydávajú) pamätné propagačné materiály, ktoré sa môžu podobať filatelistickým.


Rok 1993 bol poznačený dobiehaním emisií plánovaných ešte pre federálnu známkovú tvorbu, preto viaceré emisie boli spoločné s Českou republikou. Prvým spoločným vydaním bola známka „Sv. Ján Nepomucký“ 8 (Sk), vydaná spolu s ČR a SRN.

Slovenská známková tvorba a služby Slovenskej pošty z pohľadu zberateľa I.
Obr. a08

V poštovej prevádzke sa objavili dva varianty poštového lístka „Kriváň“ 2 (Sk) – jeden so skratkou meny “Kčs“, druhý bez skratky meny v predajnej cene. Bohužiaľ Poštové múzeum v Banskej Bystrici k tlači celín a ďalších filatelistických materiálov nearchivuje takmer žiadne materiály.

Otázka č. 6
Mohla by Slovenská pošta sprístupniť archív POFIS-u, kde by sa dali overiť podrobnosti o vydaní dvoch variantov poštového lístka „Kriváň“? Kedy začne Slovenská pošta od slovenských tlačiarní Kasico, Prompt, Kníhtlač Gerthofer a TAB vyžadovať a preberať materiály pre Poštové múzeum?

Odpoveď POFIS:
Prvý variant lístku bol pripravený s platnou menou Kčs v tiráži, druhý sa prispôsobil známkam bez meny. Slovenská pošta má povinnosť archivovať v poštovom múzeu len poštové známky a poštové celiny.

Odporúčanie č. 1
Navrhujeme Slovenskej pošte celý archív ÚS POFIS premiestniť do Poštového múzea v Banskej Bystrici, kde by mohol slúžiť ako ďalší dôležitý zdroj informácií o známkovej tvorbe.


Slovenská známková tvorba a služby Slovenskej pošty z pohľadu zberateľa I.
Obr. a10

30. septembra 1993 sa skončila platnosť československých známok. Verejnosť si mohla neupotrebené čs. známky vymeniť za nové slovenské. Z českej filatelistickej tlače sa dozvedáme, že Slovenská pošta zásoby už neplatných československých známok namiesto skartovania predala neznámemu subjektu (do Austrálie?) za stanovenú kilogramovú cenu papiera. Teraz, po rokoch sú tieto známky (aj vo väčších množstvách) uvádzané na filatelistický trh, takže ponuka prevyšuje dopyt a cenové záznamy v katalógoch POFIS klesajú. Zberatelia československých známok sú tým významne poškodení!

Otázka č. 7
Objasní Slovenská pošta svoj postup v prípade neplatných československých známok po skončení ich platnosti 30. septembra 1993?

Odpoveď POFIS:
Slovenská pošta postupovala podľa príkazu p. ministra a vnútorných pokynov. V českej filatelistickej tlači sa objavilo bez akýchkoľvek dôkazov alebo upresnení ohováranie Slovenskej pošty, ktoré naši filatelisti šíria. Mohlo ísť pritom aj o Českú poštu, obchodníka so známkami, alebo to vôbec nie je pravda.


Dôvodne sa obávame, aby rovnaká sitácia nenastala aj po prechode na euro-menu (hovorí sa o rokoch 2008-9). Trochu predbehnem situáciu a dovolím si navrhnúť Slovenskej pošte riešenie.

Odporúčanie č. 2
Predpokladajme, že Slovenská pošta nechce poškodiť filatelistov predajom nepredaných zásob neplatných známok pod cenu. Zároveň sleduje ekonomiku, to znamená, že chce skartovať čo najmenšie množstvo nepredaných známok a celín. V takom prípade by už teraz mala stanovovať náklady (počty kusov) známok tak, aby sa známky do stanoveného termínu skončenia meny „Sk“ spotrebovali! V prechodnom období, keď už bude stanovený definitívny prepočtový kurz mien by mohli byť nové známky a celiny vydávané s dvojakým vyznačením nominálnej hodnoty – v „Sk“ a v „Euro“ (prípadne s nominálnou hodnotou vyznačenou pomocou symbolu alebo textu).


Koncom roka 1993 vyšla prvá známka s kupónmi „Gabčíkovo“ 10 (Sk). Pre zberateľov kupónových kombinácií tak niektoré vydania zdražili 6-násobne.

Slovenská známková tvorba a služby Slovenskej pošty z pohľadu zberateľa I.
Obr. a13

Vydaná bola tiež prvá známka s príplatkom „Červený kríž“ 3+1 (Sk). Neskôr, v roku 1996 bol vydaný s príplatkom hárček „Olympijské hry Atlanta 1996“ 12+2 Sk. Po negatívnych skúsenostich s predajom príplatkových emisií boli tieto dve emisie predávané bez príplatku a poštovo spotrebované.

