Zberateľ: Nie je všetko zlato, čo sa blýská

Aukcie sa stali bežnou súčasťou dnešného filatelistického života. Môžeme výhodne predať, výhodne kúpiť. Otázkou je, či skutočne dobre kúpime! Dostal sa mi do rúk aukčný katalóg známej českej aukčnej firmy, kde sa (okrem iného) ponúkajú celistvosti frankované známkami Snem Karpatskej Ukrajiny 3 K, kat. Merkur č. 351, pod aukčnými číslami 1712, 1713 a 1714 (obr.). Tieto celistvosti vzbudili moju pozornosť, a preto sa nich pristavím bližšie. Najprv však pripomeniem niektoré známe fakty, ktoré sa viažu k tejto známke.

Známka Snem Karpatskej Ukrajiny, tzv. modrá Jasiňa bola oficiálne vydaná 15. 3. 1939. Podľa dochovaných prameňov bolo z Prahy do mesta Chust už 1. 3. 1939 dodaných 2000 PA a ďalších 1000 PA bolo doobjednaných. Zvyšok nákladu zostal v Prahe, kde pošta známky oficiálne predávala. Známka bola daná do predaja 15. 3. 1939 s platnosťou len pre Zakarpatskú Ukrajinu. Podľa dochovaných dokumentov československá štátna správa ukončila evakuáciu Chustu 16. marca 1939 o 9,00 hod. Poštový úrad bol obsadený ukrajinskými nacionalistami, ktorí ho držali do 16.30 hod. tohto dňa, kedy Chust obsadili maďarské vojská.

Vo filatelistickej literatúre sa uvádza, že pri evakuácii sa stratila čs. poštová pečiatka Chust. Vieme, že prinajmenšom jeden čs. úradník vyviezol do Protektorátu asi 400 kusov rôznych celistvostí opečiatkovaných pečiatkou pošty Chust. Ale takýchto poštou neprepravených listov a rôzneho iného materiálu sa v Protektoráte objavilo podstatne viac. Aj dnes môžeme na burzách vidieť rôzne výrobky, ktoré nevzbudzujú dôveru a sú predávané za značne vysoké sumy. Maďarská pošta neskôr doručila zabrané poštové zásielky do Protektorátu. Odhad je niečo vyše 100 kusov R-zásielok. Riadne poštou doručená zásielka musí mať pečiatku CHUST zo dňa 15. 3. 1939 a príchodziu poštovú pečiatku v Protektoráte zo dňa 23. alebo 24. marca 1939! A samozrejme R-nálepku. Nemožno vylúčiť existenciu celistvosti s pečiatkou CHUST 16. 3. 1939, ale takúto som doposiaľ nevidel. A teraz sa venujme jednotlivým aukčným položkám.

Položka 1712 (1000 Kč) má síce znaleckú značku Gilbert, pričom pán profesor označil za pravú pečiatku, ale v žiadnom prípade nie obálku ako celok. V dôsledku chýbajúcej R-nálepky ide o veľmi prefrankovanú celistvosť (VI. TO) a čo je nie menej dôležité, chýba príchodzia pečiatka protektorátnej pošty!

V texte k položke 1713 (3000 Kč) je o. i. uvedené "+ razítko maďarské Polní pošty". Musím však konštatovať, že v tomto prípade ide zrejme (v lepšom prípade) o omyl, pretože ide o riadnu pečiatku MAĎARSKEJ KRÁĽOVSKEJ POŠTY! Vieme, že maďarská poštová správa bola už v predstihu pripravená a na zabranom území používala svoje riadne pečiatky vrátane príležitostných. Ďalej je známe, že na zabranom území povolila vyplácanie zásielok čs. známkami pričom bola zachovaná čs. poštová tarifa (VI. TO) platná v Československu. Problém tejto celistvosti je v tom, že na známke je odtlačok čs. pečiatky CHUST s dátumom 15. 3. 1939, pričom predpokladajme, že maďarská pošta celistvosť doručila, ale pretože chýba R-nálepka, ide o výrazne prefrankovanú obálku.

Pri položke 1714 (800 Kč) je veľmi vážnym nedostatkom dátum príchodzej pečiatky v Protektoráte - 26. 3. 1939! Spolu s veľmi vysokým číslom R-nálepky táto obálka javí znaky dodatočne vyrobenej celistvosti.

Neviem, či sa tieto aukčné položky predali a za akú cenu, no v tomto prípade to nie je ani dôležité. Predať i kúpiť si môže každý čo chce. Otázka je, či skutočne za svoje peniaze dostane adekvátnu protihodnotu! A ako to najľahšie zistíme? Sú dve možnosti:

Vlastným a najmä sústavným štúdiom (staršej a kvalitnej literatúry je na šťastie dosť a vo filatelistických predajniach si skutočne za pár korún kúpite vedomosti, ktoré sa stonásobne vrátia) alebo požiadaním o overenie, či posúdením znalcom. Najlepší spôsob je spojiť obidve možnosti a najmä vzácnejší filatelistický materiál nekupovať bez znaleckého posudku, overenia alebo atestu.

Zberateľ: Nie je všetko zlato, čo sa blýská


Literatúra:

[1] Specializovaný katalóg ČSR I, nakladatelství MERKUR 2002
[2] Dvořák F.: Kolik se jich asi zachovalo? (Filatelie č.24/1982)
[3] Voloncs G.: Používanie čs. známok v Maďarsku (Filatelie č.7/1991)
[4] Beneš F.: Používanie znaleckých a vlastníckych značek (Filatelie č.1/1999)
[5] Beneš F.: Karpatská Ukrajina (Filatelie č.3/1999).


Poznámka redakcie: O názor k tejto problematike sme požiadali člena redakčnej rady Michala Ziku, ktorý sa poštovej histórii Podkarpatskej Rusi venuje dlhé roky. Vyjadril sa nasledovne: "Hneď po vydaní známok a ich krátkom používaní sa aj na základe rôznych fám zvýšil záujem o známky a najmä však o celistvosti. Hneď v marci a apríli 1939 boli zistené tri falošné pečiatky, a preto vtedajší znalci začali označovať pravosť pečiatky, a dokonca aj známky na poštou neprepravených zásielkach. Až neskôr M. Blaha označoval na zadných stranách obálok ich autentičnosť textom: "Dopis jako celek je pravý", ku ktorému pripojil odtlačok svojej znaleckej pečiatky. K otázkam hodnotenia pravosti celistvostí z 15. 3. 1939 bude vhodné sa vrátiť v samostatnom článku, pretože táto problematika je veľmi rozsiahla."

Jozef Šarman


Zberateľ: Nie je všetko zlato, čo sa blýská


Autor: Zberateľ | 10. 4. 2004

Komentáře

Nejsou žádné komentáře

Přidat komentář