Posolské zriadenie organizované poštovým spôsobom - v období od roku 1530 asi do roku 1750

Koncom 15. a začiatkom 16. storočia dochádza v celej Európe k závažným hospodárskym, kultúrnym a politickým zmenám, ktoré mali veľký význam pre ďalší spoločenský vývoj. Vznikajú bohaté kupecké a finančné dvory - domy s filiálkami, rozmiestnenými po celej Európe. Rozvíjajú sa v nebývalej miere remeslá, ktoré postupne dávajú základ pre vznik manufaktúr. Toto dianie zvyšuje potrebu intenzívneho písomného styku.

V druhej polovici 15. storočia získali Albert II. a potom Fridrich III. pre habsburský rod cisársku korunu. V tých časoch sa ďalšie vetvy tohoto rodu dostávajú k moci v niektorých ďalších európskych krajinách. Takto vzniká naliehavá potreba poštového spojenia medzi všetkými habsburskými dŕžavami. Na úlohu vybudovať takéto spojenie sa podobrala rodina talianskeho pôvodu "Dela Tore e Tassis", po nemecky "Thurn und Taxis. Úlohu sa jej podarilo dobre zvládnuť. V krátkom čase bolo vytvorené poštové spojenie najmä medzi stredoeurópskymi habsburskými domami a Západnou Európou. Toto spojenie, vybudované na prelome 15. a 16. storočia, sa stáva pilierom a vzorom pre ďalšie poštové spojenia, budované v Európe počas 16. storočia.

V roku 1526 ešte pred zvolením za českého kráľa, arciknieža Ferdinand Habsburský listom z Heinburgu zo dňa 15. októbra 1526 súhlasil s návrhom svojich vyslancov v Prahe a uviedol, že už dal príkaz svojmu poštmajstrovi na zriadenie poštovej linky Viedeň - Praha. Dátum uvedeného listu je tak dátumom počiatku zriadenia organizovanej pošty v Českých krajinách.

Posolské zriadenie organizované poštovým spôsobom - v období od roku 1530 asi do roku 1750


Po prehratej bitke proti Turkom pri Moháči, v ktorej 29. augusta 1526 zahynul kráľ Ľudovít II. Jagelovský, rozdelilo sa vtedajšie Uhorsko na tri časti. Slovensko sa dostalo pod vládu Ferdinanda I. Habsburského, ktorého zvolil uhorský snem, zvolaný do Bratislavy, za uhorského kráľa dňa 16. decembra 1526. Ferdinand I. nariadil hlavnému viedenskému poštmajstrovi Antonovi Taxisovi, aby počas zaasadania uhorského snemu zriadil pravidelné poštové spojenie medzi Bratislavou a Viedňou. Táto pošta však netrvala dlho,lebo Ferdinand I. po svojom korunovaní poveril Mateja Taxisa, syna Antona Taxisa, aby zriadil v nových častiach ríše taký spôsob organizácie pošty, aký už bol v tom čase v Rakúsku.

Vpádom Turkov do Uhorska bol ohrozený nie len Budín, ale aj Viedeň. Preto sa najvyššie úrady presťahovali z Viedne do Bratislavy, ktorá bola v roku 1527 povýšená na sídelné mesto. V roku 1528 tu už sídlil aj najvyšší finančný úrad Uhorska,, prakticky zúženého na územie dnešného Slovenska. Odvtedy až do roku 1784 bola Bratislava hlavným mestom Uhorska.

Hlavný dvorný poštmajster znovu zriadil stálu poštovú službu medzi Bratislavou a Viedňou. Túto poštovú linku spolu s linkou zriadenou v roku 1526 môžme považovať za prvú poštovú cestu na Slovensku s pravidelnou prepravou zásielok, i keď s obmedzenou pôsobnosťou, keď vezmeme do úvahy polohu Bratislavy a Viedne a ich vzájomnú polohu. O existencii tejto poštovej služby svedčí okrem iného aj kráľovský dekrét z 15. novembra 1530, ktorý ju spomína.

V tých časoch existovala súbežne aj kuriérna pošta. Rozdiel medzi kuriérnou a taxisovskou poštou bol v tom, že kuriéri boli výlučne v službách panovníka a šľachty a doručovali správy len príležitostne. Stravu a nocľah ako aj čerstvé kone na kuriérnych cestách im boli povinní zabezpečiť občania, čo sa považovalo za súčasť daní a poplatkov. Taxisovská pošta premávala na vopred určenej trase v pravidelných časových intervaloch, jej služby mohli používať aj občania pričom výdavky sa hradili zo štátnej pokladne. Rozdiel bol aj v tom, že poštový posol na hlavných poštových staniciach nevymieňal len kone či oddychoval, ale hlavne dochádzalo k výmene správ a posol sa vracal po odovzdaní správ na ďalšiu prepravu do svojej východiskovej stanice. Na čele jednotlivých väčších staníc stáli poštmajstri, ktorí mali vedľajší príjem z poplatkov za prepravu zásielok od súkromných osôb a za ich prípadnú prepravu. Menšie stanice viedli poverenci poštmajstra. Tieto stanice sa neskôr označovali ako poštovne a ich správca sa nazýval verdarius a bol zamestnancom príslušného poštmajstra. Vzdialenosti medzi jednotlivými poštovými stanicami boli 2-5 nemeckých míľ (jedna nemecká míľa bola približne 7500 metrov)

Posolské zriadenie organizované poštovým spôsobom - v období od roku 1530 asi do roku 1750


V roku 1535 začali vo Viedni organizovať centrálne úrady, pričom vedenie pôšt bolo sústredené do "Úradu najvyššieho dvorského poštmajstra". Pre jednotlivé časti monarchie vymenoval cisár dedičných zemských poštmajstrov. Sídlom uhorského poštmajstra bola Bratislava a v tom čase ním bol Matej Taxis. Ferdinand I. vydal prvý poštový poriadok - Postverordnung - dňa 20. augusta 1535. V ňom určil, že najvyšší dvorský poštmajster, ako aj zemskí poštmajstri podliehajú Úradu najvyššieho kancelára vo Viedni. Súčasne týmto poriadkom povolil, aby služby kráľovskej pošty mohli využívať aj súkromné osoby s obmedzením prepravy listov, označených "cito" (expres). Toto obmedzenie bolu zrušené až v roku 1576.

Poštové cesty vychádzali zo sídla panovníka, kde mal hlavný poštmajster vždy v pohotovosti niekoľko dvorných kuriérov, peších aj jazdeckých poslov. Na poštových trasách vždy v určený deň chodila pošta - peší alebo jazdecký posol -

Použitá literatúra: Š. Plško, J. Barvulský, B. Krampl - Čo má vedieť filatelista, Filatelistické state 14, ZSF Bratislava, 1985.

Zdroj www.zsf.chtf.stuba.sk

Autor: Martin Polovka | 2. 7. 2004

Komentáře

Nejsou žádné komentáře

Přidat komentář

Související články


© 2002 - 2019 Zdeněk Jindra
ISSN 1214-4223