Otázka č. 8
Deklaruje nový vydavateľ Slovenská pošta zásadu nevydávať príplatkové známky?

Odpoveď POFIS:
Žiadna taká zásada nebola deklarovaná.




Slovenská známková tvorba a služby Slovenskej pošty z pohľadu zberateľa I.
Obr. a16

Vydaný bol prvý hárček „Bradlo“ 16 (Sk) a prvá známka „Umenie – Jozef Kostka“ 9 (Sk), v tradičnom usporiadaní 4-bloku s dvoma kupónmi. V roku 1996, po smrti umelca, boli nepredané zásoby PL doplnené prítlačou na kupónoch. Do predaja – mimochodom toto vydanie nikdy nebolo predávané na poštových úradoch, iba v POFIS-e – boli uvedené iba dvojice známok s kupónom. Avšak v poslednom čase sa na filatelistickom trhu objavili celé TL s prítlačou.

Otázka č. 9
Objasní Slovenská pošta výskyt celých TL známok „Umenie – Jozef Kostka“ s prítlačou? Naozaj boli všetky TL roztrhané? Na aké účely boli ponechané nejaké TL vcelku a kto mal k nim prístup?

Odpoveď POFIS:
Pri tejto známke ide predovšetkým o hrubú chybu námetovej a realizačnej komisie, keď riadne vydanú známku dovolili „emitovať“ ešte raz ako novú známku zaradenú v emisnom pláne! Prítlač na kupóne vydanej známky sa možno dá nazvať filatelistickým výrobkom (ako napr. prítlač na poštovom lístku), nie však novou známkou.

Podľa doterajších vyjadrení členov komisií i filatelistov, viacerí vedeli vopred, že sa celé listy s potlačou objavia. Možno išlo o zámer vyrábať rarity a obviniť poštu. POFIS sa preto zabezpečil komisionálnym odovzdávaním a preberaním natrhaných známok s potlačeným kupónom. Celé potlačené tlačové listy tak mohli vyjsť len z niektorej tlačiarne, lebo nepotlačené tlačové listy boli stále v predaji.


V novozriadenej Štátnej tlačiarni cenín Bratislava bol vytlačený prvý aerogram „70 rokov leteckej pošty“ 7 Sk. Pre veľký výskyt výrobných chýb napr. pri ručnom (!) nanášaní lepu bol tento aerogram filatelistami vypredaný.

Slovenská známková tvorba a služby Slovenskej pošty z pohľadu zberateľa I.
Obr. a19

K prvému výročiu SR bol vydaný prvý poštový lístok s prítlačou „1. výročie SR“ 2 Sk s predajnou cenou 2,50 Sk. Aj cena bežného poštového lístka “Štátny znak“ 2 Sk bola zvýšená na 2,50 Sk (predajná cena poštového lístka „Kriváň“ bola 2,30 Sk). Nové lístky tlačila Štátna tlačiareň cenín a je známy veľký počet tlačových nedokonalostí. Na filatelistickom trhu sa vyskytujú aj nerozrezané dvojice alebo štvorice lístkov.

Slovenská známková tvorba a služby Slovenskej pošty z pohľadu zberateľa I.
Obr. A21

Slovenská známková tvorba a služby Slovenskej pošty z pohľadu zberateľa I.
Obr. A22

V priebehu roka 1993 a aj v neskorších rokoch sa prejavil nedostatok poštových lístkov, na čo reagovali súkromní distribútori tlače a vznikli a rozšírili sa lístky bez známky. Ich šíreniu napomohlo aj zvyšovanie príplatku k nominálnej hodnote natlačenej známky. Je možné, že nedostatok poštových lístkov bol aj impulzom pre vyhotovenie falzifikátu poštového lístka „Kriváň“.

Prítlače na poštových lístkoch a neskôr aj na celinových obálkach začala vydávať aj Slovenská pošta, prvou bola prítlač „Mohyla na Bradle“.

Na prelome rokov 1993/94 sa prejavil nedostatok 2 a 3-korunových známok, preto boli niektorým novým známkam v roku 1994 menené nominálne hodnoty a niektoré príležitostné známky majú neobvykle vysoké náklady – viac než 7 miliónov kusov – napr. „Zimné Olympijské hry Lillehammer 1994“ 2 Sk, „Ján Andrej Segner“ 8 Sk a „MS vo futbale“ 2 Sk.

