Rozhovor s publicistou a sběratelem Viliamem Kučerou

Datum vydání: 26. 4. 2006


Do začátku prosím řekněte čtenářům několika větami něco o sobě, o svém živote.

Čo sa dá povedať niekoľkými vetami? Som rodák z Bratislavy, cez vojnu a v povojnových rokoch sme sa často sťahovali, takže detstvo som prežil na viacerých miestach mimo Bratislavy. Prvé dve triedy ľudovej som vychodil v českej škole (Albrechtice u Krnova), potom som chodil už do slovenských škôl, ale 3. až 6. triedu v maďarskom prostredí vo Vrakúni a Gabčíkove. Až od roku 1952 sme sa trvalo usadili v Bratislave. Tu som v rokoch 1954-1958 absolvoval Školu umeleckého priemyslu (odbor fotograf – výtvarník). Chcel som študovať kameru na FAMU v Prahe, ale invalidita mojich rodičov ma zaväzovala zostať pri nich. Vo svojom odbore som nepracoval, vystriedal som viaceré zamestnania. Najdlhšie som pracoval v Káblovke (1962-1978), zo začiatku vo výrobe, potom v technológii, na cenovom oddelení i vo funkcii vedúceho oddelenia operatívneho plánovania a na iných pracoviskách. V lete 1978 som bol zvolený za tajomníka ÚV ZSF a na Zväze som pracoval až do roku 1994, chvíľu aj podnikal, ale infarkt ma natrvalo vyradil z aktívnej pracovnej činnosti. Od roku 1995 som sa už len „bavil“ v redakcii časopisu Zberateľ a túto moju „labutiu pieseň“ som skončil v roku 2004. Od toho času už len vychutnávam „sladké ničnerobenie“.

Přibližte čtenářům i svůj filatelistický životopis. Řeknete něco o tom, co sbíráte a jaký filatelistický obor upřednostňujete?

Zbierať známky som začal doslova na zelenej lúke, na dedine, s kamarátmi, bez najmenšieho tušenia, že existuje filatelia. O tom, ako sa zbierajú známky som sa trochu priučil až v Bratislave a skutočné filatelistické zbierky som prvýkrát videl na Celoštátnej výstave poštových známok BRATISLAVA 1952. Ako prvé som začal zbierať známky Francúzska, pravdaže, pečiatkované a iba tie najlacnejšie hodnoty. Neskôr som sa venoval aj iným známkovým krajinám, začal zbierať aj Československo, pokúšal o špecializované zbieranie a koketoval som aj s námetovým zbieraním. Dlho som bol neorganizovaným zberateľom. Až v roku 1965 som sa stal členom klubu filatelistov, do ktorého ma získal Gejza Strom (vyslovuj Štróm). Bol to výborný aerofilatelista, ktorý vo mne prebudil záujem o tento zberateľský odbor, ktorému sa venujem dodnes.

Čím Vás zaujala aerofilatelie, že jste se rozhodl tomuto oboru trvale věnovat?

Leteckými celistvosťami. Keď som na stole u G. Stroma prvýkrát uvidel takúto celistvosť, nevedel som z nej oči spustiť a moja zvedavosť nemala konca kraja. Najviac ma na nich priťahovali námetové súvislosti známok, pečiatok, kašetov, nálepiek, prítlačí a ďalších atribútov, ktoré mali vzťah k trase letu, k použitého druhu lietadla alebo k leteckej spoločnosti.

Obaja sme pracovali v Káblovke a takmer každý deň sme domov chodili spoločne. Naše cesty sa však viac podobali prechádzkam, niekedy okolo Dunajského nábrežia, inokedy ulicami a zákutiami starej Bratislavy, krátkymi posedeniami na lavičke v parku alebo aj v reštaurácii Carlton, so zastávkami na hlavnej pošte alebo v predajni Pofisu u pani Katky, manželky G. Stroma. Cestou sme sa bavili o aerofilatelii, ale aj o fabrike, politike a mnohých iných témach. Bol to človek s veľmi širokým rozhľadom a bohatými skúsenosťami. Vedel pútavo rozprávať aj krásne mlčať, zahľadený na okolo alebo do svojho vnútra. Navyše, v ovzduší bolo už cítiť „predjarie“ blížiacej sa Pražskej jari... Mal zmysel pre humor a rád používal vtipné prirovnania. Napríklad, keď sme posielali zásielky k preprave prvými alebo príležitostnými letmi, často hovorieval: „Teraz sme zasa ako poľovníci - vystrelili sme, ale či sme trafili do cieľa, to sa dozvieme až keď sa nám vrátia.“ Medzi nami sa vyvinul priateľský vzťah a roky strávené v jeho spoločnosti považujem za moje najkrajšie zberateľské obdobie. Od neho som sa naučil, že filatelia má harmonickou súčasťou života, že dôležitejšie je spôsob zbierania (cesta) ako zbierka alebo dosiahnutá medaila (cieľ). Keď sa po rokoch v spomienkach vraciam do tých čias, už nie som celkom istý, čo to naozaj boli letecké celistvosti, ktoré ma očarili a získali pre aerofilateliu.

