Jiří Bouda a jeho svet na koľajniciach

Dynastia Boudovcou - autorov známkovej grafiky

Známych a úspešných výtvarníkov - otec a syn, alebo dcéra, je v českej výtvarnej histórii neurekom. Ich zoznam by bol iste pekne dlhý. Ale takéto tandemy aj ako autorov známkovej grafiky však už nie. Doteraz asi primát patrí Cyrilovi Boudovi /1901-1984/ a jeho synovi Jiřímu /1934/. Už vyše polstoročia - od roku 1954 - meno Bouda nechýba medzi autormi výtvarných návrhov v bývalom Československu a od roku 1993 v aj Čechách. Najmladší z nich, dnes už sedemdesiatnik syn Jiři je však nielen autorom výtvarných návrhov, ale aj zdatným rytcom - autorom ryteckých prepisov. Stále je však výtvarníkom so stále nevyčerpateľnou tvorivou aktivitou a o grafiky ktorého je medzi zberateľmi veľký záujem. Rovnako ako medzi filatelistami o jeho nenapodobniteľné obrazovo do detailov technicky dokonalé podoby " lokomotívy " na československých a českých poštových známkach.

Akademický maliar Cyril Bouda / 1901-1984 / pedagóg, maliar, grafik / voľná a úžitková grafika /, ilustrátor / žiak Františka Kysely na UPS a Maxa Švabinského na AVU / sa radí k najvýznamnejším predstaviteľom českého modrného umenia 20. storočia. Ako autor aj ako pedagóg / bol učiteľom aj akad. maliara Vladimíra Machaja, súčasného popredného tvorcu československej známkovej grafiky /. Takmer polstoročie / 1938-1983 / nesú jeho autorskú pečať aj československé poštové známky. Obohatil ich a tradičný žáner portrétu a veduty miest a zámkov originálnou štylizovanou kresbou. Aj keď už v roku 1938 debutoval dvojznámkovou emisiou / e. č. 331, 332, 25.1., rytec B. Heinz / príležitostných známok k propagácii zimných hier X. všesokolského zletu /, ďalších známok sa dočkal až v roku 1954, ľudský pôsobivou známkou z rozsiahlej emisie Povolania / č.e. 786, 2,40Kčs, rytec B. Roule /, a v roku 1959 - šesť známková emisia Najvýznačnejší radiovynálezcovia sveta / e.č. 10-85-1090 /, v tvorbe pokračoval potom aj v 60. a 70. rokoch, aby v požehnanom veku ako 82 ročný uzavrel svoju tvorivú známkovú kapitolu pred Vianocami / 18.12./ v roku 1983 / rok pred svojou smrťou / emisou na oslavu miniatúrnych opusov - Den čs. poštovej známky 1983 / č. e. 2626, 1 Kčs, FDC a NL, rytec M. Ondráček / s portrétom K. Seizingera /1889-1978/.

Ale viac, ako táto jeho vlastná autorská posledná známka, ho potešila známka vydaná rok predtým / 23.3. 1982 / v emisii 60. výročie medzinárodnej železničnej únie / e. č. 2530, 6 Kčs, rytec J. Herčík / elektrická lokomotíva, ktorej autorom bol jeho syn Jiří, na prahu svojej päťdesiatky. Jeho konečná autorská bilancia výtvarných návrhov predstavuje takmer polstovky známok. Blysol sa najmä v roku 1961 /23.10. / - 11 /!/ známkovou emisiou - k propagácii Svetovej výstavy poštových známok PRAGA 1962 / č. e. 1206 - 1216, rytci Švengsbír, Jirka, Mráček a Schmidt / a známkou - 400. výročie založenia Kladna /e. č. 1182 , 3 Kčs, rytec L. Jirka / v nevídanom náklade - 48.995. 005 / !!! / známok. V roku 2001 sa na českej známke v populárnej emisii Umelecké diela na známkach objavuje aj jeho rytecký prepis diela - olejomaľby s námetom južného Francúzka " Sans-Souci bar v Nimes / 1934 /. Autorom ryteckého prepisu diela je Václav Fajt.

