Neprijaté návrhy poštových známok ČSR I. - Karel Vik

Karel Vik sa narodil 4.11.1883 v Hořiciach a zomrel 8.10.1964 v Turnově. Bol významným českým grafikom, scénografom, tvorcom poštových známok, maliarom, kresliarom, bábkarom, krajinárom a ilustrátorom. Ako rodák z Podkrkonošia, absolvoval najskôr tkáčsku školu. V rokoch 1902 až 1908 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe, pod vedením Rudolfa von Ottenfelda. Na akadémii prejavoval záujem predovšetkým o krajinomaľbu. Po úspechu na grafickej výstave v Lipsku sa začal venovať takmer výhradne drevorytom. Po presťahovaní sa zobrazoval najmä kraj v okolí Turnova, Malej Skály, Prahy a Slovenska. Jeho dielo je zastúpené v zbierkach NG v Prahe a v Galérii plastik v Hořiciach. Bol zakladajúcim členom SČUG Hollar a Českej akadémie vied a umenia. V roku 1953 získal titul zaslúžilý umelec. [1]

Obr. 1. Fotografia Karla Vika a jeho signatúra

 Aj Karel Vik sa pravdepodobne zúčastnil prvej súťaže poštových známok v roku 1919. Dva návrhy poštových známok (obr. 2.,3.) s uvedením jeho mena [2] sú evidované v PM v Prahe. Akvarelové návrhy boli zaevidované pod číslami 39a. a 39. Boli doručené s heslami „Trosky“ a „znak Slovenska“ a majú rozmery 18 x 22 cm.

Prvý návrh Trosky zobrazuje zrúcaniny hradu (obr. 2.). Zrúcanina sa veľmi podobá hradu Trosky v Českom ráji. Môžeme sa preto domnievať, že sa autor inšpiroval práve ním.  

 Obr. 2. Neprijatý návrhy „Trosky“ [2]

 Druhý návrh (obr. 3.) s hodnotovými číslami 50 h a vyobrazením znaku Slovenska bol štandardným námetom. Je veľmi zvláštne, že tridsaťpäťročný český grafik z Hoříc, navrhol pre obraz prvej známky Československej republiky práve slovenský štátny znak. Zobrazenie ruín hradu a štátneho znaku Slovenska asi neboli považované za najvhodnejšie motívmi pre prvú poštovú známku novovzniknutej Československej republiky. Jeho návrhy preto neboli v súťaži úspešné.

 Obr. 3. Návrh č.39 „Znak Slovenska“ [2]  

 Zaujímavá je aj ručne napísaná poznámka o nedostatku času (obr. 3.), ktorú autor uviedol pod návrhom znaku Slovenska. Porovnanie rukopisu tejto poznámky autora s jeho inými ručne písanými textami pôsobí tak, že ju mohol napísal práve Karel Vik. V pravom dolnom rohu oboch kresieb sa nachádza zvláštny znak „predelený trojuholník“. Možno, že práve táto značka, by mohla byť kľúčom k jednoznačnému potvrdeniu autorstva týchto návrhov.

Karel Vik sa v období druhej polovice tridsiatich rokov, úspešne presadil v známkovej tvorbe svojimi návrhmi krajinomalieb. Boli to predovšetkým návrhy poštových známok emisie Krajiny, hrady a mestá (obr. 4.) z roku 1936 [3] :

„Známky byly vydány ustanovením č.39/1936 VMPT č. 39 (vydáno 28. července) - (Č.51.706/VII z 25. července 1936). Dne 1. srpna 1936 budou vydány výplatní známky hodnot 1,20Kč, 1,50Kč, 2Kč, ,50Kč, 3Kč, a 3,50Kč,4Kč, 5Kč a 10Kč v nové úpravě a to z obrazy památných hradů, měst a krás přírodních podle návrhu grafika Karla Vika. Mají tyto náměty a barvy:1Kč 20h - Mukačevo - Palanok, fialovočervená, 1Kč 50h - Banská Bystrica, červená, 2Kč - Zvíkov, mechově zelená, 2Kč 50h - Strčeno, ocelově modrá, 3Kč - Český Ráj, hnědá, 3Kč 50h - Slavkov u Brna, šeříková, 4Kč - Lázně Poděbrady, šeříková, 5Kč - Olomouc, zelená, 10Kč - Bratislava, ocelově modrá. Známky jsou tištěny rotačním ocelotiskem z hloubky na bílém papíru. Zoubkování jest rotační u všech hodnot stejné 12 1/2. „

Obr.4. Ukážky návrhov Banská Bystrica, Strečno, Bratislava [4]

 Zobrazený „Bratislavský aršík“ (obr. 5., 6.) podľa návrhu Karla Vika bol vydaný v roku 1937. Zobrazuje Popradské pleso vo Vysokých Tatrách a Štefánikovú mohylu na Bradle.  

 Obr. 5. Bratislavský aršík

 Obr.6. Námety z aršíka [4]

 V roku 1938 bola pri príležitosti zemskej výstavy vydaná poštová známka (obr. 7.) s jeho motívom Dómu svätej Alžbety v Košiciach.

 Obr. 7. Známka Košice [4]

Literatúra:

[1] Karel Vik – Wikipedie (wikipedia.org)

[2] Říha Martin, Kramář Ján, 100 let 435 autorů, Pofis 2018

[3] Karásek, Michele, Svoboda, Monografie československých známek Díl II, str.149, Praha, 1971

[4] Češelka Miroslav, Krásy Slovenska z rúk Karla Seizingera, Infofila 3/2022