Problémy súvisiace s pôsobnosťou Slovenskej pošty a.s.

JUDr. Svätopluk Šablatúra, P.O. Box 159, 814 99 Bratislava 1, č.t.: 55574143, Bratislava 19. 10. 2004

Vážený pán
Pavol Prokopovič
minister
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií
Bratislava

Vážený pán minister,
obraciam sa na Vás s otvoreným listom, v ktorom Vás chcem upozorniť na problémy súvisiace s pôsobnosťou Slovenskej pošty a.s. Vývoj v ustanovizni Slovenská pošta, ktorá prechádza transformáciou a ktorá sa iba nedávno stala akciovou spoločnosťou so 100-percentnou účasťou štátu, sledujem veľmi pozorne a mnohé "novoty" vo mne vyvolávajú prinajmenšom desiatky otázok, ak už nie priamo vážne znepokojenie. Nakoľko Ste, pán minister, šéf rezortu a nesiete plnú zodpovednosť za charakter aj priebeh transformačného procesu Slovenskej pošty a. s., žiadam od Vás konkrétne odpovede na viacero zásadných otázok.

1. Slovenská pošta oznámila, že bude meniť doterajšie poštové smerovacie čísla (PSČ). Koľko bude táto zmena stáť daňových poplatníkov? Ktorá firma sprostredkovala nákup troch nových triediacich liniek, ktoré si vyžadujú zmenu PSČ? Koľko nás stáli nové stroje a akú províziu dostala firma Libra, ktorá vraj túto transakciu realizovala?

2. Prečo sa proces transformácie Slovenskej pošty umelo urýchľuje a prečo je jej privatizácia robená s takým chvatom? Príklad z Čiech - kde Česká pošta funguje najmenej tak dobre ako na Slovensku Slovenská pošta, ak nie ešte lepšie - hovorí, že privatizácia je príliš vážna vec a preto by mala byť predmetom širokej verejnej diskusie. Ďalšie príklady z Európy dokazujú, že privatizácie šité horúcou ihlou končia krachom a doplácajú na ne daňoví poplatníci, čo j e trestuhodné!

3. Prečo Slovenská pošta a.s. prestáva plniť sociálnu úlohu (ako príklad možno uviesť nekresťanské zdražovanie služieb pre verejnosť, čo sa neraz rovná otvorenému zlodejstvu) a ako tento útok na najslabšie sociálne vrstvy obyvateľstva korešponduje s programovým vyhlásením vlády, ktorej ste členom?

4. Môže akciová spoločnosť vydávať poštové známky v mene Slovenskej republiky, teda s nápisom Slovensko? Myslíte si, že by minister financií a guvernér Národnej banky Slovenska dovolili, aby slovenské bankovky tlačila povedzme nejaká akciovka zo Stropkova?

5. Čo ste ako minister spravili pre to, aby bola hospodárska činnosť Slovenskej pošty v súlade so zákonom? Viete o bašovaní bývalého generálneho riaditeľa J. Dobrotku v oblasti konkurzov? Je možné, aby firma REMPO dostala iba za jediný rok zákazky v hodnote vyše 250 miliónov korún, pričom "vyhrala" dokonca aj také súbehy, predmet ktorých nemala vo svojom licenčnom portfóliu. Zjavne tu išlo o podvod!

6. Koľko stojí daňových poplatníkov najnovšia propagačná kampaň Slovenskej pošty ktorá si v novinách a farebných týždenníkoch objednáva niekoľkostotisícové články (Nový čas, Život, Televízia, atď.)

7. „Slovenská pošta, š. p. v decembri roku 2002 uhradila podnikateľskému subjektu T. a.s. Bratislava finančnú čiastku 150 tisíc korún za tlačivá v náklade 150 tisíc kusov. V skutočnosti však išlo o pokutu za bránenie zamestnancom Daňového úradu Bratislava IV. vykonať kontrolu uloženia výherných a storno tiketov na niektorých poštách OZ RP Bratislava...“ To je citát zo správy Najvyššieho kontrolného úradu, rok 2003. Kto konkrétne z vrcholového manažmentu Slovenskej pošty bol potrestaný za túto hrubú chybu?

8. Poštovní tiskárna cenin v Prahe má nielen výborné výsledky v oblasti tlače rytín, ale za túto prácu si účtuje aj primeranú cenu. Napríklad: stokusový hárok poštových známok s bývalým prezidentom SR R. Schusterom v nominálnej hodnote 7,- Sk stojí 4,70 Sk, teda jedna známka vyjde na 4,7 haliera! Na koľko nás vyjde tlač poštových známok (ofset) v tlačiarni v Anglicku?

9. Firma Libra s. r. o., Bazova 8, 825 12 Bratislava či Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica vyhrala užšiu súťaž na výrobu a dodávku poštových známok za vyše 80 miliónov korún bez subdodávateľa! ! ! Spomínaná firma má zrejme všetky práva na dodávku slovenských poštových známok, pretože dokonca rokuje s istou pražskou tlačiarňou o výrobe a dodávke niektorých známok pre Slovensko! Prečo sú takéto rokovania vecou firmy Libra a nie vecou Slovenskej pošty, a.s.? A vôbec - kde a akú tlačiareň má firma Libra?

