Rozprávky z poštového múzea - Mimoriadna udalosť

Toho večera sa známky zasa zišli k rozprávaniu svojich príbehov. Posadali sa okolo Čiernej Kráľovnej a jej družiny.

Naraz sa mačkám zježila srsť.


Z hrdla psíkov sa ozvalo temné vrčanie.
Známky spozorneli.
Niečo nie je v poriadku!
Už sa chystali, že skočia nazad do vitrínok, keď v zámku zarachotil kľúč.
Prítmie miestnosti rozrezal kužeľ svetla ručnej lampy. Do miestnosti vkĺzli dve postavy.
„Tu je to, tu sú tie najcennejšie“ ozvalo sa šeptom.
Svetlo lampy a zviezlo na vitríny.
Vtom sa za chrbtom zlodejov ozvalo
„Ruky hore!“
Votrelci sa otočili, ale nikoho nevideli. Znovu obrátili pozornosť na vitríny.
„Ruky hore a myslím to vážne!“
V miestnosti sa rozsvietili žiarovky.


Teraz zlodeji zbadali za sebou dievča, ktoré na nich mierilo pištoľou.
„Slečna, dajte nám tú zbraň, mohli by ste si ublížiť“, - pokúsil sa zažartovať jeden zo zlodejov
„Ruky hore“ zaznelo po tretí ráz.
Dievča namierilo do vzduchu. Ozval sa výstrel. Zlodeji sa rozbehli ku dverám.


Dvere sa otvorili a do miestnosti sa vplazili veľkí hadi..
Rozbehli sa k druhým dverám. Ale hrôza!


Objavila s v nich hlava krvilačného Tyranosaura a ozval sa rev.
Zmeravených zlodejov začali obtáčať pytóni tak mocne, že sa nedokázali ani pohnúť.
Známky vyšli z úkrytu.
„Čo s nimi?“
„Uššššššškrtíme sssssssssyččččččákov. Ssssssssspolkneme ich ako sssssslivku“ syčali hadi
„To si musia rozriešiť ľudia“ rozhodla Čierna Kráľovná.
„Ale oni utečú!“ protestovali známky.


„Neutečú, uspíme ich“ navrhla známka s makom.
A tak keď ráno prišiel na zavolanie riaditeľky policajný radca Vacátko našiel v miestnosti spiacich zlodejov.
„Známe firmy Kurček a Vaneček! Ale prečo spia a prečo tak príšerne smrdia?“ čudoval sa policajný úradník.
Zlodeji sa zobudili až vo väzení. Prečo spali a prečo pustili do gatí, neprezra­dili. A pretože to známky nikomu nepovedali, ostalo to tajomstvom dodnes.