Príbeh jednej poštovej známky

Poštové známky sú ako zrkadielka doby. Sú už dávno predmetom zberateľského záujmu. V malých obrázkoch sa skrýva veľké množstvo príbehov. Na internetovej stránke Infofily sú uverejňované novinky svetovej známkovej tvorby. Sú to pekné obrázky. Aký príbeh skrývajú? Rozhodli sme sa priblížiť príbehy jednotlivých známok a prispieť tak k tomu, aby najmä mladí filatelisti zbierali nielen známky, ale aj ich príbehy. Niekedy je to jednoduché. Inokedy sa treba doslova premeniť na detektívov. Detektívnu prácu sme museli vykonať pri rozšifrovaní príbehu českej známky z cyklu „Umenie“ „Zámok Vrbičany“.


Známka ukrýva dva príbehy. Jeden príbeh sa týka autorky predlohy - Amálii Mánesovej. Pochádzala zo známej maliarskej rodiny. Jej otcom bol maliar Antonín Mánes. Ako najstaršia so súrodencov sa starala a podporovala bratov Jozefa a Quida. Obraz namaľovala, keď bola na zámku hosťom. V tom čase ešte v dvore bol funkčný pivovar.

Druhý príbeh má vyše dva tisíce rokov. Archeológovia preukázali, že miesto bolo obývané už v druhom storočí pred Kristom. Samotná obec Vrbičany sa pripomína už v 12. storočí. Podľa záznamov kroník jej pomenovanie pochádza od množstva vŕb a vŕbového prútia, ktoré ešte aj dnes v okolí hojne rastú.

Roku 1144 postavil v neďalekých Doksach prvý český kráľ Vladislav I. s manželkou Gertrudou kláštor premonstrantiek. Oseckí vládykovia, ktorí dedinu vlastnili, ju darovali kláštoru. Tento akt potvrdil kráľ darovacou listinou, ktorá zhorela pri požiari kostola roku 1294.

Ale ešte pred týmto dátumom sa podľa legendy udial v blízkosti tento príbeh. Knieža Oldřich z rodu Přemyslovcov sa neďaleko odtiaľ mieste zoznámil s krásnou práčkou Boženou, ktorú si podľa povesti zobral za ženu. Malo sa to stať roku 1002. Túto povesť pripomína neďaleká pseudogotická studnička Boženy a Oldřichov dub, kde sa údajne schádzali.

Dedina mala v týchto neistých časoch aj opevnenú tvrdzu. Podľa záznamov pochádzala zo 14. storočia. Počiatkom 15. storočia získal Vrbičany rod pána Zajíce z Házmburku, ktorí ju vlastnili do roku 1577, kedy ju predali Kaplířům ze Sulevic. Tí o majetok prišli pri konfiskacích po prehratej bitke na Bielej hore. Novým majiteľov bol Pavel Václav z Bochova. Tieto majetky neskôr získal František Kressel z Kvlatenberka. Ten dal na mieste rozbúranej tvrdze, ktorá neprestála udalosti tridsaťročnej vojny, roku 1786 – 89 vystavať zámok. Od toho času sa píšu dejiny zámku zobrazeného na známke. Dedina menila majiteľov a zámok pustol. Roku 1872 bol predaný Herberjštejnom. Tí ho opravili a vládli tu do roku 1938, kedy ho obsadili nacisti.

V čase okupácie sa v zámku odohrala tragédia. Roku 1944 sa tu po nevydarenom atentáte na Adolfa Hitlera zastrelil vtedajší majiteľ barón von Hartrot.
Tak by sme mohli pokračovať až do súčasnosti. Je veľa príbehov, ktoré sa odohrali na týchto miestach, o ktorých píšu novodobé kroniky.
Roku 1787 mali Vrbičany 29 domov a počet obyvateľov mohol byť okolo 150. Napriek bohatej histórii, dnešní je počet obyvateľov len o niečo viac ako dvojnásobný.