10. Pri tlačení poštových známok chýba pravidelný štátny dozor. Môžete verejnosti povedať, ako je to so štátnym dozorom v tlačiarni v Anglicku, kde robia slovenské ofsetové známky pochybnej kvality? Vysvetlite aj to, čo sa robí napríklad s makulatúrou a pod.

11. Na Slovensku bola tradícia, že na poštových známkach boli spomedzi žijúcich osôb zobrazení iba prezidenti republiky. Nová edičná politika však túto prax prečiarkla, napríklad po MS v hokeji vydala hárok s hokejistami. Dá sa teda predpokladať, že už v blízkej budúcnosti sa na slovenských známkach objavia tváre "missiek", populárnych hercov a spevákov, "rosničiek", či striptériek...

l2. Prečo je Poštový vestník vlastne tajným periodikom? Prečo nie je dosiaľ prístupný širokej verejnosti?

13. Čo stoj í daňových poplatníkov taký byrokratický nezmysel, že Generálne riaditeľstvo Slovenskej pošty, a.s., je v Banskej Bystrici, Poštový regulačný úrad sídli v Žiline a Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií sa nachádza v Bratislave?

l4. Slovenská pošta a.s. uviedla do života listovú kategorizáciu, teda máme listy prvej a druhej kategórie, ktoré pošta prepravuj e za rôzne ceny. Pred 100 rokmi, keď technika - aj tá poštová - bola na oveľa nižšej úrovni ako dnes, človek v pondelok poslal list z Viedne a v utorok ho už mal adresát v Trnave, či Bratislave. Vyzerá to tak, že napriek mohutnej propagande a ešte mohutnejšiemu ťahaniu peňazí z vrecák zákazníkov, Slovenská pošta, a. s. nejaký mimoriadny pokrok nedosiahla. Čo s tým mienite robiť?

15. V novom "poštovom zákone" sa na rozdiel od českého chýba závažná vec - jasné konštatovanie, že "poštové známky vydáva a dobu ich platnosti určuj e ministerstvo..."

16. Tlačiť známky rytinou bolo v našej republike tradíciou. Slovenské známky tlačené špičkovou technikou oceľotlače (rytinou z plochy) získali v minulých rokoch napríklad 1. miesto v súťaži Grand prix WIPA 2000 (známka Poštové právo, Mária Terézia) a dvakrát 3. miesto!!! Naše známky tlačené oceľotlačou mali nielen u nás doma, ale aj v zahraničí cveng! "Lenže kým v európskych krajinách sú jednotlivé národy ohromne hrdé na svoje tradície a bohatstvá, my všetko vyhadzujeme z okna na smetisko..." - hodnotenie , ktoré vyslovil náš popredný odborník v tejto oblasti A. Feke. Nečudujem sa už ničomu, ani tomu, keď vedúci pracovníci pošty vyhlasujú, že kvalitne vytlačený ofset je vraj hodnotnejší ako rytina! Kedysi (a nie je tomu až tak dávno) poštové známky tvorili odborníci a aj v ministerských komisiách ich schvaľovali odborníci, z ktorých mnohí pracovali priamo v oblasti známkovej tvorby. Žiaľ, dnes už v ministerských komisiách výtvarníci nie sú! A výsledok? Niektoré naše súčasné poštové známky mi po výtvarnej stránke pripomínajú smutne známe gýčové obrázky arabských šejchátov.

Vážený pán minister, tento otvorený list som Vám napísal preto, lebo napriek viacerým pokusom nie je možné dostať u Vás audienciu a prediskutovať tak zoči-voči v dialógu rôzne pálčivé problémy, ktorých je viac než dosť. Preto som pred časom odovzdal približne 60 rukopisných strán - podľa môjho názoru veľmi zaujímavého "čítania" o problematike poštových známok a ich novodobom osude štátnemu tajomníkovi p. Kačaljakovi, a preto - ako opäť zdôrazňujem - píšem tento list.

Vážený pán minister, žiadam Vás o urýchlene odpovede na moje otázky. Slovenská pošta by sa nemala stať miestom bašovania a tunelovania členov, či priaznivcov istej vládnej politickej strany, ale mala by slúžiť všetkým občanom bez rozdielu. Problémy, na ktoré vo svojich otázkach upozorňujem, sú viac ako vážne a nesmú sa "zamiesť pod koberec". Nakoľko na celkovom zhoršení situácie v oblasti vydávania poštových známok máte svoj podiel aj Vy osobne, žiadam Vás o konkrétne odpovede, ktoré budú obsahovať aj konkrétne kroky vedúce k náprave.

S úctou
Svätopluk Šablatúra

Autor: Svätopluk Šablatúra | 28. 10. 2004

Komentáře

Nejsou žádné komentáře

Přidat komentář


© 2002 - 2020 Zdeněk Jindra
ISSN 1214-4223