Rozhovor s panem Miroslavem Bachratým, autorem knihy - Slovensko 1938 – 1945 Poštová história

Miroslav Bachratý je ve filatelistických kruzích známý jako filatelista, vystavovatel, funkcionář i autor odborné literatury. Nyní vydává knihu „Slovensko 1938 – 1945 Poštová história.“ Už jen nahlédnutí do obsahu knihy dává tušit, že jde o mimořádné dílo v oblasti zdokumentování poštovní historie Slovenska v rámci Prvej slovenskej republiky 1939 – 1945. Jako odpovědný redaktor Merkur revue jsem požádal pana Bachratého o rozhovor.


Už jen z nahlédnutí do obsahu Vaší knihy je vidět, že jde o dílo mimořádného rozsahu. Kdy a za jakých okolností Vás napadlo napsat tuto knihu?

Odpověď: Myšlienka na komplexnejšie spracovanie poštovej histórie Slovenska 1939-45 skrsla v niekoľkých záujemcoch o túto problematiku nedlho po „zamatovej“, keď už boli na svete prvé katalógy známok, celín i publikácie niektorých čiastkových tém PH (na pôde ZSF vyšli dve čísla zborníka Slovenský postilión). V septembri 1995 dostala trojica pošthistorikov Bachratý-Evinic-Tekeľ od ZSF poverenie na vypracovanie plánovaného VII. dielu Monografie čs. známok (pečiatky a poľné pošty), kvôli pracovnému zaneprázdneniu hlavných aktérov sa však práce nerozbehli. K „reštartu“ došlo až v roku 1998, svet však nestál, štúdium PH naberalo úplne nový smer a tak bolo potrebné spracovať novú koncepciu diela, ktorá uzrela svetlo sveta v roku 1999. Ďalej sme už pokračovali len vo dvojici (Bachratý-Tekeľ) ako poverenci ZSF pre autorskú, technickú a organizačnú prípravu vydania dvoch zväzkov (vrátane známok) monografie Slovenska 1939-45 v roku 2003. Pokiaľ ide o moju osobu, pokračoval som (už od roku 1996) so zhromažďovaním študijného materiálu a úradných podkladov k témam, ktoré v rámci novej koncepcie pripadli mne. Termín 2003 sa ukázal ako nereálny, keďže autori dospeli k poznaniu, že bude nevyhnutné vykonať časovo náročný základný archívny výskum.

Můžete čtenářům přiblížit průběh tvorby knihy, na které jste pracoval kolem 20 let?

Odpověď: Najjasnejšie boli veci na úplnom začiatku, keď sme uvažovali s vypracovaním súborov jednotlivých druhov pečiatok v podstate katalógovým spôsobom s využitím základných úradných podkladov – vestníkov, prípadne dobovej filatelistickej literatúry. Nová koncepcia však vyžadovala kvalitatívne úplne iné štúdium, vyhodnocovanie archívnych podkladov a tiež náročnejšie spracovanie rukopisu vrátane ilustrácií. Takže práca spočívala v striedavom zháňaní, štúdiu a vyhodnocovaní zberateľského materiálu, návštevách knižníc a archívov, spisovaní textovej časti, skenovaní a ďalšom spracovaní obrázkov, tabuliek, zháňanie dostupných máp a pod., ale aj v neustálom dopĺňaní a prepisovaní už „hotových“ kapitol. Nuž a toto kolom dokola v každej voľnej chvíli, bez ohľadu na čas, výdavky, na úkor ... radšej ani nejdem hovoriť čoho všetkého. Záverečná fáza spracovania pôvodne „wordového“ rukopisu priateľom F. Divokom a následné dopracovanie do finálnej knižnej podoby pánom Chromým z EUROPRINTY spol. s r.o. boli už len tou povestnou čerešničkou na torte.


V knize vzpomínáte na svoje bývalé spolupracovníky, hlavně na již nežijícího Jozefa Tekela. Můžete čtenářům přiblížit, jak moc jste čerpal z jeho informací a materiálů?

Odpověď: Žiaľ, Jozef sa k vypracovaniu „pridelených“ kapitol rukopisu vôbec nedostal, v období pred úmrtím dal prednosť svojej profesionálnej kariére a úspešne obhájil „veľký doktorát“. Samozrejme, využil som jeho predtým publikované práce (poštovne, poľná pošta v ťažení proti Poľsku 1939, vlakové pošty, ale aj zoznam služobní na území odstúpenom Maďarsku), ktoré som však podrobil dôkladnej inventúre a doplnilsom ich novými poznatkami. Priznávam, že po jeho úmrtí som silne zvažoval ukončenie prác, lebo som si netrúfal na poľné pošty a ďalšie „jeho“ témy. Napokon som sa ale zmobilizoval a pokračoval v začatom diele, aj preto mi to trvalo tak dlho-predlho. Tou knižkou by som mu chcel aj tak trochu vzdať hold ako priekopníkovi exaktného až vedeckého prístupu k filatelistickému štúdiu a publikovaniu na Slovensku.

Vaše kniha má celou řadu kapitol. Kromě kapitol Slovensko v Československej republike 1918-1938 a Slovenská republika 1939- 1945 máte ještě kapitoly Německá poštová správa 1938- 1945, Maďarská poštová správa 1938 – 1945, Polská poštová správa 1938 – 1939. Tyto údaje doposud nebyly řádně zdokumentované. Mohou filatelisté a badatelé brát Vaši knihu i jako monografii? Dá se říct, že Vaše kniha je komplexním dílem o historii slovenského poštovnictví od roku 1939 do roku 1945?