Jak dále pokračovalo Vaše přátelství?

Udalosti nasledovali v rýchlom slede za sebou, akoby všetko sa dialo samé od seba. Na odporúčanie G. Stroma stal som sa členom organizačného výboru Celoštátnej aerofilatelistickej výstavy AERO-BRATISLAVA 1967, koncom roka 1967 už som vystavoval v Trenčíne, neskôr ma vzal do Prahy a zoznámil s členmi Komisie aerofilatelie ZČSF, ešte pred oficiálnym ustavením ZSF pod jeho vedením začala pracovať slovenská komisia aerofilatelie, boli tu prví lety organizované touto komisiou. V máji 1969 som ho dokonca zastupoval na ustanovujúci zjazde ZSF na Sliači. Niekedy okolo roku 1970, keď vo Zväze pribúdalo práce, skončil so zamestnaním vo fabrike a ako brigádnik odišiel pracovať na sekretariát ZSF. Potom ako brigádnika pritiahol tam aj mňa.

Váš přítel měl tedy největší zásluhu i na tom, že jste se stal profesionálním pracovníkem ZSF?

Myslím, že priamo nie. Pre veľkú pracovnú zaneprázdnenosť som od roku 1975 už na ZSF ako brigádnik nepracoval a stretávali sme sa už len zriedkavo. Keď som v roku zvolený za tajomníka, G. Strom už na sekretariáte nepracoval, bol už na tom zle so svojim zdravím. Ale zásluhu na tom mal - veď u neho som absolvoval svoje prvé semestre filatelie a bol to on, kto ma predstavil s mnohými známymi filatelistami.

Pracoval jste tedy na Svazu slovenských filatelistů (ZSF). Je dobrý mít koníček i jako zaměstnání?

„Koníček“ patrí k základným predpokladom na vykonávanie funkcií a dobrovoľní funkcionári tvoria základné piliere každej záujmovej organizácie. Keď som sa stal profesionálnym funkcionárom, vykonávanie funkcie sa stalo mojim zamestnaním a na bol som na nej aj existenčne závislý. To okrem iného znamenalo, že som musel vykonávať všetko, čo patrilo do mojej pracovnej náplni a čo mi bolo uložené bez ohľadu na môj osobný názor alebo či sa mi chcelo. Nuž, a mnohé veci sa vyvíjali inak, ako som si pôvodne predstavoval. Uvediem príklad. V čase môjho nástupu ZSF, ako členská organizácia Národného frontu, stál pred zložitou úlohou prejsť aj pod priame ekonomické riadenie ÚV NF SSR. Keďže ÚV NF SSR nemohol priamo ukladať úlohy voleným orgánom ZSF, realizoval túto úlohu cez funkciu tajomníka, ktorý v rámci vtedajšieho systému mal štatút vedúceho organizácie. Nič mi teda nezostávalo, iba sa do toho pustiť – i keď organizačným a ekonomickým otázkam som nerozumel, pripravovanie smerníc a rôznych normatívov ma nebavilo a ešte k tomu ma podaktorí z neinformovanosti podozrievali, že tieto veci si vymýšľam v záujme svojej kariéry... No a tak, ako stále pribúdalo viac a viac práce a rôznych starostí, úmerne tomu mi zostávalo stále menej času na môjho „koníčka“.

Takže někdy jste toho měl více než dost, jak jste to zvládal?

