Josef Baláž - majster známkovej tvorby

Akademický maliar, grafik a ilustrátor

Slovenská známková tvorba je za hranicami hodnotená veľmi vysoko. Jej tvorba vychádza predovšetkým s dôrazom na grafické a rytecké hodnoty. Odborníci z oblasti filatelie ju radia pre ich umeleckú krásu, námetovú rôznorodosť, spôsob a kvaliltu tlače k trvalým hodnotám europskej známkovej tvorby. Právom a zaslúžene. Venovali sa jej a stále venujú iba tí najlepší a najskúsenejší akademickí vzdelaní maliari a rytci - skutoční profesionáli svojho remesla u nás. Patrí k ním aj náš "služobne najstarší" a najplodnejší autor slovenských poštových známok akademický maliar Jozef Baláž, hlohovecký rodák, ktorý oslávil v tomto roku už svoje krásne 81. narodeniny.

Dnes priznaný bard a nestor slovenskej známkovej tvorby - všestranne zdatný výtvarník "par excellence" Jozef Baláž (1923) je predstaviteľ z kategórie zaslúžilých a najvýznamnejších tvorcov našej známkovej grafiky, keď ako prví spolu s Albínom Brunovským (1935-1997) a neskôr aj s Martinom Činovským (1953) rozvíjali tradície slovenskej známkovej tvorby založenej v roku 1957 ešte českom prostredí, kde sa v minulosti táto tvorba koncentrovala a tento tvorivý proces kontinuálne preniesli potom v autorskom tandeme Baláž - Činovský aj do známkovej tvorby - povyšenej na umeleckú úroveň najmenších výtvarných diel - už v samostatnej Slovenskej republike.

Jozef Baláž bol aj prvým predsedom Realizačnej komisie známkovej tvorby vytvorenej na Ministerstve dopravy, pôsť a telekomunikácií Slovenskej republiky a jej žezlo potom neskôr rád prepustil práve Martinovi Činovskému.

Tvorivý a umelecký vysokoprofesionálny vklad Jozefa Baláža do slovenskej známkovej grafiky je oprávnene považovaný za najvýznamnejší v tejto oblasti. Umelec nielen rýchlo vnikol do tajov známkovej tvorby a osvojil si jej techniku a zákonitosti (zatiaľ čo voľná grafika disciplínovanosť nepozná,táto tvorba si vyžaduje maximálnu disciplínu na malom priam miniatúrnom priestore), ale zanedlho si vytvoril svoj vlastný osobitý štýl - výrazový prejav a výtvarne pôsobivú výpoveď, ktorú obohatil o vyjadrovacie prostriedky - tvorivosť, objavnosť, eleganciu a sugestívnosť prejavu, používané vo svojej majstrovskej ilustračnej knižnej grafike a voľnej grafike. Aj jeho zásluhou bola umelecká úroveň poštových známok povyšená na úroveň krásy a hodnôt najmenších výtvarných diel a jeho tvorba v tejto oblasti patrí do vzácnej pokladnice trvalých umeleckých hodnôt vytvorených v slovenskej kultúre.

Aj keď je Jozef Baláž špičkový slovenský grafik a ilustrátor, autor tapisérií a artprotisov a monumentálnej nástennej mozaiky, ocenený za svoju úspešnú tvorbu doma i v zahraničí, jeho známková tvorba patrí k určite k najznámejšej a najpopulárnejšej. A to iste nielen v širokej rodine filatelistov. Známky, magické to zúbkované čudo, si ho získali úplne. Neodolal zvodom tejto tvorby. Rovnako návrhy obálok prvého dňa vydania.Ich tvorbe sa venuje zanietenie s veľkou úctou a zodpovednosťou, láskou a záľubou už viac ako štyri desaťročia, nepretržite od roku 1957 a čoskoro to bude už celé polstoročie. Krásnych štyridsať rokov v známkovej tvorbe si pripomenul už v roku 1997 v Banskej Bystrici.

Svoje prvé známkové grafiky vytvoril ako 34 ročný ešte v päťdesiatych rokoch ostatného storočia, v rámci bývalého Československa - tri prvotiny - výtvarné pôsobivé známky z emisie 10. výročie TANAPu (Tatranského národného parku) - Medveď hnedý (30 hal.), Kamzík (2O hal.) a TANAP (1,25 Kčs) zo série piatich známok č. vydaných 28. augusta 1957.



