Zoltán Kodály ako tirnavikum a niektoré iné súvislosti

Zoltán Kodály patrí bezpochyby k najvýznamnejším maďarským hudobným skladateľom a pedagógom. Jeho znalosti folklóru sa prejavili v skladateľskej činnsti. Ku Kodályho významným dielam patrí napríklad kantáta „Psalmus Hungaricus“ (1923), opera „Hary János“ (1925), orchestrálna suita „Tance z Galanty“ (1934), sonáta pre sólové violončelo (1915) alebo Te Deum (1936). Narodil sa r. 1882 v Kecskeméte, ale detstvo a školské roky prežil v Galante a v Trnave, keďže pochádzal z rodiny železničiara, ktorý často menil miesto svojho pôsobenia. V Trnave mu nedávno odhalili v podchode Múzea hudby pamätnú dosku. Múzeum je v dome, kde sa narodil a žil národný umelec Mikuláš Schneider Trnavský, s ktorým Kodály študoval na Hudobnej akadémii v Budapešti. Dom na ul. M. Sch. Trnavského je pamätný aj tým, že v čase tureckých vojen v ňom bola v bezpečí ukrytá uhorská kráľovská koruna, ako o tom svedčí historický nápis s korunkou na čelnej stene domu. Ten hovorí že „v tomto dome som prebývala ako súputnica.“ V Dome hudby je zriadená Dvorana slávy dobra, nakoľko sa tu uskutočňoval rad podujatí pri organizovaní hudobného festivalu DOBROFEST na počesť vynálezcu dobra Johna Dopyeru. Pamätnú tabuľu J. Kodálymu slávnostne odhalil predseda Trnavského samosprávneho kraja Ing. Dr. h. c. Tibor Mikuš, za účasti poslancov zastupiteľstva TTSK, podpredsedov TTSK Józsefa Berényiho a Augustína Hambálka ako i početnej trnavskej verejnosti. Návštevníci slávnosti si prezreli v múzeu aj novú expozíciu v prízemných priestoroch budovy. Po skončení slávnosti sa v koncertnej sieni Mariannum uskutočnila prehliadka najznámejších diel tohto umelca, ktorého meno nesie aj základná škola a gymnázium v Galante.

Zoltán Kodály  ako tirnavikum a niektoré iné súvislosti


Autor: Ján Mička | 27. 10. 2017

Komentáře

Nejsou žádné komentáře

Přidat komentář


© 2002 - 2020 Zdeněk Jindra
ISSN 1214-4223