Slovenská známková tvorba a služby Slovenskej pošty z pohľadu zberateľa I.
Obr. A25

K známke „Zimné Olympijské hry Lillehammer 1994“ bol vydaný prvý známkový zošitok s 10-timi známkami bez zvláštnej zošitkovej úpravy, vytrhnutými z bežných priehradkových listov. Zošitky sú predávané za nominálnu hodnotu, avšak až do minulého roka neboli distribuované do poštovej prevádzky, ale vedené len ako filatelistický tovar.

Slovenská známková tvorba a služby Slovenskej pošty z pohľadu zberateľa I.
Obr. A26

Slovenská známková tvorba a služby Slovenskej pošty z pohľadu zberateľa I.
Obr. A27

Ku známke „Kostoľany pod Tríbečom“ 20 Sk bola vydaná prvá CM. Slovenské oficiálne CM v zásade nezodpovedajú špecifickým kritériam maximafilie, pretože nejde o bežne dostupné pohľadnice, ale tieto pohľadnice sú vyrobené len na účely Slovenskej pošty, navyše, na niektorých je miesto pod pečiatkou zosvetlené. Poštovému použitiu bráni aj vysoká predajná cena – príplatok 11 Sk k nominálnej hodnote nalepenej známky. Myslím si, že maximafilisti by slovenské oficiálne CM pokojne oželeli a radšej si vytvoria vlastné, hodnotnejšie.

Rok 1995 priniesol tri novinky – prvý 10-blok – „Europa – Mier a sloboda“ 8 Sk, prvý hárček s dvoma známkami - „100. výročie organizovanej filatelie na Slovensku“ 2x3 Sk a prvý 8-blok s dvoma kupónmi - „50 rokov OSN“ 8 Sk.

Slovenská pošta pre vydavateľa Zväz slovenských filatelistov pripravila prvú príležitostnú tlač – odtlačok rytiny známky „1130 rokov od príchodu Cyrila a Metoda“, výhradne ako prílohu novovydaného zväzku Monografie československých známok. Neskôr boli vydané ďalšie príležitostné tlače, ale už s komerčným cieľom, niektoré v špekulatívne nízkom náklade.

Poštový lístok „Devín“ 2 Sk dostal nový ochranný prvok – mikrotlač. Lístky, tlačené v dvoch slovenských tlačiarňach cenín - Kasico a Prompt sa odlišujú umiestnením mikrotlače. Štátna tlačiareň cenín v Bratislave medzitým zanikla.

Vydaná bola prvá celinová obálka „Štátny znak“ 8 Sk s predajnou cenou 9 Sk a prvá celinová obálka s prítlačou „Pavol Jozef Šafárik“ 8 Sk, rovnako s predajnou cenou 9 Sk. Predajné ceny COB s prítlačou boli od roku 1999 zvýšené na 12 Sk, v súčasnosti stoja 13 Sk. Keď sme v roku 2000 pracovali nad katalógom slovenských známok a celín, tak sme s úsmevom uvažovali nad osudom celinových obálok „Štátny znak“ v tom zmysle, že o niekoľko rokov bude 8 Sk aktuálna sadzba a všetky zásoby sa rýchlo pomíňajú. Ten čas je práve teraz, ale POFIS naďalej drží tieto COB pre filatelistov. Pravda, boli by tieto obálky s príplatkom 5 Sk predajné aj pre nefilatelistov?

V roku 1996 bola vydaná prvá známková sútlač rovnakých nominálnych hodnôt - „Europa – Izabela Textorisová“ 8 Sk a 8 Sk a prvý hárček s kupónom - „Film Jánošík (1936)“ 16 Sk.

K výstave „Kalokagatia“ bol vydaný prvý pigeongram, vyrobený prítlačou na COB „Štátny znak“ 8 Sk a jej následným rozstrihnutím. Ďalšie pigeongramy si objednali opäť filatelisti – k výstavám „Nitrafila 1998“ a „Nitrafila 2003“. Môžeme len konštatovať, že ide o poštovo neodôvodnené suvenírové vydania, s neoficiálnou distribúciou, ktoré ani nezodpovedajú účelu vydania.

V roku 1997 sa škála tlačových úprav rozšírila o prvý malý PL s viacerými kupónovými kombináciami – „Europa – Zázračný dážď pri Hrone“ a prvý malý PL s dvoma známkami rozdielnych nominálnych hodnôt – „Jaskyňa Domica“ 6 Sk a „Ochtinská aragonitová jaskyňa“ 8 Sk.

