Pocta Josefovi Lieslerovi

Agentúrne správy bývajú krátke - príjemné i menej príjemné. Táto z druhej dekády augusta bola viac ako smutná: oznamovala, že 23. augusta 2005 zomrel v Prahe významný český maliar a grafik Jozef Liesler. Smrť opäť jedno dielo neodvolateľne ukončila. Uzatvorila tvorbu umelca, ktorý nečakane a nerád opustil svoj ateliér. K tomu môžeme už mi iba pridať, že 19. septembra by sa bol dožil už svojich 93. narodenín.

Pocta Josefovi Lieslerovi


Keď v roku 2000, v poslednom roku ostatného storočia druhého milénia bol mestu Praha udelený prestížny titul Európske mesto kultúry (na základe rozhodnutia Rady ministrov kultúry EÚ v Bruseli) bol k oslave Prahy a jej historického významu a kultúrneho dedičstva vydaný príležitostný aršík. Filatelisti to iste len uvítali. Na výtvarne príťažlivom a umelecky hodnotnom umeleckom diele (tvoria ho tri známky) dominuje Pražský hrad s postavou Karla IV spolu so symbolom krásy a vzdelanosti i druh stredoeurópskej metropoly. Bolo v tom trochu symboliky, že byť výtvarným autorom známok a aršíka sa dostalo cti práve Josefovi Lieslerovi - vtedajšiemu bardovi českej známkovej grafiky - výraznej umeleckej osobnosti a autorite, ktorá sa podieľala na realizácii známok, obálok FDC a pečiatok už od roku 1947, a to všetko v roku keď oslávil svoje požehnané už 88. narodeniny. Česká známková grafika XX. storočia aj vďaka nemu dozrela a získala všetky atribúty moderného výtvarného umenia i v kontexte celej kultúry, za ktorú sa jej dostalo uznania nielen doma ale i vo svete.

Pocta Josefovi Lieslerovi

Bol a zostane skutočnou legendou modernej českej kultúry. Jeho viac ako sedemdesiatročná umelecká tvorba bola mostom medzi výtvarným umením niekoľkých generácií. V roku 1975 získal prvú cenu v súťaži UNESCO o najkrajšiu známku sveta - za päť známkovú emisiu Medzinárodná hydrologická dekáda - z roku 1974. Od roku 1947, keď svetlo sveta uzrela jeho prvá poštová známka - emisia vydaná k I. svetovému festivalu mládeže uplynulo neuveriteľných takmer šesť desaťročí. Za uvedené tvorivé obdobie vytvoril bard českej známkovej grafiky takmer stovky výtvarných návrhov známok a viac než stovku obálok FDC a pečiatok. Spolupráca s priznanými majstrami rydiel priniesla skutočné grafické plody, ktoré patria k špičkovým dielam miniatúrnej známkovej grafiky nielen v českom, ale i svetovom merítku. Naposledy v roku 2000 získala ja jeho známka ocenenie v súťaži o najkrajšiu známku roka. Každý filatelista určite pozná barokne činorodého a svedomitého výtvarníkovi - maliara, grafika a ilustrátora Josefa Lieslera, zaslúžilého umelca, člena SČGU Hollar Praha, čestného člena Accademico onorario vo Florencii (Taliansko) a člena Membre associé Kráľovskej belgickej akadémie (iste sa hrdil tým, že ho prijala za svojho člena skôr ako Dalího!), ktorý sa v septembri dožíva svojich požehnaných 93. narodenín (narodený 19. 9. 1912). Na výtvarnú dráhu sa vydal po ukončení ČVUT - Vysokej školy architektúry a pozemného staviteľstva - obor kreslenie (1934-38). Maľuje olejové plátna, robí grafiku, voľnú a úžitkovú, lepty i farebné litografie, je autorom exlibrisov, rozmerných plagátov i miniatúrnych známok, grafík i sgrafitov.

