Rozprávanie o dvoch mečoch veľmajstra Ulricha von Juningena
Datum vydání: 27. 1. 2011
Pred 600 rokmi sa u Grunwaldu v dnešnom severnom Poľsku odohrala jedna z najväčších bitiev v stredoveku. Na jednej strane stálo 27.000 bojovníkov križiackého Rádu Nemeckých rytierov pod velením veľmajstra Ulricha von Juningena. Proti nim na druhej strane bolo 39.000 bojovníkov Poľsko – Litevskej koalicie pod velením poľského kráľa Vladislava II Jagelonského a Litovského veľkokniežaťa Vitolda. Bitva bola vyvrcholením Poľskolitevskej -Teutonickej vojny 1409 – 1411.
Rozpínavosť Rádu Nemeckých rytierov vo vtedajšom Prusku viedlo k tomu, že postupne si podmaňoval územia na severnom pobreží Baltického mora a prenikal cez poľské a litevské územie na východ.. Časté vojenské zrážky medzi znepriatelenými stranami viedli roku 1409 k dohode medzi poľským kráľom a litevským veľkokniežaťom o vojenskom ťažení proti Rádu Nemeckých rytierov s konečným riešením ich porážky a dobytím ich sídelného rádového hradu Malborgu.
Vojská Poľsko - Litevskej koalície 9.júla 1410 prekročili Vislu, prenikli na územie, ktoré bolo ovládané križiackym rádom a smerovali na západ. Proti nim v ústrety vyrazili vojská Rádu Nemeckých rytierov. Armády sa stretli na rovine u Grunwaldu a utáborili sa.
V noci zo 14. na 15. júla sa strhla prudká búrka. Strhnuté stany poletovali vo vzduchu a vytvárali rôzne obrazce. Vojakom koaličných vojsk sa zdalo, že vidia, ako na pozadí mesiaca bojuje kráľ z mníchom, ktorého napokon kráľ zrazil do priepasti. Videnie považovali za priaznivé znamenie.
Na druhý deň ráno sa nepriateľské vojská na obidvoch stranách zoradili k boju. Stratégia veliteľa križiakov Rádu Nemeckých rytierov Ulricha von Juningena bola dosiahnuť, aby koaličné vojská zaútočili prvé, preto sa rozhodol ich útok vyprovokovať. Podľa legendy, poslal poľskému kráľovi dvoch rytierov s obnaženými mečmi, aby ponúkli kráľovi svoje meče, pretože vraj nemá nikoho, kto by mu v boji pomohol. Poslovia provokatívne zapichli pred kráľom meče do zeme. Podľa stredovekých zvykov to bola urážlivá výzva k boju. O deviatej hodine sa ozvali trúbky koaličného vojska k útoku. Bitva sa začala. Trvala desať hodín.
V priebehu stretnutia sa šťastena obracala raz na jednu, raz na druhú stranu. Obrat priniesla až smrť hlavného velitelia Rádu Nemeckých rytierov veľmajstra von Juningena a ďalších veliteľov rádu. Bojovníci Poľsko – Litevskej koalicie začali prenasledovať prchajúcich križiakov. Bitva bola tak krvavá, že podľa kronikárov, na bojisku po jej skončení tiekli potoky krvi. Nebola to ale krv. Kráľ Vladislav dal rozbiť všetky sudy a vyliať víno z obáv, aby sa bojovníci Poľsko – Litevskej koalicie neopili, ale mohli vzdorovať prípadnému protiútoku križiakov. Kráľ nedbal naliehaniu veliteľov, aby prenasledoval porazených križiakov, ale zdržal sa na bojisku ešte tri dni. Tým umožnil, aby sa porazení uchýlili do bezpečia rádového hradu Rádu Nemeckých rytierov Malborgu a zorganizovali obranu.
Konflikt skončil mierovou zmluvou v Toruni roku 1411.
Prehratou bitvou u Grunvaldu stratil Rád Nemeckých rytierov svoju moc a vplyv. Nemohol už splniť dohodu veľmajstra rádu von Juningena, ktorú uzatvoril s uhorským kráľom Žigmundom v Košiciach ešte roku 1409, že mu za 100.000 zlatých pomôže v boji proti husitom. Ani uhorský kráľ Žigmund nesplnil sľub, že Rádu Nemeckých rytierov vojensky pomôže v boji proti Poľsko – Litevskej koalícii, pretože ho zamestnávala vojna s moravským markrabím Janom Joštom - bratom českého kráľa Václava IV.
V bitve u Grunvaldu sa rozhodovalo aj o osude bitvy u Vítkova v husickej Prahe.
Vytištěno ze serveru https://www.infofila.cz