Odpověď: Pojem „monografia“ sa hodí skôr na dielo, ktoré sa do hĺbky venuje užšie ohraničenej oblasti či predmetu, takže v tomto prípade by sa to dalo aplikovať iba vo vzťahu k poštovníctvu Slovenska v osobitne vymedzenom období 1939-1945 (1. kapitola podáva prehľad udalostí, vedúcich k rozpadu ČSR a osamostatneniu sa Slovenska). Na druhej strane, niektoré čiastkové témy (napr. poľné pošty, pečiatky služobní slovenskej pošty a pod.) by si možno zaslúžili samostatné spracovanie v klasickej monografickej podobe. Aj keď som sa snažil do publikácie zahrnúť všetky oblasti a dostupné informácie, nebolo možné s ohľadom na jej limitovaný, či skôr rozumný rozsah ísť všade do hĺbky, preto som sa v niektorých už skôr publikovaných kapitolách zameral najmä na doplnenie nových poznatkov a materiálu. Hlbšie sú spracované doposiaľ neštudované resp. nepublikované témy. Skôr by som sa teda klonil k Vašej charakteristike, že ide o komplexné dielo, ktorého cieľom je poskytnúť zberateľom čo najúplnejší obraz o poštových službách v danom období a možno niektorým aj pomôcť nájsť si svoju zberateľskú „parketu“.

Ve svém poděkování za spolupráci a podporu jmenujete řadu osobností slovenské filatelie a zmiňujete i slovenské archívy. Můžete čtenářům přiblížit nějaké zajímavosti z pátrání v těchto archívech, případně nejzajímavější objevy?

Odpověď: Návšteva archívu je sama osebe dobrodružstvom, zvlášť keď sa bádateľ v bielej košeli dostane k mnohosľubným krabiciam s riadne navrstveným prachom. Samozrejme, najväčším zážitkom bolo pre mňa objavenie doposiaľ neznámych skutočností, ktoré nemáme ani dokumentované filatelistickým materiálom. Ako príklad by som uviedol dokumenty týkajúce sa aktivít nemeckého výrobcu výplatných strojov Freistempler (dnes Postalia) na Slovensku. Veľmi príjemné sú aj pocity, keď po celodennom „jalovom“ pátraní, hladný, špinavý od prachu a s bolesťami krčnej chrbtice objavíte v poslednom fascikli dokument, kde je jasne napísané, že tá a tá „odbočka“ ústredne poľnej pošty bola určená pre poľnú armádu na Slovensku a bola otvorená v ten a ten deň. A hneď je o jeden nevyriešený problém či otázku menej a aj celý deň je krajší. Zvlášť intenzívny pocit radosti sa dostavuje, ak nájdete významný



dokument v krabici, kde podľa inventára fondu (to je akýsi písomný „zoznam“ krabíc a ich obsahu) nič také nie je. Krásnu spomienku mám na mnohoročné neúspešné hľadanie zoznamu tzv. okresných pečiatok, o ktorom som vedel, že jeho garantom bola údajne Poštová sporiteľňa. Tak som sa vybral do archívu Národnej banky, spravujúceho fond PS, kde sa už na mňa usmieval rad pripravených krabíc. Otvorím prvú, rozviažem špagát na prvom zväzku, vyberiem vrchný spis, otvorím ho... hádajte, čo ležalo navrchu?! Dobrodružné bolo aj pátranie po zoznamoch maďarských vlakových pôšt, pretože verejne dostupná zbierka vestníkov neobsahovala niektoré prílohy. Po úmornom hľadaní a korešpondencii s hádam všetkými knižnicami na Slovensku som napokon objavil kompletnú zbierku vestníkov v Poštovohistorickej pamätnej izbe v meste Szentes. Tú pani, čo nám (spolupáchateľom bol maďarčiny znalý priateľ Otto Piszton) to tam všetko obetavo kopírovala, sme ku koncu dohnali k príznakom mierneho šialenstva. :-) Studený pot ma oblial, keď sa mi po „dokončení“ rukopisu ozval známy s pečiatkou zvláštnej poľnej pošty, o ktorej som nielen ja nemal ani potuchy. Nastalo horúčkovité googlenie, hľadanie záchytného bodu, následne dni a týždne vysedávania v archíve (na jedno posedenie dostanete tak tri krabice, nič viac), aby napokon vznikli cenné štyri strany rukopisu. V archívoch sa moc filatelistov nepremelie, tak si ma všetci tí milí archivári hýčkali a všemožne mi vychádzali v ústrety.

Jaké máte plány do budoucnosti, chystáte se vydat ještě nějakou jinou knihu či studii?

Odpověď: Momentálne participujem na rozsiahlejšom projekte, mojím príspevkom bude stať o cenzúre poštového styku v ČSR v období 1918- 1924. Po primeranej “dovolenke” sa chystám pustiť do ďalších aktivít, o ktorých by som však teraz radšej nehovoril, aby si to snáď niekto nevysvetlil ako verejný prísľub. :-)

S panem Miroslavem Bachratým rozmlouval Jaromír Petřík