Bol už pri tom, keď s v roku 1918, vo vtedajšom Československu, objavila na obálkach prvá československá známka - Hradčany. V obecnej škole v severočeskej Kadani práve zasadol do školských lavíc ako prvák aj drobný chlapec z Vidlovíc u Kadane, maličkej "vesničce" pod Doupovskými horami, rátajúcej iba 23 chalúpok, kde sa na jej hornom konci narodil v rodine poštára. Rodné Kadaňsko pre neho zostalo po celý jeho dlhý život domovom - krásnym pocitom domova - krásnymi spomienkami na svoje detstvo, rodičov a starých rodičov - kde sa stále rád vracal (vytvoril aj známy obraz venovaný rodisku Koráb domova, olej 1969). Druhý takýto domov si vytvoril v Prahe, kde sa usadil po absolutóriu na vysokej škole, a neskôr vo svojej staršej vilke na strmom vršku na Smíchove (neďaleko od známeho pražského sanatória), ktorej dominantou je aj záhradné zákutie, kde žil v usporiadanom manželstve spolu so svojou manželkou Blaženkou, spolužiačkou z karlovarského gymnázia a vysokej školy.

S malými zúbkatými obrázkami na obálkach sa tak stretával už od útleho detstva netušiac, že raz aj jeho známky budú takto lepiť ľudia na listy a pohľadnice, aby ako poslovia správ roznášali noviny dobré, ale často aj menej radostné, nielen po zemiach českých , ale i do sveta. Zvlášť keď otec, vyučený krajčír (v dielni u svojho otca), sníval o tom, že jeho syn raz bude cukrárom. Jeho sen sa však nikdy nenaplnil, aj nakoniec k otcovmu uspokojeniu, syn po maturite na českom reformnom gymnáziu v Karlových varoch vyštudoval na vysokej škole profesúru kreslenia.

V rokoch po vojne 1945 - 1949 pôsobil na škole kde vyštudoval, ako suplujúci profesor kreslenia pre architektov. Kreslenie sám považoval za základ umenia. Jozef Liesler zastáva názor, že architektúra sa nezaobíde bez umelca, musí ísť však v ústrety jeho názoru a naopak. V tomto období jeho pedagogického pôsobenia vzniká i jeho prvá poštová známka. Na vtedajšie pomery skutočne ešte veľmi mladý, iba ako tridsaťpäťročný (ak ho porovnávame s Muchom a Švabinským, ktorí si odbili svoju premiéru v podstatne neskoršom veku) vstupuje do radov tvorcov známkovej grafiky u nás so svojim vyhraneným rukopisom - moderným a nekonvenčným, preto neprekvapilo, že mu aj filatelisti na začiatku celkom nedôverovali. Ako jeden z prvých vniesol do známkovej grafiky netradičné riešenia tém, sledujúc výtvarnú a obsahovú invenciu a štýlové zvládnutie (overené v malých grafických prácach Ex-librisu, keď podľa jeho slov ich vytvoril okolo štyroch stoviek) v kontinuite so svojou voľnou tvorbou - maľbou , grafikou a ilustráciou. Prispel do nej v duchu myšlienky moderného výtvarného grafického prejavu o ktorý usiloval v celej svojej tvorbe (veď jeho vzory okrem Norinberčana Duerera - ku ktorému svoj obdiv nikdy neskrýval, boli predovšetkým Chagalla, Bosch, Dalí). Jeho známky pútajú bohatstvom tvarov a sýtou farebnosťou. Známky robil rád mohol tu uplatniť podobne ako v grafike a litografii širokú paletu línii a farieb. A taktiež maliarsku a kresliarsku dokonalosť, ktorou siaha až ku klasickým zásadám obrazovej kompozície. Jeho umelecká ctižiadostivosť mu nedovoľovala zaspať na vavrínoch ani v tejto výtvarnej disciplíne, ktorá si ho nakoniec nielen celkom získala a podmanila ale i podstatne zasiahol do jej výtvarného a umeleckého vývoja. V známkovej tvorbe iba zúročil svoj mimoriadny výtvarný talent - tvorivé a životné skúsenosti. Zanechal v nej nový obsah - formu, námet a výtvarné prostriedky.

