Ohlédnutí za výstavou Pocta Kubalovi

V GAGu 08-41 jsme přinesli aktuální reportáž ze zahájení VII. bienále „Fraštacký trň“ a originální výstavy vtipů a karikatur s názvem Výtvarná pocta Viktorovi Kubalovi (1923-1997). O dvě čísla dál jsme se zmínili o katalogu k výstavě a v č. 40 jsme výstavě věnovali místo v rubrice „Citáty“ a v příloze vyšly karikatury z katalógu V.K. Po skončení hlohovské prezentace tato výstava k 85. výročí nedožitých narozenin této legendy slovenské cartoons a spoluzakladatele Roháče má pokračovat v dalších slovenských městech. V nečekané přemíře událostí na české scéně jsme na podzim neměli v e-GAGu dost prostoru věnovat se jí víc. Využíváme méně činorodého počátku roku, abychom se ještě důkladněji ohlédli za expozicí, která se stala pro Slováky velkou událostí. Vždyť se svými originálními výtvarnými díly na výstavě představilo 46 mistrů karikatury nejen ze Slovenska - od Júlie Bukové až po Viliama Živického, ale také z ČR a odjinud.

Projekt a výběr děl z výtvarného humoru oslovených mistrů humorné výtvarné zkratky - humoru v kresbě, malbě, grafice a v koláži - připravil jako kurátor náš spolupracovník Peter Závacký z Bratislavy:

Proč právě Viktor Kubal?

Výtvarník Viktor Kubal bol a zostane na Slovensku pojem. Jeho kreslený humor milovalo celé Slovensko – od Tatier až po Dunaj. Slovenský kreslený humor v druhej polovici 20. storočia si bez jeho tvorby nevieme ani predstaviť. Zasiahol do všetkých jeho oblasti. Obohatil ho o klasickú priamočiaru výtvarnú skratku, ktorá je alfou a omegou karikatúry a mostom k svojmu divákovi.
Hlavným hrdinom jeho postáv je „obyčajný človek“ v ktorom by sa iste našiel každý z nás. Vo svete kresleného humoru bol známy tým, že karikoval predovšetkým ľudskú hlúposť. Humor a ostré pero využíval ako nástroj zábavy, relaxácie a uvoľnenia sa. Až dnes, s odstupom dvoch desaťročí sa ukazuje, aký bol jeho humor nadčasový a prečo je tak aktuálny aj pre našu súčasnosť. Na náš svet a život v ňom sa díval vždy so svojím neodmysliteľným dobráckym a optimistickým úsmevom. Vysmieval sa mu a iste sa mu smeje aj dnes, keď už 11. rok kreslí vo výtvarnom nebi (ako nám to pripomenula a s noblesou zobrazila vo svojej nádhernej a kolorovanej kompozícii sympatická Júlia El). Celkovo sa so svojimi opusmi úspešne predstavili na výstave aj štyri dámy.

Co vše se na výstavě objevilo?

Samotná výstava bola koncipovaná v dvoch rovinách – v umeleckej a spoločenskej. V rovine umeleckej – pripomenúť dielo a vzdať poctu osobnosti slovenskej kultúry – karikaturistovi a filmárovi Viktorovi Kubalovi a v rovine spoločenskej - dať priestor k prezentácii aj popredným slovenským autorom kresleného humoru, ktorí nie sú členmi žiadnych uzavretých, vzájomne nekomunikujúcich spolkov, a ktorých tvorba v slovenských médiách publikačne z neznámych dôvodov už akosi dlho po roku 1989 nielen absentuje.
Poctu majstrovi Viktorovi Kubalovi na výstave v Hlohovci formou svojich kresieb (humorných kreatívnych skvostov) portrétových karikatúr a kompozícií s atribútmi filmára a karikaturistu - v technike koláže, pastelu, akvarelu, grafiky, kresby tužkou a perom, vzdali známi slovenskí karikaturisti všetkých vekových generácii, od nestorov až po omladinu, ak spomenieme aspoň mená – Júlia Buková, Marián Bachratý, František Bojničan, Marcel Čižmár, Ján Gľonda, Pavel Jakubec, Jozef Jurko, Jozef Hrušovský, Jozef Hudák, Koloman Leššo, Miro Krištofík, Ľubomír Kotrha, Viktor Kubal /syn/, Marcel Krištofovič, Ľudovít Mikula, Milan Milo, Fero Mráz, Oľga Pazerini, Miro Regitko, Stanislav Remeselník, Milan Stano, Laco Tverďák, Milan Vavro, či Viliam Živický..., ale aj známy a poprední zahraniční karikaturisti, z ČR napríklad „Majstri“ - Adolf Born, Ľuboš Drastil, Marie Plotěná, Josef Pospíchal, Ľubomír Vaněk a tiež výtvarníci aj z ostatných kútov sveta - zo Strednej Ázie až po susednú Ukrajinu. Ako je teda vidieť, pri koncipovaní výstavy som sa spoľahol na už overené mená a osvedčených autorov a záruku úspešnosti netradičného projektu na Slovensku.

