Niekoľko slov o poštovom a filatelistickom vedomí a povedomí

Niekoľko slov o poštovom a filatelistickom vedomí a povedomí Dovolil som si vypožičať ešte z čias štúdií používaný filozofický pojem vedomia a povedomia a trošku ho aplikovať v našej filatelistickej a poštovej praxi. Sem-tam však aj odbočím do bežného života a dúfam že mi to čitatelia prepáčia. V prvom rade sa pri mojej každodennej návšteve pobočky pošty (teraz prerušenej činnosti – dôvod koronovírus) jedného obchodného centra v Trnave čudujem, že v rade pred priečinkom stojí často 10-12 zákazníkov, ktorí majú v rukách zopár listov (bez vylepených známok) a tie zaplatia až po pristúpení k priehradke. Oveľa viac návštevníkov drží v rukách poštové zloženky na výber peňazí alebo platbu dane za byt, plyn alebo zákonnú poistku motorového vozidla. A pritom priamo oproti pobočke pošty na chodbe je predajňa papiernictva s informačným plagátikom na dverách, ktorý oznamuje že tu možno kúpiť poštové známky. (Konkrétne príležitostné T2 50g k MS v hokeji –„puk“.) Stačilo by nalepiť známku na list a vhodiť bez čakania a vyčkávania v rade do poštovej schránky vo vnútri pobočky. To znamená, že prvým predpokladom správneho poštového vedomia občanov by mala byť znalosť základného poštového poplatku, o čo učím deti v KMF aspoň 2x ročne, keď píšu na Vianoce Ježiškovi a potom keď chcem, aby sa zúčastnili Ankety o najkrajšiu známku. Dostal som sa trošku do sporu s názorom jedného člena v KF, ktorý mi na to mierne zvýšeným hlasom a dôrazom zareagoval , že “ to nech ich naučí škola“. Nuž neviem, myslím si, že poštové tarify asi nie sú v učebných osnovách, sem-tam sa v matematike vyskytne príklad pri riešení rovníc s vypočítaním množstva niektorých nominálnych hodnôt známok za určitú sumu peňazí a to je všetko. A v slovenskom jazyku sa očí opis a vtedy sa učitelia zmienia aj o písaní listov. Pri účasti v Ankete dostanú deti od vedúceho čisté poštové lístky, ktoré KF vydal pre niektorú akciu, napíšu adresu ZSF a text, ktorá známka sa im páči, a vyberú si príslušnú známku z plagátika vydaných známok r. 2019 , ktorý získavam z POFISu.

Problém príde až potom, lebo deti mi musia zaplatiť á 0,65€ poštovné, čo niekedy vyzbierať trvá dlhšie, lebo KMF vediem zdarma a suma 5-6 € nie je ani pre dôchodcu síce závratná a ruinujúca, ale deti si musia zvyknúť, že za služby pošty sa platí. (Od doby R. Hilla r. 1840 vopred.) Zapamätajú si tak výšku aktuálneho poštovného, lebo už to nie je ako bývalo kedysi pár halierov, keď sa za kartu dlho platilo známkou Telč za 50 halierov alebo prezident Husák a za list bol vyšší korunový poplatok. Teraz štátny cenový úrad temer každoročne so železnou pravidelnosťou mení (zvyšuje) poplatky. Chápem, že určiť konkrétny optimálny náklad známok pre každý druh poštovej služby je nadmieru zložité a k tomu ešte aj pre každú poštu nemožné, ale nesvedčí to o správnom vedomí, keď v lete kupujeme známky k Vianociam alebo k Veľkej noci. A po celý rok to „zachraňujú“ bežné výplatné známky s obrazom prezidentky s popisným nominálom T2 50g.

Ku zvýšeniu poštového u vedomia by patrilo aj to, aby vydavateľ známok myslel viac pri určení nominálnej hodnoty známky na jej formát, pre aký druh zásielok je určovaný. Najviac si to uvedomujem pri starom balíkovom skarte, kde na zloženkách sú vylepené pekné známky emisie umenia alebo Bratislavský hrad. Teraz pozorujem, že na obálkach z úradov a škôl, slečny v podateľniach bez milosti strhávajú odnímateľnú časť obálky, ktorou je potvrdenie o doručení – útržok pre odosielateľa. Často je na jej hornej časti spodná časť „veľkoplošnej“ poštovej známky a vtedy očko filatelistu zaslzí pri poškodení známky Ikony a alebo Alfonza Muchu. A stačilo by vydávať zopár známok menšieho formátu ako sú bežné výplatné známky s nominálnou hodnotou zodpovedajúcou výplatnému za doporučenú zásielku s doručenkou. A posledná poznámka – poučiť zamestnancov pri priečinkoch, aby pečiatkovali racionálne jedným, najviac dvoma údermi čistou a čitateľnou pečiatkou podľa usporiadania známok alebo aj blokov na obálke. (Prípadne aj „neduplovať“ navyše dennou ručnou pečiatkou cez známku, ak je tam už príležitostná poštová pečiatka. A nezmývateľnými nálepkami – samolepkami neprekrývať časti poštových hárčekov alebo známok. ) Tým prispejú k tomu, že filatelista je naozaj priateľ poštovej známky, ktorý jej predĺži život, keď známka splnila svoje poštové poslanie byť úhradou za poštovú službu.

Autor: Ján Mička | 5. 5. 2020

Komentáře

Nejsou žádné komentáře

Přidat komentář


© 2002 - 2020 Zdeněk Jindra
ISSN 1214-4223