Čoskoro si získal zaslúženú pozornosť a umelecký ohlas nielen u svojich umeleckých kolegov ale aj priaznivcov širokého okruhu filatelistov. V roku 1945 sa stáva členom SČUG Hollar (to už má za prvé obdobie svojej tvorivej syntézy 1942-45). Od jeho založenia sa usilovali jeho členovia, aby aj ich zásluhou bola umelecká úroveň československých poštových známok na vysokej úrovni a výber ich autorov bol určovaný výberovou umeleckou súťažou. Ako je známe, autorom výtvarného návrhu prvej poštovej známky Československa - Hradčany bol Alfons Mucha. Po ňom hneď nasledovali v edíciách našich prvých známok, diela členov SČUG Hollar - Maxa Švabinského, František Kyselu a V.H. Brunnera. Mladý Liesler bol iste ich dôstojným pokračovateľom.

Jeho známkový debut emisiou venovanou k I. Svetovému festivalu mládeže (č.e. 456-457) je datovaný 20. júla 1947. Ako výtvarný námet zvolil hlavy mladých ľudí vo farbe tmavofialovej (na známke nominálnej hodnoty 1,25 Kčs) a šedomodrej (4 Kčs). Vytvára aj FDC a nálepný list. Autorom ryteckej transkripcie bol Josef Schmidt. Keď vznikali tieto známkové prvotiny - číslo 1 a 2 v " Lieslerovom autorskom podaní známok", vtedy ho iste ešte ani nenapadlo, že raz sa zaradí medzi najvýznamnejších predstaviteľov československej známkovej tvorby. V roku 1953 rozširuje svoju známkovú bilanciu hneď o dve nové dvojznámkové emisie :

- prvá z 5. marca (č.e. 712-713) je venovaná Bedřichovi Václavekovi (1897-1943), bojovníkovi za literatúru - 1 Kčs (česť pamiatke - zobrazená kniha s pochodňou, hnedá (a 3 Kčs) podobizeň B. Václaveka, hnedooranžová).
- druhá z 19. júna (e.č. 738) - Pražské jaro, J. Slávik (1806-1833).
V roku 1958 nasleduje potom ešte trojznámková emisia venovaná Februáru.
V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch je Jozef Liesler na vrchole svojich tvorivých síl. Platí, to aj pre jeho známkovú tvorbu. Bolo to jeho mimoriadne plodné tvorivé obdobie v čoraz viac uznávanej (aj jeho zásluhou a pričinením) známkovej grafike - vytvára celkovo 55 (!) výtvarných návrhov známok, k tomu aršíky a tlačové listy, FDC a príležitostné pečiatky. Spolu sú to stovky výtvarných návrhov. Je to výsledok jeho výtvarnej univerzálnosti, ľahkosti improvizácie a výnimočnej pracovitosti. K virtuóznosti v kresbe už môže pridať aj majstrovské narábanie s farbou. Aj v známkovej grafike, ako v celom svojom diele v tvorivom konštantnom názore s jeho príznačnou vášňou krásy podáva mániu práce priam tryskajúcu z neskrývaného rozkošníctva, ktorá je v podstate hnacou silou jeho tvorby.

