Rozprávky z poštového múzea - Čo sú to poštové známky

Deti viete čo sú poštové známky? Samozrejme, že viete. Veľakrát ste ich videli nalepené na obálkach listov. Ale deti, ktoré nemajú zdravé očká ich nevideli a tak možno nevedia čo to je.

Poštové známky sú také malé obrázky na ktorých je vyznačená cena a krajina z ktorej pochádzajú. Lepia sa v pravom hornom rohu na obálku listu, ktorý dávate na poštu. Aj vy ich dokážete svojimi citlivými prstíkmi nahmatať. Majú zúbky aby sa mohli z aršíku ľahko odrhnúť. Prvé známky nemali zúbky a museli sa z aršíku odstrihnúť, čo nebolo praktické. Prečo sú na svete?

O tom, kedy bola vydaná prvá známka sa dozviete v rozprávke o Čiernej Kráľovnej, takže nebudeme predbiehať. Bolo to veľmi dávno. Vtedy ľudia už písali veľa listov a posielali ich poštou.

Poštových úradov bolo ešte málo a tak šudia vymysleli poštové známky. Tie si na pošte kúpili. Nalepili na obálku a mohli ich hodiť hocikde do poštovej schránky.

Ako sa zväčšovalo ich množstvo tak vznikla aj záľuba – zbieranie známok.
Keď niekto zabudol známku na obálku nalepiť. Pošta nalepila zvláštne známky – doplatné . Cenu za nich potom zaplatil ten, komu bol list doručený.

Niekedy na liste známku ani svojimi prstíkmi nenahmatáte. Je to preto, že ľudia si radi všetko zjednodušujú. Keď dáte list na poštu, tak na neho známku nenalepia ale vložia do takého zvláštneho stroja a ten na miesto známky udrie na list pečiatku. Veru tak a je to.

Ale niektoré pošty vydali známky, s plastickými obrázkami a s popisom v slepeckom písme. Tak si môžu aj nevidiaci nalepiť sami na list známku.

Rozprávky z poštového múzea - Čo sú to poštové známky

Rozprávky z poštového múzea - Čo sú to poštové známky

Každá známka má svoj osud. Mnohé z nich precestovali tisíce kilometrov po súši, vo vzduchu i po mori. Ba dokonca boli aj také známky, ktoré v kozmických koráboch obleteli celú našu zem, Každá rozpráva svoj príbeh. Tých príbehov je na tisíce. Niektoré z nich vám porozprávam.

Autor: Kristina Hončarivová | 14. 6. 2007

Komentáře

Nejsou žádné komentáře

Přidat komentář

Související články


© 2002 - 2020 Zdeněk Jindra
ISSN 1214-4223