Štramberkské uši

Hrad Štramberk pochádza z 13. storočia. Postavili ho olomouckí Přemyslovci na ochranu zem­ských hraníc. V 13. storočí sa stal majetkom rytierskeho Rádu Templárov. Po zrušení rádu roku 1312 hrad vlastnil český kráľ Jan z Luxenburgu. V 16. storočí začal chátrať. Na prelome 20. storočia bol prestavaný. Veža bola prebudovaná na rozhľadňu a stala sa turistickou atrak­ciou. Česká známka vyrozpráva, ako to vtedy bolo a ako na vtedajšie udalosti spomínajú súčasníci.

Štramberkské uši

Pred viac ako tisíc rokmi, na severnom pohraničí Moravy v mieste dneš­ného mesta Štrambek, ľudia chceli postaviť hrad, na skale nazývanej Kotouč. Ale stala sa čudná vec. Dielo, ktoré cez deň postavili, našli ráno rozborené. Dlho nevedeli, kto im prácu kazí. Až napokon zistili, že to robia čierni trpaslíci, ktorí bývali v susednej jaskyni nazývanej Čertova diera. Kamenný hrad postavili teda na náprotivnom kopci.

Podľa povesti, Čertova diera vznikla takto.
V Tamovskom mlyne mali dcéru, do ktorej sa zaľúbil sám čert a chcel sa s ňou oženiť. Dievčina na oko súhlasila, ale dala si podmienku. Vezme si čerta za muža, ale iba vtedy, ak horu Kotouč, ktorá jej bráni vo výhľade, odstráni skôr, ako ráno kohút zakikiríka. Čert sľúbil, že vykoná ako si jeho vyvolená želala. Tej noci, keď sa chystal dielo urobiť, dlho cho­dil okolo a skúmal ako by spomínanú horu uchytil. Keďže to do rána nestihol a kohút zakiki­ríkal, čert stávku prehral. Od zlosti do kopca kopol, až vznikla veľká diera. Odvtedy ju miestni volajú „Čertova ďúra“

Kedysi dávno na spomínanom vrchu Kotouč sídlil mocný čarodej. Dlho žil s ľuďmi v priateľskej zhode. Až keď v mieste začali zavádzať kresťanstvo, zmenil sa na zlého a spupného čarodeja, ktorý škodil ľuďom v širokom okolí. Horu Kotouč nazvali miestni horou Olivetskou - podľa Biblie. Ľudia povolali z Čiech kňaza, aby zlých pohanských duchov vyhnal. Kňaz pri­šiel so Svätým krížom a všetky jaskyne od duchov zažehnal. Kríž potom vztýčil na vrchole hory. Ke­dykoľvek upadol Kríž do zabudnutia, celému kraju sa začalo zle dariť. Preto zbožní pustovníci osídlili jaskyne a Kríž zdobili a oň sa starali.

Keď za panovania kráľa Václava I. vnikli na Moravu Tatári a pustošili krajinu, domáci obyvatelia sa uchýlili na vrch Kotouč a odolávali ich útokom. Vyčerpaní sa v zúfalstve modlili k Matke Božej. Bolo to tesne pred dňom na Nebovzostúpenie Pána, 8. mája 1241. Matka Božia ich modlitby vyslyšala. Zrazu sa na zem spustila ukrutná búrka. Voda z rozvodnených potokov vystúpila a zatápala nepriateľský tábor. Posmelení domáci bojovníci zostúpili z hory až k ženklavskému rybníku, ktorého hrádze už pretekali, tieto hrádze rozkopali, voda sa prevalila cez tatársky tábor a všetko zničila. Tatári sa dali v panike na ústup. Po nich ostalo iba niekoľko plných vriec ľudských uší, ktoré Tatári odrezávali kresťanom, aby ich poslali svojmu chá­novi na dôkaz víťazstva. Na počesť víťazstva kresťanov sa každoročne v deň na Nebov­zostúpenie Pána v Štramberku konajú hody. A na pamiatku tejto udalosti sa od tých čias v Štramberku a okolí pečú z perníkového cesta zákusky„Štramberkské uši.“ Táto pochúťka je prvým českým potravinárskym výrobkom, ktorý získal roku 2006 ochrannú známku Európskej Únie.

Autor: Robert Hončariv | 28. 1. 2011

Komentáře

štramberské uši

Přidat komentář  | Zobrazit komentáře


© 2002 - 2020 Zdeněk Jindra
ISSN 1214-4223