V tomto období vytvára aj svoje najznámejšie a najúspešnejšie známky, ocenené doma i vo svete.
Už v oku 1962 vychádza jeho päť známok v námetovo širokej emisii Svetová výstava Praga 1962 (č.e. 1963-67), na ktorej sa ryteckým prepisom podieľajú hneď až štyria rytci - J. Schmidt, J. Mráček, J. Herčík a J. Švengsbírg. Súčasne je autorom zvláštneho tlačového listu PRAGA 1962 (č.e. 1263a a 1264a), ktorý je vydaný spolu s výstavným aršíkom PRAGA 1962 (č.e. A1268 a A1268a), v ryteckom prepise J. Schmidta, resp. L. Jirku/.
Aj jeho menovanie čestným členom florentskej akadémie v roku 1964 bolo spojené s emisiou troch známok k svetovému výročiu UNESCO - Svetové osobností a udalosti - sochárske diela M. Buonarotiho a G. Galilea a Sen noci svätojánskej W. Shakespeara, ktoré vytvoril v spolupráci s rytcom J. Švengsbírom (č.e.1965-1967).
Je aj autorom výtvarných návrhov pre široko koncipovanú šesťznámkovú emisiu XIX. Letné olympijské hry v Mexiku 1968, tak úspešné pre československých športovcov (č.e. 1971 -1976) s vyobrazením : 30h - mexické sošky a gymnasta, 40h - mexický reliéf a gymnasta, 60h - mexické národné ornamenty a volejbal, 1 Kčs - staré mexické umenie a vlajky, 1,60Kčs - mexické ornamenty a futbal, 2Kčs - pražské historické pamiatky.
V rokoch 1962-69 je autorom 24 známok, FDC a príležitostných pečiatok a tiež jedného tlačového listu a jedného aršíka.
O dekádu neskôr v rokoch 1971, 72, 74, 75, 76 a 79 vytvára dokonca 31 známok. Medzi nimi i dve medzinárodne úspešné emisie - Medzinárodná hydrologická dekáda a boj proti fajčeniu V roku 1971 vytvára dve známky pre emisiu 100. výročie Parížskej komúny (UNESCO), kde ako výtvarný návrh zvolil kresbu pomník komunardov (1 Kčs) a kresbu bojujúcich (1 Kčs). Päťznámkovú emisiu Medzinárodná hydrologická dekáda z roku 1974 (z 25. apríla, č.e. 2077-2081) za ktorú o rok neskôr v roku 1975 získal prvú cenu v súťaži UNESCO o najkrajšiu známku sveta. Na známkach vydaných v nominálnych hodnotách 60 h, 1 Kčs, 1,2 Kčs, 1,6 Kčs a 2 Kčs zobrazil v pôsobivých farebných kompozíciách ľudskej hlavy - turbínu a priehradu, les a dážďové kvapky, batyskaf a potápača, emblém dekády a snahu o čistotu vôd.
Emisia z roku 1976 Boj proti fajčeniu (zo 7. septembra, č.e. 2215) získal ešte v tom istom roku 2. cenu v súťaži o najkrajšiu známku roka.
V olympijskom roku 1976 vytvára známky v emisii venovanej XII. Zimným olympijským hrám Innsbruck (č.e. 2187-2189), na ktorých nachádzame námety pre nás medailové športové disciplíny - skoky na lyžiach (1 Kčs), ľadový hokej (1,6Kčs) a krasokorčuľovanie (4 Kčs).
V roku 1979 vytvára svoju poslednú známku v 32 rokov trvajúcom tandeme s rytcom J. Schmidtom, ktorý bol ako rytec aj pri prepise jeho premiérových známok ešte v roku 1947.
V roku 1984 je autorom medzi zberateľmi cenenej bohatej päťznámkovej emisie Interkosmos - medzinárodné kozmické lety (č.e. 2638-2642) s námetmi kozmických rakiet Sojuz a Saljut.
Posledné známky s jeho autorským rukopisom v ére spoločného Československa vychádzajú v roku 1988 v štvorznámkovej emisii Pamätník národného písomníctva v Prahe (č.e. 2842-2845) a tiež aršík s nápisom Svetová výstava poštových známok venovaný výstave. Ako výtvarný námet si zvolil kláštor Strahov v kombinácii s knihou a glóbusom. Vytvoril ich v ryteckom prepise s Majstrom Jozefom Herčíkom, s ktorým spolupracoval na väčšine svojich známok realizovaných v osemdesiatych rokoch.
Za svoje mimoriadne plodné tvorivé obdobie v rokoch 1947 - 1988 je autorom vyše troch stoviek výtvarných návrhov - známok, FDC, aršíkov, nálepných listov a príležitostných pečiatok so širokým tematickým záberom a v širokom rozpätí výrazových prostriedkov. Jeho dielo v obore známkovej tvorby vznikalo postupne v spolupráci s desiatimi Majstrami rydla v Českolovensku a dnes už priznanými klasikmi tejto umeleckej disciplíny, ako boli a sú Josef Schmidt, Bohdan Roule, Jaroslav Goldschmied, Bedřich Housa, Ján Mráček, Josef Herčík, Jiří Švengsbir, Ladislav Jirka, Miloš Ondráček a Václav Fajt. Aj napriek mimoriadne náročnej požiadavke ryteckej techniky na ich výtvarný prejav - ryteckým transkripciám títo priznaní Mjastri okrem dokonalého priam brilantného zvládnutia ich náročného technicko-remeselného spracovania do grafickej formy oceľorytiny im vtisli svoj nezameniteľný autorský rukopis s veľkou mierou disciplinovanosti v štruktúre a farebnej vernosti a tak citlivo tlmočia výtvarne náročné výtvarné predlohy.
Jeho známková tvorba po roku 1993 v samostatnom českom štáte (privítal ju už ako 81 ročný ale v príkladnej tvorivej kondícii) je už súčasným filatelistom veľmi dobre známa. V roku 1995 sa predstavil úspešnou trojznámkovou emisiou Ohrozený hmyz (č.e. 73, 74 a 75) v ryteckom tandeme s Jozefom Herčíkom. Spolu s ním vytvára aj emisie 10. Výročie osobnosti – TYCHO Brahe (1996) a Európa – národné slavnosti a sviatky (1998), známy už spomenutú priam nádhernú aršíkovú emisiu venovanú Prahe - Európskemu mestu kultúry (9 Čk, 11 Čk a 14 Čk), spolu s rytcom M. Srbom, či v roku 2002 už v požehnanom veku ako - deväťdesiatročný - emisiu – dvojaršík Česká kultúra a Francúzsko, spolu s rytcom J. Tvrdoňom…

