Rozprávanie o dvoch mečoch veľmajstra Ulricha von Juningena

Rozprávanie o dvoch mečoch veľmajstra Ulricha von Juningena

Pred 600 rokmi sa u Grunwaldu v dnešnom severnom Poľsku odohrala jedna z najväčších bitiev v stredoveku. Na jednej strane stálo 27.000 bojovníkov križiackého Rádu Nemeckých rytierov pod velením veľmajstra Ulricha von Juningena. Proti nim na druhej strane bolo 39.000 bojovníkov Poľsko – Litevskej koalicie pod velením poľského kráľa Vladislava II Ja­gelonského a Litovského veľkokniežaťa Vitolda. Bitva bola vyvrcholením Poľskolitevskej -Teu­tonickej vojny 1409 – 1411.

Rozpínavosť Rádu Nemeckých rytierov vo vtedajšom Prusku viedlo k tomu, že postupne si podmaňoval územia na severnom po­breží Baltického mora a prenikal cez poľské a litevské územie na východ.. Časté vojenské zrážky medzi znepriatelenými stranami viedli roku 1409 k dohode medzi poľským kráľom a litevským veľkokniežaťom o vojenskom ťažení proti Rádu Nemeckých rytierov s konečným riešením ich porážky a dobytím ich sídelného rádového hradu Malborgu.

Vojská Poľsko - Litevskej koalície 9.júla 1410 prekročili Vislu, prenikli na územie, ktoré bolo ovládané križiackym rádom a smerovali na západ. Proti nim v ústrety vyrazili vojská Rádu Nemeckých rytierov. Armády sa stretli na rovine u Grunwaldu a utáborili sa.

V noci zo 14. na 15. júla sa strhla prudká búrka. Strhnuté stany poletovali vo vzduchu a vytvárali rôzne obrazce. Vojakom koaličných vojsk sa zdalo, že vidia, ako na pozadí me­siaca bojuje kráľ z mníchom, ktorého napokon kráľ zrazil do priepasti. Videnie považovali za priaznivé znamenie.

Rozprávanie o dvoch mečoch veľmajstra Ulricha von Juningena

Na druhý deň ráno sa nepriateľské vojská na obidvoch stranách zoradili k boju. Stratégia veliteľa križia­kov Rádu Nemeckých rytierov Ulricha von Juningena bola dosiahnuť, aby koaličné vojská zaútočili prvé, preto sa rozhodol ich útok vyprovokovať. Podľa legendy, poslal poľskému kráľovi dvoch rytie­rov s obnaženými mečmi, aby ponúkli kráľovi svoje meče, pretože vraj nemá nikoho, kto by mu v boji pomohol. Poslovia provokatívne zapichli pred kráľom meče do zeme. Podľa stredovekých zvykov to bola urážlivá výzva k boju. O deviatej hodine sa ozvali trúbky koaličného vojska k útoku. Bitva sa začala. Trvala desať hodín.

V priebehu stretnutia sa šťastena obracala raz na jednu, raz na druhú stranu. Obrat pri­niesla až smrť hlavného velitelia Rádu Nemeckých rytierov veľmajstra von Juningena a ďal­ších veliteľov rádu. Bojovníci Poľsko – Litevskej koalicie začali prenasledovať pr­chajúcich križia­kov. Bitva bola tak krvavá, že podľa kronikárov, na bojisku po jej skončení tiekli potoky krvi. Nebola to ale krv. Kráľ Vladislav dal rozbiť všetky sudy a vyliať víno z obáv, aby sa bojovníci Poľsko – Litevskej koalicie neo­pili, ale mohli vzdorovať prípadnému protiútoku kri­žiakov. Kráľ nedbal naliehaniu veliteľov, aby prenasledoval porazených križiakov, ale zdržal sa na bojisku ešte tri dni. Tým umožnil, aby sa porazení uchýlili do bezpečia rádového hradu Rádu Nemeckých rytierov Malborgu a zorganizovali obranu.

Rozprávanie o dvoch mečoch veľmajstra Ulricha von Juningena

Konflikt skon­čil mierovou zmluvou v Toruni roku 1411.
Prehratou bitvou u Grunvaldu stratil Rád Nemeckých rytierov svoju moc a vplyv. Nemohol už splniť dohodu veľmajstra rádu von Juningena, ktorú uzatvoril s uhorským kráľom Žigmundom v Košiciach ešte roku 1409, že mu za 100.000 zlatých pomôže v boji proti husitom. Ani uhorský kráľ Žigmund nesplnil sľub, že Rádu Nemeckých rytierov vojensky pomôže v boji proti Poľsko – Litevskej koalícii, pretože ho zamestnávala vojna s moravským markrabím Janom Joštom - bratom českého kráľa Václava IV.
V bitve u Grunvaldu sa rozhodovalo aj o osude bitvy u Vítkova v husickej Prahe.

Autor: Robert Hončariv | 27. 1. 2011

Komentáře

Nejsou žádné komentáře

Přidat komentář


© 2002 - 2020 Zdeněk Jindra
ISSN 1214-4223