Ďakujem za opýtanie! Možno, že ste túto otázku položili iba zo zdvorilosti, ale v každom prípade je to od Vás milé - doteraz mi ju ešte nikto nepoložil. V súčasnosti to skôr vyzerá tak ako na karikatúre Vladimíra Renčína, keď jeho František hovorí vedľa sediacemu chlapíkovi: „Dedoslýcham, mladý muži, kam jste říkal, abych si strčil své bohaté životní zkušenosti?“. Ale k veci. Každá práca je svojim spôsobom náročná a stane sa drinou, keď ju budete vykonávať s plným nasadením. Najväčšie problémy mi spôsobovala nadmerná kumulácia funkcií, povinnosť zúčastniť sa na práci v mnohých pracovných komisiách i delegovanie na rad mnohých odborných i spoločenských podujatí. Keďže ich účastníkmi boli prevažne dobrovoľní funkcionári, takmer všetky akcie sa konali cez víkendy a na rôznych miestach republiky, čo malo negatívne dopady na môj osobný život. Dodnes si neviem odpustiť, že z týchto príčin som zanedbával starostlivosť o svoju rodinu. Najhoršie však boli konfliktné a stresové situácie, spory a nevraživosť medzi funkcionármi, ktoré často dosahovali neúmerne rozmery. Boli to údery pod pás, ktoré som ťažko znášal a brali mi chuť do práce. Ešteže som mal niekoľko skvelých priateľov, u ktorých som sa stretol s porozumením a podporou.

Z časopisu Zberateľ jste jako šéfredaktor udělal nejlepší časopis na Slovensku. Jaké měl časopis začátky a co bylo nejtěžší na tom ho zavést?

Tvorba časopisu je výsledkom tímovej práce a jej úspešnosť je podmienená mnohými okolnosťami, preto ťažko sa posudzuje, čo bolo ťažšie a čo menej. Myslím, že pre časopis bola dôležitá dobrá spolupráca s vydavateľmi, dr. M. Zikom a A. Kulhánkom. Naše dlhoročné priateľské vzťahy a spolupráca zohrala významnú rolu pre dosiahnutie názorovej zhody o obsahovom zameraní a koncepcii vydávania časopisu. Za druhé, boli to skúsenosti z predchádzajúcej činnosti vo ZSF, kde som sa podieľal aj na príprave publikácii v edícii Filatelistické state, spravodajcu Zvesti i časopisu Slovenská filatelia. Myslím, že časopisu svojou troškou pomohla aj moja odvaha kúpiť si počítač, naučiť sa s ním pracovať a postupne ho vybaviť zariadeniami na snímanie a spracovávanie obrazových podkladov tak, že okrem grafickej úpravy som celý časopis dokázal aj sám zalomiť. Za prínos pre časopis považujem aj dohodu, že na stránkach časopisu nepripustíme nežiadúcu polemiku, ventilovanie osobných sporov alebo pochybných názorov. V niekoľkých prípadoch boli sme obvinení z „cenzurovania“ a s niektorými priateľmi sme sa aj rozišli, ale ako sa ukázalo, táto selekcia časopisu prospela.

Jakým způsobem a proč bylo vlastně ukončeno vydávání časopisu Slovenská filatelia?

Moja spolupráca na vydávaní Slovenskej filatelie skončila v roku 1994, keď som dostal infarkt. Štafetu prípravy časopisu potom prevzali iní, časopis sa ešte nejaký čas udržal pri živote, ale potom prestal vychádzať, vraj dočasne... Podľa môjho názoru, pod zánik časopisu sa podpísali činovníci, ktorí nenašli dostatok dobrej vôle na efektívnu spolupráci a neboli schopní spojiť sily a prostriedky. Bolo im milšie radšej vydávať štyri „vlastné“ regionálne bulletiny a spravodaje, namiesto toho, aby vydávali jeden celoslovenský časopis.

Co si myslíte o dnešní spolupráci mezi SČF a ZSF, je na dostatečné úrovni nebo by tato spolupráce měla být rozsáhlejší?

Dnešný stav a úroveň činnosti vo SČF ani ZSF nepoznám natoľko, aby som sa k tejto otázke mohol konkrétnejšie vyjadriť. Vo všeobecnosti som však vždy za spoluprácu, ale tá by mala byť konkrétna, seriózna a prospešná pre všetky zúčastnené strany. História našich krajín, ich vzájomná spätosť i jazyková blízkosť češtiny a slovenčiny, vytvárajú priam ideálne predpoklady na úspešnú spoluprácu. Predovšetkým starostlivosť o oblasť československej známky a filatelie by mala byť stredobodom spolupráce ale, povedal by som, že aj morálnou povinnosťou a prestížnou otázkou oboch zväzov.