Pocta Josefovi Lieslerovi

Voľná tvorba

Aká by to bola spomienka na Majstra palety a štetca Josefa Lieslera, keby sme sa aspoň v krátkosti nepristavili aspoň pri jeho maľbe a ilustrácii.
Jeho celoživotné dielo vychádza nielen z bohatej fantázie ale aj z veľkých znalostí vývoja výtvarného umenia rôznych období. s postupujúcim vekom stupňoval výraz svojej osobnosti trvalo sa zapisujúci do českého výtvarného umenia a kultúry.
Vrodený výtvarný talent mu však umožňoval zasahovať do rozmanitých výtvarných oborov - maľby, voľnej grafiky, úžitkovej grafiky (známky, plagáty), knižnej ilustrácie, monumentálnej maľby, mozaiky, sgrafita, gobelínu i plastiky. Známková tvorba bola len ich súčasťou.
Lieslerovo rozsiahle dielo predovšetkým v maľbe, grafike a ilustrácii dovoľuje dokonca vysloviť názor, že v Čechách sa narodilo len veľmi málo výtvarníkov, ktorí dokázali v troch tak špecifických vymedzených výtvarných oboroch tak produktívne čerpať a námetovo využívať predstavivosť iba zo svojich vlastných zdrojov. Výtvarník bez okolkov priznáva, že ani sám nevie vysvetliť, ako sa mu tieto témy rodia v hlave. Možno, že vznikajú z jeho vzácneho vrodeného daru vnímať veci a situácie dve tri naraz a ešte ich aj spájať dokopy, aj keď spolu absolútne nesúvisia. Vznikajú tak často nepredvídané kompozície svojim obsahom a obsadením osôb, zvierat a veci, priam hotové obrazové romány. Dokazuje, že je priam výtvarný epik - zdatný rozprávač o dejoch, udalostiach a ich hrdinoch. Na umelecké "líbaní múz", ako správny umelec totiž nikdy neveril a neverí. Ani len talent nestačí. Talent to je podľa často vyslovených slov Majstra iba 10% úspechu, ostatné je iba tvrdá a poctivá maliarska drina. Jozef Liesler bol v českom umení dokonalým samotárom, od mladosti sa naučil vládnuť iba sám sebe, merať sa iba vlastnými požiadavkami. Všetku svoju umeleckú zodpovednosť stavia na jeden spoločný základ, na svoju tvorivú predstavu a kritéria, čo dokáže iba vyvolať len skutočná silná umelecká osobnosť.