Tatry a panoráma Tatier sú symbolom Slovenska - symbolom otvorenej náruče,ktorými je charakterizovaný národ,ktorý tu pod ich majestátnymi štítmi žije. Z ostaných známok v rámci Československa spomeňme ešte aspoň dve - portrét prvého kozmonauta Juraja Gagarina (získala 1. cenu v súťaži o nalepšiu poštovú známku roka 1981) a známku 110. výročie Svetovej poštovej únie, celkom viac ako osemdesiat vydaných známok a takmer taký istý počet FDC. Dokonečnej podoby jeho výtvarné návrhy realizovali najčastejšie priznaní českí ryteckí majstri ako Herčík, Housa, Jindra, Ondráček, Mráček, Schmidt... Širka námetov známok je pritom pozoruhodná až objavná a ich grafické stvárnenie pôsobivé. Nájdeme v nich štyri vyhranené tématické oblasti u známok - z oblasti prírody (obrazy zvierat slovenských veľhôr, lesná a poľovná zver, ale aj ryby), kultúry (ľudová keramika, drotárske artefakty, hudobné nástroje, archeologické nálezy), výročí a dôležitých spoločenských událostí (SNP) a figurálne kompozície a portréty (Štefánik - vedec a generál).

Míľniky v známkovej tvorbe Jozefa Baláža sa javia aj míľnikmi v slovenskej známkovej tvorbe.

Aj keď v roku 2000 sme si na Slovensku pripomenuli už 150. výročie prvej poštovej známky platnej na území dnešného Slovenska, desiate výročie známkovej tvorby na Slovensku sme si pripomenuli až o dva roky neskôr v roku 2003.

V roku 1993 - 1. januára - potešila rodinu filatelistov u nás, ale iste aj v Európe a vo svete, prvá poštová známka nášho samostatného demokratického štátu - Slovenskej republiky - s námetom Slovenský štátny znak, v nominálnej hodnote osem slovenských korún. Jej navonok zdanlivo jednoduchá, ale heraldicky priam bezchybne stvárnená symbolika - Slovenského štátneho znaku - otvorila pred celým svetom kapitolu emisnej činnosti našej novej Slovenskej pošty a zahájila aktivity slovenskej filatelie.

Josef Baláž - majster známkovej tvorby


Vydalo ju Ministerstvo dopravy, pôst a telekomunikácií a jej vydanie schválil prvý minister Roman Hofbauer.

Autorom výtvarného návrhu medziharčia bol práve náš známy výtvarník, o ktorom je reč - zaslužilý umelec, akad. maliar Jozef Baláž. Autor rytiny bol akademický maliar Martin Činovský (1953). Majstr Baláž bol teda prvý. Baláž a Činovský - sú prví autori - prvej slovenskej poštovej známky, k vzniku štátu. A tento vzácny historický a umelecký primát spoluautorstva na prvej slovenskej známke im už nikto nikdy nezoberie.

Ten istý výtvarný námet autora je aj na známke SR s poradovým č. 2, ale v nominálnej hodnote 3 Sk.

V už osvedčenom, nerozlučnom tandeme s Majstrom Činovským (ako rytec) je taktiež aj spoluautorom (výtvarne spracovanie) známky Ústava (4 Sk), pri príležitosti 5. výročia prijatia slovenskej ústavy.

V tom istom roku 1993 bol ešte Baláž autorom známok s vyobrazením osobností slovenskej histórie - Ján Levoslav Bella (5 Sk), Ján Kollár (20 Sk), Alexander Dubček (8 Sk), kde sa sa mu podarilo výtvarne veľmi pôsobivo v klasických realistických portrétoch priblížiť tieto významné osobnosti našej súčasnej žijúcej generácii Slovákov a tiež veľkolepého diela slovenskej vedy a zručnosti vodné dielo Gabčíkovo (10 Sk).

Aj v ďalších rokoch sa podieľal ako Majster slovenského známkového portrétu na tvorbe poštových známok s námetom portrétov významných osobností našej histórie - slovanskí panovníci - osobnosti Veľkej Moravy s návrhom medziharčia - kniežat Pribina, Rastislav, Koceľ, Svätopluk (ich fiktívne sugestívne dobové portréty), ako aj ďalšie už podľa zachovalých realistických podôb - Ľudovít Štúr, Svetozár Hurban Vajanský, P. O. Hviezdoslav, Ján Smrek, Štefan Moyzes, Jozefa Škultétyho, Jozef Ľudovít Holuby, Juraj Haulík (krajina spoločného vydania Chorvátsko), námetu 50. výročie SNP (generál Rudolf Viest a generál Ján Golián, Francúzki partizáni), Slovenský skauting, Terchovská svadba, 5. výročie ústavy SR, Návšteva pápeža Jána Pavla II (2x), Svetový rok matematiky (Juraj Hronec a Štefan Schwarz).