Jiří Bouda / 1934 /, popredný český grafik, člen grafického združenia Hollar, predstavuje už tretiu generáciu výtvarníkov z výtvarnej dynastie Boudovcov / grafikom bol aj brat matky Pavel Šimon, ktorý dával svojmu synovcovi prvé kresliarske lekcie /. Absolvent pražskej VŠUP, ateliér prof. Karla Svolinského. Ako záverečnú prácu predstavil kalendár s pražskými motívmi, ktorého domnantnou témou bola doprava. Bouda ml. rozhodne nie je ani prvým ani posledným maliarom, ktorý kresli a maľuje tému železníc. Vlaky, prechádzajúce pod jeho rodným domom nad Podbabou, ho priťahovali od malička. Aj keď kolesá dominujú, vidí on sám nielen lokomotívy, ale predovšetkým krajinu a ľudí. Aj v tomto rydze technickom prostredí objavil svojbytnú poéziu. Ž e l e z n i c a / a všetko s ňou spojené / sa mu zdala v jeho umeleckom živote doskami, ktoré znamenajú jeho celeoživotný výtvarný svet. Vydal sa tak po stopách výtvarníkov, ktorých známkové opusy zo sveta železníc tak obdivoval už od svojej mladosti a vo svojich výtvarných " železničiarskych " začiatkoch.

Keď po vianociach v roku 1953 / 29.12. / uzrela svetlo sveta dvojznámková emisia známok Doprava, autorov výtvarného návrhu F. Postráneckého - parná lokomotíva / 60 h / a A. Jonáša - lietadlo Douglas / 1 Kčs /, mladého Jiřiho, vtedajšieho študenta Štátnej grafickej školy / u prof. Dilingera a Muellera / prvá známka parná lokomotíva ho zaujala viac, na rozdiel od jeho kamrátov, ktorých oslovilo skôr lietadlo. Neskôr už ako študent v ateliéri prof. Karla Svolinského / priznaného veľMajstra známkovej grafiky/ obdivoval na známkach F. Hudečeka - viadukty / 1955/, historické parné lokomotívy - séria 6 známok - od historickej parnej lokomotívy z r. 1855 a parnej lokomotívy Zbraslav 1846 a parné z roku 1945, 1952 a 1955 / 1956 / a opäť lokomotívy - séria 6 známok parná lokomotíva z roku 1841 a 1865 až po elektrické z roku 1954 / 1966 /.

V roku 1986 vytvoril výtvarné návrhy pre štvorznámkovú emisiu Lokomotív /e.č.2764-2767, 6.10. / 50h - električka KT 8, 1Kčs - Lokomotíva E-458.1, 3 Kčs - lokomotíva T 466.2 a 5 Kčs - motorový voz M 152.0 / motorka / v neuveriteľnom spoločnom náklade takmer 80 miliónov kusov. O rok neskôr v roku 1987 / 18.11./ dokázal svoju výtvarnú všestrannosť v emisii Umenie 1987 / pôsobivá obrazová emisia 5 známok, spolu s rytcami J. Herčíkom, M.Ondráčekom, J. Fajtom mal svoju premiéru ako rytec, vyryl podobu Jozefa Čapeka, 4 Kčs, e.č. 2821/.

Jiří Bouda a jeho svet na koľajniciach


Zo známok s obrazovou tematikou "železníc" už v emisiách českej pošty s autorským rukopisom Jirího Boudu spomeňme ešte emisiu Železnice R. 1900 a R. 2000. Je venovaná storočnici odkedy postavil v Prahe konštruktér Ing. Mařík prvú českú lokomotívu. Na aršíku je zobrazená železničná súprava z r. 1900 s parnou lokomotívou, služobným vozňom a vagóny pre cestujúcich. Na druhej známke je lokomotíva typu 371. Na emisii sa podieľal Bouda aj ako rytec, spolu s B. Šneiderom. Keď sa v roku 2003 slávila storočnica prevádzky krížikovej prvej elektrickej dráhy Tábor-Bechyně, ktorú postavil Čech F. Krížik - vynálezca a podnikateľ, elektrotechnik a zakladateľ českého elektrotechnického priemyslu.