A jak který z umělců svou účast pojal?

Veru, je sa v Hlohovci na čo dívať, neskrývali to ani prítomní známi karikaturisti (a iste nielen preto, že tam „viseli“ aj ich opusy), veď len posúďte sami - Plotěnej plná noša poetiky Spomienka na klasikov je poctou nielen Kubalovi, ale tiež aj symbolickou poctou všetkým autorom kresieb, ktorí vďačne vzdali hold veľkému Majstrovi. Slovutý Vaněk Ľubomír si nakreslil rebrík, aby mu dočiahol aspoň po bradu, rovnako s rebríkom si pomohol aj Živický, ten však s dlhým až do neba. Klasikovi Vavrovi Milanovi (v septembri oslávil 75. narodeniny) ak je reč o Kubalovi stačí jediné slovo – génius – rovnako geniálna je aj jeho podoba Majstra v ľahkej drobnej portrétnej karikatúrnej skratke.
Gľonda nám pripomenul populárnu Kubalovú Ditu, Hudáková busta Majstra je hodná aj rímskeho cisára Cézara (určite by sa s ňou hrdil už pri svojom živote) rodila sa počas jeho koncertného vystúpenia s Košickou filharmóniou vo Varšave a v Oradea (Rum.). Pospíchalov originálny Pegas s tvárou Kubala len dokazuje, že ich podôb je určite aspoň 1000+1... zatiaľ, čo Buková (blysla sa na Slovensku ako autorka poštových známok s loďami zo Slovenských lodeníc) bez dlhého váhania pasovala majstra na kapitánsky mostík priamo zaoceánskej lode, ako kapitána slovenského humoru.
U Bojničana Kubal ostal na suší a posadil ho na kráľovský trón humoru, Bachratého symbolický most spájajúci generácie jeho priaznivcou nielen u nás, sám už Majster Schurmann i mladší Kotrha sa pripomenuli ešte menším Jankom Hraškom, ktorý sa pri Kubalovom „Hraškovi“ cítil skôr iba ako drobný hrášok. Neprehliadnuteľný powerliftér Fiťma so svojou anulkovou priam „gigantportraitshape“ výtvarne veľkolepo stvárnenou tužkovou portrétovo-figurálnou kompozíciou Majstra (určite tých tužiek spotreboval za dva tucty, len na šrafovanie) by iste vytapetoval hneď aj jednu celú stenu v panelákom byte.
Pre veterána Tverďáka je Majster uragán, taká je aj jeho podoba tváre plná energie, Mrázov pastel – hutná kompozícia s dominantnou tvárou Majstra je záberom myšlienkovo širším a hlavne hlbším, nesúca pečať priznaného výtvarného pedagóga.
Ohlédnutí za výstavou Pocta Kubalovi
Pre chemika z Krškan Krištofoviča (na snímku u svého obrázku!) zase trojským koňom našej kartún...