Odporúčanie č. 3
Známkové sútlače s rôznymi nominálnymi hodnotami podstatne sťažujú manipuláciu zamestnancov Slovenskej pošty so známkami na poštových priehradkách. Navrhujeme Slovenskej pošte v záujme zrýchlenia poštovej prevádzky upustiť od vydávania týchto zvláštnych tlačových úprav.


V tom istom roku bol vydaný hárček „Huby“ s tromi 9-korunovými známkami, ktorý ako prvý bol tlačený kombináciou ofsetu a jednofarebnej oceľotlače z plochých dosiek.

V roku 1998 bol vydaný prvý malý PL s dvomi rozdielnymi kupónmi - „Europa – Ľudová svadba“ 12 Sk a prvý hárček s tromi známkami rôznych nominálnych hodnôt - „Ryby“ 4 Sk, 11 Sk a 16 Sk.

Vydaný bol druhý aerogram „Bratislava“ 8 Sk s predajnou cenou 12 Sk, od roku 1999 13 Sk. Zákazníci Slovenskej pošty si však na používanie aerogramov nezvykli a iné ako filatelistické použitie nepoznáme. Ukazuje sa, že ide o poštovo nepotrebné, zbytočné vydanie. K výstave „Nitrafila 2003“ bola na aerogram „Bratislava“ 8 Sk dotlačená 5-korunová známka.

Odporúčanie č. 4
Navrhujeme spotrebovať zvyšok aerogramov ako obyčajné celinové obálky, prirodzene za zníženú predajnú cenu 9 Sk a ďalšie aerogramy už nevydávať.




Slovenská známková tvorba a služby Slovenskej pošty z pohľadu zberateľa I.
Obr. A43

Rok 1999 priniesol ďalšie novinky. Zbieranie kupónových kombinácií bolo dvojnásobne drahšie u známky „Zimná Univerziáda“ 12 Sk so striedavým usporiadaním dvoch rôznych kupónov. Po prvý raz bola v 10-blokoch vydaná celá 3-známková séria - „Kroje“ 4 Sk, 15 Sk a 18 Sk. Na známkach „Europa - TANAP“ 9 Sk a 11 Sk bola vydaná prvá sútlač s priebežným známkovým obrazom na dvoch známkach.

Slovenská známková tvorba a služby Slovenskej pošty z pohľadu zberateľa I.
Obr. A46

Vydaný bol poštový lístok „Bratislava“ 4 Sk. Na dotlač lístka boli vyhotovené nové tlačové formy s odlišným rastrom obidvoch farieb, takže rozlišujeme dva typy. V roku 2000 sa v poštovej prevádzke vyskytli dva falzifikáty na škodu pošty, ktoré boli predávané v súkromných novinových stánkoch. Obidva boli zhotovené rovnakou tlačovou technikou ako originál – ofsetom a obidva mali sfalšovaný jeho ochranný prvok – mikrotlač (dokonca na prvom falzifikáte je mikrotlač ešte jemnejšia ako na origináli). Prvý falzifikát bol rozširovaný na severe a východe Slovenska. Overené miesta predaja sú: Považská Bystrica, Poprad, Sabinov, Košice, Michalovce, Humenné, neoverené miesta predaja sú: Žilina, Martin, Dolný Kubín, Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Liptovský Hrádok, Kežmarok a Levoča. Druhý falzifikát bol rozširovaný v Bratislave a Trnave. Výskyt falzifikátov – nálezca bol filatelista – bol oznámený vydavateľovi, MDPT SR, ktoré prípad posunulo na Slovenskú poštu.

Otázka č. 10
Môže Slovenská pošta zverejniť aká bola jej reakcia na oznámenie výskytu falzifikátov poštového lístka „Bratislava“? Bolo vôbec uskutočnené policajné vyšetrovanie? Ak áno, s akým výsledkom?

Odpoveď POFIS:
Nie je špecifikovaný lístok, ani komu, kedy a kým bol oznámený výskyt falzifikátu.


Slovenská známková tvorba a služby Slovenskej pošty z pohľadu zberateľa I.
Obr. A47

V súvislosti s emisiou „Osobnosti“ z roku 1999 a v roku 2002 aj emisiou „Prvé slovenské gymnáziá“ vznikol rozdiel číslovania známok medzi evidenciou Slovenskej pošty a filatelistickými katalógmi. Vydavateľ stanovil konečné nominálne hodnoty tak, že prišlo k zmene poradia známok podľa nominálnych hodnôt, avšak číslovanie Slovenskej pošty toto nové poradie nezohľadnilo.



Autor: Miroslav Gerec | 3. 5. 2007

Komentáře

Nejsou žádné komentáře

Přidat komentář

Související články


© 2002 - 2020 Zdeněk Jindra
ISSN 1214-4223