Před krátkým časem rozvířila hladinu filatelistické veřejnosti nová koncepce vydávání slovenských známek. Jaký je Váš názor, známky tisknuté z rytiny nebo ofsetem?

Na tlač známok za najvhodnejšiu tlačovú techniku považujem oceľotlač, pravda, pokiaľ je kvalitná a vhodná na transpozíciu návrhu na známku alebo námetu, ktorý na známke má byť zobrazený. Nazdávam sa, že niektoré československé i súčasné české a slovenské známky by vyzerali lepšie, ak by boli vytlačené ofsetom. Najmä v prípadoch, keď oceľotlač bola kombinovaná s hĺbkotlačou a keď sýte a tmavé hĺbkotlačové farby oceľotlač takmer úplne prekryli. Táto problematika je však zložitá, je potrebné k nej pristupovať veľmi citlivo, so znalosťou veci a z viacerých hľadísk. Za veľmi nešťastné považujem spôsob, akým Slovenská pošta prezentovala svoju novú koncepciu a ako ju začala realizovať, urobila niekoľko priam diletantských chýb. Priam diletantské chyby.

Mne osobitne sa páčia známky vytlačené klasickou jednofarebnou oceľotlačou, na ktorých rytina a umenie rytca najlepšie vyniknú. Je to podobné ako s fotografiami. Napriek súčasným kvalitným farebným fotografiám, v niektorých prípadoch lepšie vyniknú čiernobiele fotografie, na ktorých farba nás nerozptyľuje a neodvádza pozornosť od hlavnej myšlienky, ktorú chce autor vyjadriť. Podobne je to aj s rozhlasom, keď napríklad počúvame poéziu. Môžeme sa na ňu plne sústrediť bez toho, aby nás rozptyľoval vzhľad alebo oblečenie recitujúceho, či pozadie štúdia, ako je to na televíznej obrazovke.

Můžete prosím čtenáře alespoň malinko navnadit, na jaký příspěvky se v budoucnu od Vás mohou těšit?

Okrem už spomínaného článku je hotový prehľad emisií vydaných v rámci emisného radu EUROPA 2005 GASTROMIA po malých úpravách je hotový aj článok k 150. výročiu vydania prvej známky Nového Zélandu, ďalej článok o Sade Janka Kráľa v Bratislave z pera nebohého priateľa Ing. J. Jelenčiaka a rozhovor s dr. Severínom Zrubcom z roku 2001. Rozpracované nám mnohé ďalšie, ale okrem pracujem aj na niekoľkých nových, dosiaš nepublikovaných článkov. Takže, takže pre moje „sladké ničnerobenie“ mám vymyslený bohatý program. Okrem toho sa pohrávam aj s myšlienkou na jeden projekt, ale zatiaľ je to len v štádiu predstáv...

Řeknete něco podrobněji o Vašich úvahách, o co se jedná?

Viete, keď je už človek starší, začína sa dívať na mnohé veci inak, s odstupom, akoby z nadhľadu, ale i s väčšou pokorou. Keď som upravoval článok Ing. J. Jelenčiaka, napadla ma myšlienka, či by nebolo vhodné pustiť sa do projektu na vybudovanie elektromediálneho veľkého centrálneho archívu filatelistických článkov a publikácií, ktorý by sa postupne mohol stať skvelou encyklopédiu filatelie. Lebo článkov a odborných statí je veľké množstvo, okrem kníh a časopisov roztratené v rôznych katalógoch, bulletinoch spravodajcov, ale aj v nefilatelistických médiách, o mnohých filatelisti ani nevedia. Pre ich veľké množstvo väčšina zberateľov by mala problém s ich uložením – aj kompletnú knižnicu mali. Navyše, chýba spracovanie filatelistickej literatúry, bibliografie. Uvediem príklad. Ing. Antonom Gazda z Prahy spracoval Bibliografiu špecializácie československých poštových známok 1945-1984, ktorú ZSF vydal v rámci edície Filatelistické state v dvoch zväzkoch (č. 9/1984 a č. 11/1985). Spolu to vyšlo na 300 strán textu, a to končilo rokom 1984 – koľko strán by bolo potrebných na doplnenie tejto bibliografie? No a to je v podstate len zoznam a obsah vydanej literatúry týkajúcej sa danej problematiky. Položme si teda otázku, koľko začínajúcich zberateľov, ktorí by mali záujem o špecializované zbieranie nového Československa, bolo by ochotných všetku túto literatúru si zadovážiť a preštudovať? Verím však, že táto literatúra sústredená na internete s kvalitne spracovanými mennými a vecnými registrami, či špeciálnymi vyhľadávačmi, nebola by pokrytá pavučinou nezáujmu...