Maľovanie

Svoj vzácny životný medzník - deväťdesiate narodeniny - oslávil v roku 2002 v spoločnosti nielen svojich najbližších príbuzných, ale aj svojich priateľov a priaznivcov. Pripravil pre nich v stovežatej Prahe hodnotnú samostatnú výstavu, na ktorej nechýbali ani malé plátna z posledného obdobia.

Jeho obrazy majú v sebe obsiahnutú i lyrickú grotesknosť príbehu. Ich nekonvenčné názvy sú plné priam humoru a poézie (Dalí - archangel prvej kategórie, Mám ťa Duerer v písacom stroji, As you like alebo Ako sa Vám páčim, keď sa vyškierám, Rybia nevesta, Dômyselný rytier Don Quijot de la Mancha, Baudelairov absint) vzbudzujú priam úžas, údiv a uznanie. K pomenovaniu obrazov pristupoval snáď s rovnakou zodpovednosťou ako k ich samotnej tvorbe.
V umeleckom štýle a v miere výtvarnej fantázie je možno cítiť paralelu s veľkým Salvadórom Dalím, od ktorého bol iba o osem rokov mladší… Zatiaľ čo u Albrechta Duerera (1471-1528), maliar, grafik a vynikajúci portrétista/ hľadal tradíciu u Dalího naopak slobodu moderného umenia.

Sám sa nazýval fantskný realista tvrdiac, že nemaľuje sny ale realitu, ktorá však bola vždy nejako prepletená s fantáziou. Jeho maľba je založená na bohatej a pohotovej kresliarskej obraznosti, výraznej niekedy až efektnej farebnosti. Odráža sa v nich priam tvorivá rozkoš. Je romantická i intelektuálna . Sú zrkadlom jeho invenčných schopností. Je rodený dramatik i režisér v jednej osobe. v jeho obrazoch je niečo vzrušujúce, znekľudňujúce čo pripomína divadelnú drámu. Aj preto je mu tak blízka atmosféra divadla a divadelných šatní. Vytvára plátna z divadelného prostredia - Herecká šatňa, Hlava míma, Dvaja herci v šatni, Hamlet, Sen noci svätojánskej , Sedmkrát pán Werich a raz pán Voskovec, Herci, Herec Ladisklav Pešek ako Vocílka... Divadlo považoval za zrkadlo života. Stálo sa mu láskou na celý život. Ale aj obľúbenou témou v jeho výtvarnej tvorbe. Priatelí sa dlhé roky s Josefom Hlinomazom (spolužiakom zo školy), s Peškom, Horníčkom, Werichom... Sám tiež obdivoval svet smutných klaunou Františka Tichého...

Ilustrácia

Od roku 1940, keď ilustroval svoju prvú knihu pre Melantrich - zbierku mladej poézie - Chvála slova, ilustroval vyše stovky kníh pre deti, mládež a dospelých (E.F. Buriana, Miquel de Cervantesa, E.A. Poe, Nezvala, Pujmanovu, Olbrachta, Seiferta, Holana, Halsa, Horu, Wilde, Goetheo, Chňoupeka, Verne, Došinského, Achmatovu, Puškina, Tolstého, Gogoľa, Gorkého...) K ilustrovaným knihám, ktoré nemožno nespomenúť patria Gustav Flaubert: Pani Bovaryová (Mladá fronta,1957)(sugestívne psychologické ilustrácie), A.S. Puškin: Eugen onegin (1956) a Maxim Gorkij: Život Klima Sangina I-IV /obidve Štátne nakladateľstvo krásnej literatúry, hudby a umenia, 1957/, najbohatšie ilustrovaný románový celok s 256 ilustráciami, aký kedy v Čechách bol realizovaný a z ktorých polovica ilustrácii bola farebná. Naplno v nich zúročil svoje poznatky z návštevy Mosky a Leningradu v roku 1954 (prostredníctvom múzeí a galérii dokonale spoznal dobové reálie) a Bohuš Chňoupek: Lámanie pečatí( Smena, 1984). A samozrejme ilustrácia najstaršej knihy sveta Hieroglyphen pre švajčiarske vydavateľstvo Arben-Presee, Arbon 1971 - priam výtvarný šperk, 165 unikátnych vytlačených bibliofilských exemplárov na vzácnom japonskom papieri.
Vo svojej ilustračnej tvorbe udivuje však nielen svojou tematickou šírkou a štylistickým bohatstvom ale i rozmanitosťou používaných výtvarných techník - so širokým záberom od kresby, grafiky až po maľbu.

