Taliansko
(Mapka)
- Rozloha: 301 270 km², hl. mesto: Rím.
- Od roku 1862 definitívne známky bez názvu neskôr
názov FRANCOBOLLO POSTALE ITALIANO, POSTE ITALIANE niekedy
ITALIA. Od roku 1969 ITALIA, REPUBBLICA SOCIALE ITALIANA.
(Známka)
- V roku 1943, po anglo-americkom
vylodení na Sicílii vydané známky s textom ALLIED MILITARY
POSTAGE – ITALY.
- Poštové oblasti: KUK pošta,
spojenecká pošta, Alta Italia, Lombardsko-Benátsko.
Terst FTT
- V roku 1945 bol Terst rozdelený na dve zóny Zóna
A a Zóna B. Zónu A obsadili anglo-americké vojská a Zónu B obsadila
juhoslovanská armáda.
- Zóna A - používali
sa tu talianské známky s pretlačou AMG VG a od roku
1947 s pretlačou AMB FTT. Celkovo bolo vydaných 240+59
známok. Od roku 1954 platili talianské známky.
- Zóna B - v
rokoch 1945 - 47 sa používali známky Istrie a Slovinského prímoria.
Boli vydané aj pretlače na talianských známkach s textom TRIESTE/TRST.
Od roku 1948 vydaná vlastné definitívne známky s textom VOJNA
UPRAVA J. A. SVOBODNO TRZASKO OZEMIJE, AMMINISTRAZIONE MILITARE A.
J. TERRITORIO LIBERO DI TRIESTE, VOJNA UPRAVA J. A. SLOBODNI TERITORIJ
TRSTA. Neskôr sa používal len text STT VUJA alebo
od roku 1952 STT VUJNA. Celkovo bolo vydaných 139+28
známok. Od roku 1954 nastúpili platnosť juhoslovanské známky.
Toskánsko
(Mapka)
- Talianske veľkovojvodstvo. Rozloha: 24 104 km2, hlavné mesto: Flórencia.
V roku 1860 sa pripojilo k Sardínskemu kráľovstvu a od roku 1861
k Taliansku.
- V roku 1851 boli vydané definitívne známky s textom
FRANCOBOLLO POSTALE TOSCANO. Celkom bolo vydaných
23 známok. V roku 1860 nastúpili platnosť známky Sardinie. (Známka)
Tridenské Benátsko
- Územie južného Tyrolska. Rozloha: 8 961 km2, hlavné mesto: Trident.
- V roku 1918 obsadené talianskymi vojskami.
- V roku 1918 vydané rakúske známky s pretlačou REGNO D’ITALIA
TRENTINO. V rokoch 1918-19 vydané talianske známky s pretlačou
VENEZIA TRIDENTINA.
Ukrajina
- V roku 1917 buržoázna vláda v Kyjeve vyhlásila
nezávislosť Ukrajiny. V roku 1918 bola Ukrajina okupovaná nemeckou
a rakúskou armádou a v roku 1919 sčasti oslobodená Červenou armádou.
V roku 1922 bola Ukrajina pričlenená k ZSSR. V rokoch 1941-44 bola
obsadená nemeckou armádou.
- Od roku 1918 najprv platili ruské známky s pretlačou
v trojazbuke neskôr definitívne známky s ukrajinským textom vo význame
Ukrajinská ľudová republika. Definitívne známky vydané v roku 1919
sa do obehu nedostali a boli predané filatelistickým obchodníkom.
V roku 1923 vychádza definitívna emisia s textom USSR
(v azbuke) a v roku 1924 ruské známky s pretlačou USSR
(v azbuke). Od roku 1924 nastúpili platnosť sovietske známky.
- V rokoch 1941-44 bolo vydaných 20 nemeckých známok
s pretlačou UKRAINE.
- V roku 1991 sa Ukrajina odtrhla od ZSSR a vyhlásilá
nezávislosť. Od roku 1992 začala vydávať známky s textom POŠTA
UKRAINY v ukrajinskom jazyku, UKRAINA.
Valona (Vlora)
(Mapka)
- Albánsky prístav v Otrnskom prielive,
do roku 1912 turecký. Za tureckej okupácie bola tu zriadená talianska
pošta, ktorá používala od roku 1902 vlastné známky, najprv s pretlačou
pre celé Albánsko a od roku 1909 pre jednotlivé pošty v jednotlivých
mestách.
- V rokoch 1909-1916 vydaná pretlač na talianskych
známkach s textom VALONA. Celkom bolo vydaných 10
pretlačových provizórií.
Vathy
- Hlavné mesto ostrova Samos v Egejskom
mori, ktorý bol do roku 1912 turecký a od roku 1912 patrí Grécku.