Jiří Bouda a jeho svet na koľajniciach


Aj keď koľajové kolesá dominujú v tvorbe Jiřího Boudu, on sám vidí nielen lokomotívy, ale predovšetkým krajinu a ľudí. Aj v tomto rydze technickom prostredí objavil svojbytnú poéziu. Znalosť remesla, suverenný rukopis a výtvarné videnie ho robia Majstra obrazového sveta koľajníc. Jeho pevná a zrozumiteľná línia, priama farebnosť a zmysel pre detail vyjadrujú úžasný priam neskutočný vzťah k realite. Jeho drobné grafiky - farebné litografie - priam s pastelovým efektom, ale aj precízne oceľorytiny. V jeho ateliéri vznikli tisíce, väčšinou drobných opusov, ktoré smelo môžeme nazvať " encyklopédiou z histórie a súčasnosti a zo života železničnej dopravy ". Snúbi sa v nej, v ucelených kompozíciách obrazová minulosť -so súčasnosťou / Začalo to koňskou železnicou, Pamiatky Budejovice - Linec, Príjazd prvého vlaku do Prahy/ so súčasnosťou, je nielen kronikárom dokonalých realistický a priam dokumentačných podôb technického koľajového parku - Prvé lokomotívy Severnej dráhy cís. Ferdinanda / KFNB / , ale aj železničných staníc, nádraží / od slávnych pražských Hlavná stanica, Tešnov, Bubeneč, až po zapadnuté viesky - Frahelž, Vranovice, dokumentujúc aj ich priebežnú premenu /, viaduktov - Karlínsky, Trojské mosty, a mestských vedut, verne okom priam fenomenálneho pozorovateľa je zachytený zreteľne a vľudne aj ich každodenný ruch a život - Osobná pokladňa, všetky železničiarske profesie / dnes už mnohé ani neexistujúce / - Ukladanie koľajníc, Z dopravnej kancelárie, zachytávajúce charakteristické detaily, súbory kresieb venované rôznym výročiam / Pocta Ing. Goelsdorfovi / spojeným so železnicou v Čechach. Stovky grafických listov vytvoril aj pre obľúbené, vyhľadávané a zberateľmi cenené " železničiarske " kalendáre s tematikou železníc.

Jiří B o u d a sa významne zapísal aj do mladej rodiacej sa slovenskej filatelie. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky / 1.1.1993 / a jej prvej poštovej známkovej emisie v tom istom roku, ako druhý český a prvý akademický vzdelaný výtvarník, je autorom štvrtej / č.e. v chronologickom poradí / slovenskej známky - Košice, Dom Sv. Alžbety / známej národnej pamiatky /, 10 Sk, nielen ako autor výtvarného návrhu, ale aj ako jej rytec.

Jiří Bouda a jeho svet na koľajniciach


Ako priznaný ilustrátor ilustroval aj knihy o doprave / Josefa Honse, Miloše Hlavatého, Miloše Svobody /.

A čo iste najviac teší našich filatelistov, že časť jeho obrazovej kroniky dostala aj vzácnu známkovú podobu. Jeho majstrovstvo v drobných grafikách / ex-libris / ho priam predurčilo k známkovej tvorbe. Ako odborník na históriu železničnej dopravy, úzko spolupracuje aj s technickými muzeuami, podieľa sa na záchrane významných technických pamiatok v celej republike.

Manželka Jana, tiež akademická maliarka, je tiež priznaná česká výtvarníčka. Obaja žijú a tvoria v Prahe v Dejviciach. Naposledy J. Bouda vystavoval svoju tvorbu v Kladne a v lete chystá samostatnú výstavu so železničnou tematikou v Železničnom múzeu v Lužné u Rakovníka, na ktoré aj touto cestou už dnes pozývame všetkých našich filatelistou, zberateľov známok so železničnou tematikou ako aj všetkých priaznivcov výtvarníka Jiřího Boudu a milovníkov krásneho výtvarného umenia.

Autor: Peter Závacký | 30. 5. 2006

Komentáře

Nejsou žádné komentáře

Přidat komentář


© 2002 - 2018 Zdeněk Jindra
ISSN 1214-4223