Maľovanie sa stálo stalo pre Josefa Lieslera nakoniec nielen celoživotných povolaním ale aj koníčkom a poslaním. Povýšil ho na zmysel svojho života. Považuje ho aj za spoločenskú udalosť. Preto do ateliéru chodí zásadne v obleku a kravate, Všetok svoj výtvarný talent a silu tvorivého úsilia a potenciálu podriadil svojmu dielu. Pravidelnému životnému rytmu - osobnému životu i každodennej tvrdej a poctivej práci s pevne zakotveným režimom.

Tvorbu Josefa Lieslera dobre poznajú aj na Slovensku. a nielen filatelisti. Jeho samostatná výstava obrazov a grafiky v Bratislave v októbri roku 1978 v Galérii hlavného mesta Bratislavy očarila tisíce jeho vďačných priaznivcov, kolegov z brandže J. Želibského a J. Nemčíka (generačných druhov), ale aj celý rad významných osobností slovenského umenia a taktiež i všetkých milovníkov výtvarného umenia nielen v meste na Dunaji, ale i v krajine pod Tatrami. Slovami chvály nešetrili ani dobové umelecké kritiky. Zdôraznili silu poetického náboja vystavených prác z najnovšej tvorby, ako aj jeho neohrozenú pozíciu vodcu, ktorý si dávno prisvojil - bremeno fantázie náročné na výpoveď a pochopenie imaginácie.

Keď som navštívil Majstra Herčíka u neho doma vo vilke na Smíchove, prijal ma muž neveľkej a krehkej postavy, v obleku a kravate, typickom pre neho, aj napriek ťažobe dlhých liet vzpriamený a živo gestikulujúci. Pri jeho skôr drobnejšej postave sa mi s obdivom k nemu okamžite vybavili v pamäti jeho veľkorozmerné monumentálne diela v Gottwaldove a Slušoviacich, ktoré som mal možnosť a šťastie vidieť na svojich cestách v osemdesiatych rokoch a ktoré len dokazujú, že aj maliari ktorí sa nevyznačujú veľkou postavou sú schopní vytvoriť veľké umelecké monumenty. Samozrejme, že na audencii u Majstra nechýbala ani jeho manželka, verná celoživotná družka už od stredoškolských štúdii, rovnako so vzpriamenou postavou, ktorú nepoznačili prežité desaťročia. Vôbec, obaja nepripomínali zástupcov generácií, dvakrát hlboko zasiahnutých vojnou. Nakoniec sme sa stretli v ten deň až v podvečer. Samotný deň sa mu veľmi nevydaril. Neskrýval to. Vrátil sa od lekára, kde ako zdôraznil stratil nakoniec celý deň, že sa ani nedostal do ateliéru. Na tvári sa mu objavila nejaká malá škvrnka, keby bol predpokladal, že to tak dopadne, k lekárovi by bol radšej ani nechodil. Ale aj napriek tomu, rýchlo na to zabudol a stál sa príjemným spoločníkom. Sám vôbec nepôsobil bohémsky, ako jeho veľkolepé obrazy. Bol to človek komunikatívný a charizmatický. Človek so srdcom - romantik v súkromí. Každú myšlienku, či aspoň vetu vedel vždy doviesť do úsmevného záveru. Na moju otázku, či mu nevadí, že ho nazývajú českým Picassom, sa len pousmial a odvetil : - Picasso bol len jeden a možno aj Lieseler, s úsmevom jemu typickým, ale tentoraz nejednoznačným, dodal . So záujmom a veľmi rád som si pozrel jeho plátna i nádherné litografie, ktoré mi rád ukázal – drobné i pekné veľké artefakty, na ktorých žiarilo nevídané spektrum pôsobivých farieb, tak príznačne jeho dielam, známkovú grafiku nevynímajúc. Radi, spolu s manželkou pospomínali na svojich priateľov v Bratislave, sám udržiaval úzke spojenie s členmi generácie 1909, aj keď ako dodali obaja prevážna väčšina ich priateľov rovesníkov už nie je dávno medzi živými. Tiež som sa dozvedel, že herečka Zita Kabátová, známa z českých filmov pre pamätníkov sa narodila v tom istom roku ako sám Majster. Ale tiež aj Jiří Trnka, Bohdan Lacina a Kamil Lhoták, boli jeho ročník . Jako aj výtvarníci rovesníci - Adolf Zábranský, František Jiroudek, František Hudeček, Karel Souček, či Zděnek Seydel, ktorí už dávno odišli z tohoto světa….