Zní to hezky, ale určitě si dovedete představit kolik práce a prostředků by to představovalo? Nejsou dostačující speciazované katalogy a aktuální odborné články?

Určite, že sú, ale zberateľ, ktorý chce vniknúť hlbšie po podstaty problematiky, to nestačí. Je to ako poznať obsah knihy, ale knihu si neprečítať... Uvedomujem si, že takýto projekt na prvý pohľad vyzerá ako nereálny. Nemusí byť však byť realizovaný hneď a v plnom rozsahu. Pre začiatok by stačilo systematicky podchytiť doteraz zachované elektronicky spracované príspevky, pre prípad straty alebo zničenia vyhotoviť z nich kópie uchovávať ich na viacerých miestach. A keď by nastala vhodná doba, mohlo by sa prikročiť k vlastnému vytvoreniu archívu či encyklopédii. Netreba však strácať čas a podchytiť to, čo je, zachrániť čo sa dá.

Pred 10 rokmi som bol celý nadšený, že existuje disketa na ktorú môžem nahrať 2-3 príspevky a pár obrázkov. Dnes mám DVD nosič, na ktorý by som vedel napáliť 10 ročníkov Zberateľa. Pravdaže, keby som ich mal k dispozícii. Zo začiatku to bolo pre mňa drahé, nemal som toľko prostriedkov, aby som si robil archív. Dnes DVD nosič dostanete za 50 korún... A ako pokročí technika za ďalších rokov?

Bude zajímavé znát reakci našich čtenářů. Myslíte, že nebudou považovat Váš návrh za příliš fantastický?

Neviem, možno, že vyjdem na posmech. Ale nenechám sa odradiť ani znechutiť, aj keby som sa nestretol s pochopením a nikdy by sa nič také neuskutočnilo. Nakoniec, aj nepodarený nápad môže inšpirovať niekoho pre nápad lepší. Mne úplne postačuje vedomie, že sa pre budúcnosť filatelie aspoň pokúšam niečo konkrétneho urobiť, že nelamentujem a čakám, že to urobia iní. Preto som uvítal Váš návrh, že nasledujúci príspevok hodláte zaradiť na Vaše stránky aj v programe PDF s možnosťou jeho stiahnutia čitateľmi. Ktohovie, možno, že niekoho tento nápad zaujme a začne realizovať projekt archivovania príspevkov, a možno, že ich bude viac a začnú spolupracovať...

Chtěl by jste k našemu rozhovoru ještě něco dodat?

Rád by som pripomenul, že filatelia bude taká, akú si ju urobíme. Preto je dobré, ak sa zaujímame o minulosť, nadviažeme na všetko pozitívne čo sa doteraz vykonalo a pritom sa budeme orientovať poznatkami a skúsenosťami predchádzajúcich generácii filatelistov. Lebo, ako to napísal Alexander Matuška, čo sme s dr. S. Zrubcom uviedli ako motto publikácie Tradícia a súčasnosť - Z dejín filatelie na Slovensku (Filatelistické state ZSF, č.10/1984) “minulosť nie je zbierkou mŕtvych vzorov, mala by byť súhrnom živých podnetov. Tí, čo ju uctievajú bez dostatočných znalostí o nej, pasívne a len preto, že sa to patrí, tí z nej nežijú... nežijú z ničoho.“

Děkuji Vám za zajímavý rozhovor a těším se na naši další spolupráci.

Texty k ilustráciám


1) Na jednom z výletov turistického krúžku Kardioklubu, kde uprostred prírody a v kruhu priateľov nachádzam radosť zo života


2) Pri aerofilatelistické podujatiach rád som využíval príležitosť na nakreslenie návrhu na príležitostnú poštovú pečiatku alebo kašetu


3) Medzi moje obľúbené letecké celistvosti patria poštové lístky so zaplatenou odpoveďou prepravené prvými alebo príležitostnými letmi.


Autor: Zdeněk Jindra
ZdenekJindra@infofila.cz

Vytištěno ze serveru https://www.infofila.cz