Príbeh o dotykoch srdca

Poštové známky sú nemými svedkami histórie. Skrývajú v sebe príbehy, udalosti a ľudské osudy. Malé obrázky sú umelecké diela, ktoré sa rozletia do sveta, aby splnili svoju najdôležitejšiu úlohu, aby informovali, že odosielateľ prepravu zásielky zaplatil. Okrem toho skrývajú v sebe príbehy, ktoré čakajú na svoje odhalenia.

27. júna roku 1880 v Tuskumbrii v štáte Alabama v USA sa kapitánovi americkej armády Arthurovi.H. Kellerovi a Helene Kate Adamsovej narodila dcéra Helena. Spočiatku nič nenasvedčovalo , že by ju v živote čakal ťažký osud.

Keď ma lo dievčatko 19 mesiacov – ochorelo. Vírus chrípky napadol mozgové blany. Dievčatko postupne osleplo a ohluchlo a stratilo tak kontakt s okolitým svetom. Začal sa urputný boj o ľudskú existenciu. Jediná, kto s ňou dokázala ako tak komunikovať, bola šesťročná dcérka kuchárov Marta Washingtonová. Dohovárala sa s ňou Domácim jazykom. Tento jednoduchý komunikačný prostriedok obsahuje 60 hmatových znakov, pomocou ktorých možno komunikovať dotykom. Priateľstvo Heleny s Martou zohralo významnú úlohu v neskoršom vzdelávaní postihnutej dievčiny Heleny Kellerovej, ktoré vyvrcholilo nielen absolvovaním univerzity, ale aj neskoršími pozoruhodnými aktivitami v jej plodnom živote.

V tom období s výučbou a výchovou hluchoslepých detí neboli takmer žiadne skúsenosti. Na základe literárnych čŕt anglického spisovateľa Charlese Dickensa uverejnených v americkom cestopisnom časopise American Notes for General Circulation, v ktorých opisoval svoje stretnutie s hlucho slepým dievčaťom Laurou Bridgmanovou, hľadali rodičia kontakty so špecialistom - doktorom Juliusom Chilsonom z Baltimore, ktorý skúmal cesty k vzdelávaniu takto postihnutých.
Ďalším kontaktom bol s Annou Sullivanovou - slabozrakou študentkou z Parkinsonovho inštitútu pre nevidiacich, kde sa v tom čase vzdelávala Laura. Stretnutie s Annou bolo ďalšie osudové stretnutie, z ktorého sa vyvinulo hlboké priateľstvo. Toto priateľstvo trvalo 49 rokov až do smrti Anny, ktorá zomrela v náručí Heleny vo veku 70 rokov.

Životné osudy Anny tiež neboli jednoduché. Narodila sa 14. apríla 1866. Od detstva bola zrakovo postihnutá. V šiestich rokov jej zomrela mamička. Keď mala deväť rokov opustil ju otec a Anna sa dostala do detského domova. Pre problémy sa zrakom poslali ju do Parkinsonovej školy pre nevidiacich. Anna – plným menom Johana Anna Mansfield Sullivanová – neskôr po manželovi Macyova začala roku 1887 vyučovať Helenu. Od toho času sa medzi Annou a Helenou vytvorilo trvalé priateľstvo.

Príbeh prerušíme myšlienkou hrdinky tohto príbehu - Heleny Kellerovej

“ Najlepšie a najkrajšie veci na svete nemôžeme vnímať zrakom, alebo hmatom - musíme ich vnímať srdcom“ (Pokračovanie – v ďalšom príbehu)