Niekoľko nádherných litografii, ktoré som získal z jeho ateliéru (samozrejme kúpou), mi budú toto stretnutie pripomínať neustále (farebnú litografiu Strom vábenia, 1979 mám priamo vo vstupnej hale, oslavu Majstra Horníčka, 2000 nad stolom vo svojej pracovni). Rovnako ako autogram - dnes už viem, že na rozlúčku - na čistú malú kartónovú osminku (keď Majster trocha na okamih zrozpačitel, vysvetlil som mu, že žiadne zneužitie jeho vzácneho autogramu mu nehrozí a že naň dolepím jeho prvé dve autorské známky, na čo on podpisujúc sa s úsmevom poznamenal, že mi verí), s ktorým som sa sľúbil podeliť aj s čitateľmi webovej obľúbenej stránky Infofila (tvorí prílohu tohoto profilu Majstra, spolu s jeho podobizňou v jeho obľúbenej “furážke“).

Dejiny umenia sú aj dejiny osobnosti. Jozef Liesler je jednou z nich. A nielen v Čechách.

Curriculum vitae:
1912 - narodil sa vo Vidolicích u Kadane
1934-38 štúdium na ČVUT v Prahe - vysoká škola architektúry a pozemného staviteľstva (prof. Cyril Bouda, Oldřich Blažíček a J. Sejpka)
1937 - účasť na prvej výstave skupiny Sedem v Prahe
1942- stáva sa členom skupiny Manes
1945 - stáva sa členom SČUG Hollar
1946 - účasť na prvej zahraničnej výstave - Mladé československé umenie v Paríži (Francúzko)
1945-49 - je suplujúci profesor kreslenia na ČVUT v Prahe
1952 - vedúci československej delegácie na výstave československého l. umenia v Moskve a Leningrade /ZSSR/
1958 - stáva sa členom Skupiny 58
1960 - účasť na Bienále v Benátkach (Taliansko)
1962 - získava štátne vyznamenanie Za vynikajúcu prácu
- účasť na Bienále v Benátkach (Taliansko)
1964- stáva sa čestným členom Florentskej akadémie (Taliansko)
1969 - stáva sa členom kráľovskej belgickej akadémie
- je mu udelený titul zaslúžilý umelec
1975 - získava 1. cenu za najkrajšiu známku sveta UNESCO - Hydrológia
1976 - 2. cena vo svete za známku Boj proti toxikománii
1977 - je menovaný čestným členom spolku českých bibliofilov
1978 - samostatná výstav obrazov a grafík v Galérii hlavného mesta Bratislavy
1986 - získava cenu nakladateľstva Mladá fronta za ilustráciu knihy B. Chňoupka - Lámanie pečatí.
2000 - získava ocenenie za najkrajšiu známku ČR (3. cenu)
2004 - prezident Václav Klaus mu udelil Medailu Za zásluhy druhého stupňa.
2005 – 23. augusta umiera v Prahe.

Autor: Peter Závacký | 13. 9. 2005

Komentáře

Nejsou žádné komentáře

Přidat komentář


© 2002 - 2020 Zdeněk Jindra
ISSN 1214-4223