- Pre potrebu francúzskeho poštového
úradu boli od roku 1893 zavedené fracúzske známky s pretlačou VATHY,
ktoré platili do roku 1900.
- V rokoch 1901-1914 platili francúzske známky.
Vatikán
(Mapka)
- Rozloha: 0,44 km2, novodobý cirkevný štát.
- Od roku 1929 začal vydávať definitívne
známky s textom POSTE VATICANE. (Známka)
Veľká Británia a Severné Írsko
- Rozloha: 244 829 km2, hlavné mesto:
Londýn. Prvý štát, ktorý začal vydávať poštové známky od roku 1840.
- Ako jediný štát na svete, ktorý neuvádza na svojich
známkach názov krajiny. Známky majú v rohu podobizeň panovníka. Veľká
Británia vydáva pre jednotlivé územia takzvané regionálne vydania,
ktoré majú platnosť v celej Veľkej Británii – Škótsko, Wales, Severné
Írsko, Man, Jersey, Guernsey, Alderny, ktoré sa odlišujú symbolom
(kvet, drak, lev, ruka). Man, Jersey, Guernsey a Alderny sú samostatnými
známkovými krajinami. (Známka)
Vilno
(Mapka)
- Hlavné mesto Litvy, v ktorom bolo
počas druhej svetovej vojny za nemeckej okupácie vydané známky.
- V roku 1941 vydané pretlače na sovietskych známkach
s textom VILNIUS. Od roku 1941 nastúpili platnosť
známky Ostlandu.
Východná Karélia
- Územie, ktoré v rokoch 1941-43
obsadilo fínske vojsko.
- V rokoch 1941-43 vydané pretlače na fínskych známkach
s textom ITA KARJALA. V roku 1943 vyšli definitívne
známky.
Východná Rumélia
- Do roku 1886 turecká provincia.
Rozloha: 32 720 km2, hlavné mesto: Plovdiv. Od roku 1886 obsadená
Bulharskom.
- Do roku 1880 platili osmanské známky.
V roku 1880 známky Osmanskej ríše pretlačené textom R.O.
neskôr vyšli definitívne známky s textom v štyroch jazykoch a to
francúzsky ROUMELIE ORIENTALE, turecky, bulharsky
a grécky.
- Od roku 1885 nastúpili platnosť
známky Južného Bulharska.
Východné Sasko
(Mapka)
- Východná časť Saska, jedna z krajín
sovietskej okupačnej zóny Nemecka, vytvorená v roku 1945. Rozloha:
16 922 km2, hlavné mesto: Drážďany.
- Zo začiatku primitívna tlač s textom
POST, neskôr v roku 1946 bola vydaná jedná definitívna emisia s
textom BUNDESLAND SACHSEN s nadtitulom Deutsche
Post.
Východné Sliezsko
(Mapka)
- V rokoch 1919-1920 sa tak nazývalo
územie Tešínska, časť Oravi a Spiša.
- Na podnet komisie sídliacej v Tešíne
boli v Československu vydané provizórne známky, pretlače na Československých
známkach s textom SO 1920 a v Poľsku pretlače na
poľských známkach tiež s textom SO 1920.
Wurtembersko
(Mapka)
- Od roku 1815 člen Nemeckého spolku
a od roku 1871 Nemeckého cisárstva. V roku 1919 dostalo štatút republiky.
Po druhej svetovej vojne bolo Wurtembersko rozdelené na Wurtembersko-Bádensko
(americká okupačná zóna) a Wurtembersko-Hohenzollernsko (francúzska
okupačná zóna). V roku 1952 z obidvoch území bolo vytvorené Bádensko-Wurtembersko
a spolkový štát NSR.
- Od roku 1851 definitívne známky
s textom WURTTEMBERG alebo K. WURTT. POST.
V roku 1902 Wurtembersko upustilo od vydávania vlastných známok,
používali sa známky nemecké, ale do roku 1920 platili vlastné služobné
známky. (Známka), (Známka)
- Po emisiách francúzskej okupačnej
zóny v roku 1947 nastúpili definitívne známky s textom WURTTEMBERG.
Od roku 1949 nastúpili platnosť nemecké známky. (Známka)
Zadar (Zara)
- Talianske územie na dalmátskom
pobreží Juhoslávie. Rozloha: 3 719 km2, hlavné mesto: Zara. V roku
1943 okupovalo Zadar nemecké vojsko, v roku 1947 bol pripojený k
Juhoslávii.
- Za nemeckej okupácii boli vydané
pretlače na nemeckých známkach s textom DEUTSCHE BESETZUNG
ZARA. Sporná poštová funkcia známok. (Známka)
Zakarpatská Ukrajina
- Najvýchodnejšia časť Československa.