Ako rytci na jeho výtvarných námetov poštových známok sa popri akad. maliarovi Martinovi Činovskom zúčastňujú aj akad. maliar Rudolf Cigánik a rytec František Horniak.

Posledné známky z autorskej dielne Majstra Baláža sú z roku 2003 - Deň poštovej známky (12 Sk), pápež Ján Pavol II. (12 Sk), v spolupráci s rytcom s Martinom Činovským, ktorého rytecké umenie, ako vždy iba podčiarklo autorské špecifiká a krásu a pôvab pôvodnej kresby.

Spolu sú to viac ako tri desiatky známok (a rovnaký počet FDC a komletnej známkovej dokumentácie), obzvlášť cenené a vyhľadávané nielen medzi našimi zberateľmi, ale aj za riekou Moravou a hranicami Slovenska.

Zámky, ktorých je autorom Baláž sa umiestnili úspešne aj v anketách o najkrajšiu slovenskú poštovú známku: 1993 - Vodné dielo Gabčíkovo (10 Sk) - 2. miesto; 1995 - Ľudovít Štúr - (16 Sk), 1. miesto; 1996 - Európa - Izabela Textorisová - portrét (8 Sk) - 1. miesto; 2001 - Alexander Dubček (8 Sk)- 3. miesto.

Podľa názoru odborníkov aj laickej verejnosti nedocenená zostala jeho známka Deň poštovej známky - Dejiny poštovej služby (4 Sk, rytec R. Cigánik, 1998) a známky slovanských panovníkov - Osobnosti Veľkej Moravy - knieža Pribina (6 Sk), Rastislav (9 Sk), Koceľ (11 Sk), Svätopluk (14 Sk) - rytec R. Cigánik, 2001.

V roku 1996 získala známka Ľudovít Štúr v hárčekovej úprave prvé, dovtedy najvýznamnejšie medzinárodné ocenenie slovenskej známky - 3. miesto v súťaží Grand prix WIPA. Tak trochu symbolicky, rakúska metropola Viedeň bola miestom prvého historického prieniku slovenskej známky na svetové fórum.

Je priam pozoruhodné, že celé svoje bohatstvo v známkovej tvorbe, v rokoch 1993 - 2003, už pre farby Slovenskej republiky vytvoril Majster Baláž až po svojej sedemdesiatke (!). Jednoducho "na dôchodku". V tomto svojom najproduktívnejšom období v známkovej tvorbe vytvoril neuveriteľných päťdesiat grafických návrhov známok a FDC.

Úspech známeho výtvarníka v známkovej tvorbe, výraznej súčasti jeho tvorivej umeleckej činnosti, v ktorej jeho umelecký talent a čaro kresby dosiahol vrchol práve v tejto tvorbe, si iste zaslúži vysloviť pár slov aj o jeho vlastných a úspešných výtvarných aktivitách, z ktorých neskôr úspešne vychádzal vo svojej známkovej tvorbe, pri ktorých sa oddá, vďaka Balážovmu umeleckému majstrovstvu aj detailnejšie pristaviť. Aspoň pri knižnych ilustráciach, ktoré sú najznámejšie, v ktorých oblieka do výtvarného šatu knižných hrdinov autorov písaného slova.

Jeho doterajšie výtvarné a umelecké dielo môžeme rozčleniť do niekoľko záujmových okruhov - už predstavenú užitkovú grafiku a v nej tvorbu známok a oblasť voľnej grafiky (bravúrnych grafických kreacií), drobnej grafiky a ilustračnú tvorbu. Aj keď koľko ilustroval všetkých kníh a koľko grafík nakreslil dnes už ťažko aj porátať.