Pán komiksák Mikula predviedol, že je doma a rovnako dobrý aj v humornej kompozícii limitovanej plochou jedného obrázku, výtvarne sa vyšantil so známimi postavičkami z jeho filmov, rištofíkovi pripomína dokonca nie Gerlach, ale až Mont Everest nášho humoru, Regítko a Remeselník si zhodne a iste aj radi pripomenuli pri spomienke na Majstra svoje detstvo s jeho adoptívnymi hrdinami animovaných filmov.
Symbolická úcta a výzva k súdržnosti autorov kartún u nás „silou prútov“ vyjadrená „prepletenými prstami“ od Pazerini... či mladí, zatiaľ iba karikaturistickí tovariši ako Čižmár od Zemplínskej Šíravy, či doctor universum Kerecman a jeho originálne stretnutie dvoch ľudových hrdinov z ostrovov a kontinentu - Hooda a Jánošíka a tiež jurist Fedačko, sa nesmelo ale tiež dôstojne pripomenuli Majstrovi svojimi kresbami.
Od Majstra Borna kresba a úprimné prianie úspechu Kubalovej výstave videl sám Majster určite až z neba, ako aj svoj „zaprataný“ pracovný stôl v podaní Drastila, rovnako ako úsmevné úctive verše poeta Jiřího Žáčeka, či milé a netradične „veršované“ slová rovesníka spisovateľa Ladislava Ťažkého. Aj preto medzi tromi-štyrmi smutne sa tváriacimi mužmi, prítomnými na vernisáži, bol iba jeden z nich skôr nešťastný ako smutný a bol to pravdaže šéfkuchár, ktorého miestna a obľúbená špecialita horúce hlohovské mäsové slíže poriadne vychladla, kým sa k nej prítomní na vernisáži dostali – ako predjedlo ich dostatočne nasýtili vystavené výtvarné magické opusy, videné na vlastné oči...
Ohlédnutí za výstavou Pocta Kubalovi
Na snímku z výstavy dvojrozměrný Viktor Kubal od autora Jána Fiťmu (vlevo) a hosteska z masa a 72 dpi.


A jaká tedy byla ona společenská rovina projektu?

Ako kurátor som sa usiloval urobiť umelecký hodnotnú výstavu a sprostredkovať umenie Viktora Kubala, ale aj autorov vystavených výtvarných diel – humoru vo výtvarnom obraze – od výtvarníkov k divákovi - o tlmočenie umenia karikatúry a kresleného humoru a ich dialóg s najpočetnejšou laickou verejnosťou. Aby umelecké posolstvá, ktoré umelci vložili do svojho diela našli svojho adresáta a bolo im adekvátne uľahčené ich pochopiť. Tiež o prezentáciu umeleckého, kultúrneho a dnes už aj historického významu diela Kubala v kontexte slovenského výtvarného umenia. Atmosféra na vernisáži, divácka, ako aj prvotné tlmočené komentáre prítomných karikaturistov na nej (Bojničan, Fiťma, Krištofovič, Pavlík...), rovnako následné recenzie profesionálnych novinárov pišjúcich o výtvarnom umení – prezentované Slovenským rozhlasom, celoslovenskou televíziou (aj hlohovskou), tlačovou agentúrou, kultúrnou prílohou denníkov, časopismi Kocúrkovom a ďalšími (aj v GAG-u)... ale aj syna V. Kubala – tiež Viktora - ma presvedčili, že pôvodný zámer výstavy (zrodil sa ešte v roku 2007), keď pri jeho zrode a podpore boli aj Viliam Živický, Koloman Leššo, Jozef Hudák, Milan Stano a Fero Bojničan (ktorí ho podporili a podali mi vzácnu pomocnú ruku a samozrejme tiež organizátori známeho Fraštackého tŕňa z Hlohovca, ktorí ho zaradili do svojho „Eksibišn GAJD-u 2008“), sa podarilo pôvodne sledovaný zámer zrealizovať a výstava – dobrá vec - sa vydarila!
Ohlédnutí za výstavou Pocta Kubalovi
Z ohlasů na výstavu:
Petře, samozřejmě mne těší, že jsi byl kurátorem takové pěkné výstavy a vzdal tak hold mistrovi slovenské karikatury. Blahopřeji! BK
(Břetislav Kovařík; predseda Českej únie karikaturistov)
Kubal bol uragán... Bolo pre mňa poctou venovať mu obrázok... Radšej hneď dva...
(Laco Tverďák; klasik slovenskej karikatúry z Košíc)



Autor: Peter Závacký | 4. 2. 2009

Komentáře

Nejsou žádné komentáře

Přidat komentář


© 2002 - 2020 Zdeněk Jindra
ISSN 1214-4223