29.6.1945 bola v Moskve podpísaná zmluva o začlenení k Ukrajine.
Rozloha: 12 617 km2, hlavné mesto: Užhorod.
- V roku 1944 boli vydané pretlače
na maďarských známkach, ktoré sa jednak vzťahujú k Československu
(ČSP) a jednak uvádzajú názov v azbuke Zakarpatská Ukrajina alebo
Pošta Zakarpatskej Ukrajiny. Definitívne známky obsahujú rovnaký
text. V roku 1945 nastúpili platnosť sovietske známky.
Sporná poštová funkcia známok.
Západný Berlín
(Mapka)
- Rozloha: 480 km2. Územie troch
západných sektorov – amerického, britského, francúzskeho.
V roku 1951 Nemecká spolková republika vyhlásila Západný Berlín
za jeden zo svojich spolkových štátov.
- Vlastná emisná činnosť začína v
roku 1948, keď nemecké známky boli pretlačené textom BERLIN.
Neskôr nasledujú definitívne známky s rovnakým textom ale s nadtitulkom
Deutsche Post. V roku 1952 sa používa text DEUTSCHE POST
BERLIN a od roku 1955 DEUTSCHE BUNDESPOST BERLIN.
Od roku 1950 známky Berlína sú platné aj na území Nemecka.
- Od roku 1990 po zjednotení oboch
nemeckých štátov je Berlín zjednotení a je súčasťou jedného štátu.
Platia tu nemecké známky.
Západné Maďarsko (Litavsko)
(Mapka)
- Územie obsadené v roku 1921 maďarskými
vzbúrencami.
- V roku 1921 vydané maďarské známky
s rôznymi pretlačami napr. NYUGATMAGYARORSZÁG,
LAJTABÁNSÁG, WESTUNGARN ORGLAND
a iné. Nakoniec boli vydané aj definitívne známky.
- V roku 1956 boli maďarské známky
pretlačené textom SOPRON.
Sporná poštová funkcia známok.
Západná Thrákia
- Grécke územie pri tureckej hranici.
Rozloha: 8 343 km2, hlavné mesto: Gumuljina.
10.10.1913 vyhlásená nezávislosť po vytlačení bulharských vojsk.
V tom istom roku bulharské vojska znovu územie obsadili. V roku
1919 po porážke Bulharska pripadlo územie Grécku.
- V roku vydané pretlače v turečtine
na bulharských, osmanských a gréckych známkach. V rokoch 1919-1920
pretlače na bulharských známkach s textom THRACE INTERALLIÉE
alebo THRACE OCCIDENTALE. Počas gréckej okupácie
vydané pretlače na gréckych a osmanských známkach s textom v gréčtine
vo význame okupačná správa Thrákie. Od roku 1921 nastúpili platnosť
grécke známky.
Západná Ukrajina
(Mapka)
- Po rozpadu Rakúsko-Uhorska 19.10.1918
vznikla Zapadoukrajinská ľudová republika s hlavným mestom Ľvov.
- V roku 1919 boli vydané pretlače
na rakúskych známkach v azbuke vo význame Zapadoukrajinská ľudová
republika alebo len začiatočné písmená. Známky mali prevažne filatelisticko-obchodný
účel. Niektoré hodnoty boli vytlačené v nízkych nákladoch cca 50-100
ks.
- V časti obsadenej Rumunskom boli
pretlačené rakúske známky textom CMT. Taktiež pochybné
poštové použitie.
ZSSR
(Mapka)
- Od roku 1922 definitívne
známky s tectom POČTA CCCP v cyrilike. ZSSR zaniklo
v roku 1991 rozpadom. Ako nástupnicky štát vzniká Rusko.
(Známka)
, (Známka)
Zurich
- Švajčiarsky kantón. Rozloha: 1
728 km2, hlavné mesto: Zurich. Po Veľkej Británie druhá najstaršia
známková krajina.
- V roku 1843 definitívne známky
s textom ZURICH, ktoré platili do 30.9.1854. Spolu
boli vydané 2 známky. Od roku 1850 nastúpili známky švajčiarskej
spolkovej pošty. (Známka)
Ženeva
- Švajčiarsky kantón s rozlohou 282
km2 a hlavným mestom Ženeva.
- Ženeva je v poradí štvrtou známkovou
krajinou. Prvé známky vydané v roku 1843 s názvom GENÉVE
neskôr aj bez názvu. Od roku 1950 nastúpili platnosť známky švajčiarskej
spolkovej pošty. (Známka), (Známka)