Ilustračná tvorba - časopisecká a knižná: Ako ilustrátor bol vždy dôsledný,obsiahly a obsažný. Ešte ako študent na SVŠT spolupracoval s časopismi Obrazový život a Slovenský svet, ako ilustrátor aj ako výtvarný redaktor (1946-48). Od roku 1963 takmer štyri desaťročia bol dvorným ilustrátorom obrázkového týždenníka Život. Svojimi kresbami doprevádzal literárne texty. Za uvedené obdobie ilustroval na vymedzenom priestore vyše jeden a pol tisíc poviedok, najrozličnejšími technikami. Časopisecká kresba ho oslobodila od trémy pred čistým papierom. Reagoval na široké spektrum literárnych fragmentov a poviedok, od textov realistických a epických, kriminálných a fantastických až po filozofujúce úvahy. Zlé jazyky tvrdia, že jeho ilustrácie boli častokrát divácky príťažlivejšie ako samotné poviedky. Totiž, Baláž so svojim obrazným videním chcel povedať ešte aj časi naviac toho, čo bolo v poviedke. Ilustrácie sa stavali nielen súčasťou literárneho obsahu, ale zároveň aj samostatne pôsobiacim umeleckým dielom. Dotyky s poviedkami mu rozširovali obzor a pomohli pri vlastnej voľnej tvorbe. Návzájom sa umelecky obohacovali. Expresívne umocnoval prvky súvisiace s obsahovo významovým zacielením rozšírené o lyrické hodnoty, čím dosahoval hlboký etický náboj umeleckého prejavu.

Z ilustrovaných kníh, a bolo ich niekoľko desiatok, spomeňme aspoň tie najznámejšie - Erbenovú Kytici, Kollárovú Slávy dcéru a Iliaádu. V začiatkoch to boli detské knihy, zberajú najviac priestoru v jeho tvorbe - Julinkin prvý bál (1957), Tajomstvo hračiek (1963), Maroško (1964), neskôr pozornosť čitateľov pritiahla Balada o Jurovi Jánošíkovi (1980) a naposledy Sirota Podhradských (2002). Ich ilustračnú tvorbu charakterizuje mnohostrannosť výtvarného vyajdrenia literárneho textu do uceleného umeleckého obrazu. Vie byť epický a súčasne aj lyrický, ktorému je rovnako blízky psychologický pohľad aj úsilie o vystihnutie symboliky podstaty javu.

Akademický maliar Jozef Baláž je držiteľom čestného ocenenie Posol Slovenska 1997. Vzácneho ocenenia za doterajšiu tvorivú umeleckú prácu. Rozhodli o tom svojimi hlasmi čitatelia denníka Slovenska republika. Vyjadrili mu tak svoj úprimný neskrývaný obdiv, hlbokú úctu, uznanie umu, schopnosti a talentu a veľkú vďaku za šírenie dobrého mena Slovenskej republiky, propagácii slovenskej kultúry a zviditeľňovania schopnosti Slovákov na všetkých kontinentoch sveta, aj vďaka jeho malým výtvarným dielkam vysokej umeleckej hodnoty - známkam - od ostrova St. Lucia až po ostrov Fidži. Tomuto vzácnemu spoločenskému oceneniu sa úprimne potešil. Ako priznala jeho starostliva manželka pani Evička (zoznámil sa s ňou práve pred polstoročím): "Aj keď sa manžel nikdy nepovažoval za viac, ako za čestného, poctivého človeka a výtvarníka, potešilo ho, že sa až toľkí ľudia zaujímajú o jeho prácu. Nikdy nechcel byť najlepší, chcel byť vždy iba dobrý, aby mohol byť vždy ešte lepší.

A aký je Majster Baláž človek?

Za všetkých jeho priateľov a najbližších spolupracovníkov sa bol vyslovil jeho starý druh, ešte z vojnových čias, majster slova spisovateľ Ladislav Ťažký: "Vzácny a výborný chlap! Skromný človek a výborný Majster."(Majster Baláž je aj dvorný ilustrátor kníh tohoto významného súčasného slovenského spisovateľa a osobného ešte frontového priateľa a rovesníka - diela ako Maršálová dcéra, Aj v nebi je lúka, Zjavenie Sabiny, Pred potopou ... sú všetkým na Slovensku dostatočne známe.) a jeho pracovný "tandem"

Martin Činovský: "Fajn človek. So zmyslom pre spravodlivosť. Mal som šťastie byť s Majstrom pri všetkých najvýznamnejších medzníkov slovenskej známkovej tvorby - od prvého stretnutia a našej prvej spoločnej známky Antona Hlinku (1981), prvej slovenskej známky (1993), známky pri desiatom výročí republiky (2003), až po jeho poslednú známku Deň poštovej známky v tom istom roku. Tak zapáleného človeka pre prácu treba len obdivovať. Nie nadarmo tak obdivoval osobnosť a dielo Štúra. Vedel sa nadchnúť pre každú známku. Jeho voľný autorský rukopis ponúkal priestor rytcovi aj pre vlastnú umeleckú interpretáciu. Prácu rytca si vážil. Cítil som vždy jeho dôveru a tu rytec vždy potrebuje. Aj preto sme dokázali spolu vytvoriť také množstvo známok - ocenených u nás i vo svete.

A my už len k Majstrovi Balážovi dodajme: Nielen skromný, ale aj nenápadný. Citlivý k ľuďom, k okoliu i veciam. Najväčšmi si váži ľudskú dôstojnosť a slobodu.

Majster Baláž patrí k popredným slovenským umelcom, ktorých výtvarné dielo má svoje významné, nezasupiteľné pevné a trvalé miesto v kontexte slovenského výtvarného umenia. A jeho známková tvorba, ako súčasť tohoto diela, je aj základom tejto novej špecifickej výtvarnej disciplíny - známkovej grafiky na na Slovensku. Svojim originálnym výtvarným rukopisom výrazne ovlyvnil slovensku známkovú tvorbu od roku 1957 až doteraz. Jeho známky sú trvalou ozdobou diela ktoré v tejto oblasti vzniklo na Slovensku. Je veľkým vzorom pre celú generáciu mladých slovenských tvorcov známok - výtvarníkov a rytcov, ktorý sa ho rozhodli nasledovať. Cesta k pomysleného Olympu bola dlhá a konečný úspech zaslúžený. Žije a tvorí striedavo v Pezinku a v Bratislave. V posledných rokoch hlavne v Bratislave.

Curriculum vitae:

1921 - Narodil sa 14. marca v Hlohovci

1930 - Rodina sa presťahovala do Pezinka, je čestným občanom tohoto vinohradníckeho mesta,

1943 - Vyučil sa za reprodukčného grafika v Slovenskej grafii v Bratislave,

1946 - 1949 - Štúdium na SVŠT v Bratislave, oddelenie kreslenia a maľovania (prof. J. Mudroch, prof. D. Milly a K. Sokol),

1946 - 1948 - Vývarná spolupráca s časopismi Obrazový život a Slovensky svet, ako výtvarný a technciký redaktor,

1949 - 1952 - Štúdium na VŠVU v Bratislave, oddelenie krajinárskeho maliarstva (prof. D. Milly),

1952 - 1953 - Štúdium na AVU - Akadémia výtvarných umení v Sofii (Bulharsko - národný umelec prof. Ilija. Beškov),

1963 - 2001 - Dvorný ilustrátor týždenníka Život,

1967 - Člen umeleckého združenia Klubu grafikov,

1977 - 1979 - Vedúci tajomník na Zväze slovenských výtvarných umelcov.

1979 - Čestný člen združenia Bulharských grafikov,

1993 - Prvý predseda Realizačnej komisie známkovej tvorby pri MDPaT SR.

Ocenenia:

1947 - Pamätná medaila Radu SNP,

1954 - II. cena za plagát v súťaži k 10. výročiu SNP,

196O - Strieborna medaila za spoluprácu na celoštátnej výstave poštových známok v Bratislave,

1964 - Pamätná medaila k 20. výročiu SNP, plaketa za súbor návrhov na poštové známky k výstave PHILATEC - PARIS,

1966 - Čestné uznanie - Euroexlibris 66, Opava, cena za ilustrácie na II. bienále užitkovej grafiky, Brno (ČR),

1968 - Výročná cena Víta Nejedlého, čestné uznanie a medala ZČF k 5O. výročiu československej poštovej známkovej tvorby,

1970 - Pamätna plaketa ZSVU za zásluhy o rozvoj slovenského výtvarného umenia,

1973 - Cena C. Majerníka, zlatá medaila Budovateľ Pezinka, čestné uznanie za ilustrácie k Illiade v súťaži Najkrajšie knihy ČSSR, vychádza litografia z jeho tvorby "Pre šťastie" z príležitostí jeho päťdesiatín,

1974 - Cena Fraňa Kráľa, Premio Grafico Fiera di Bologna (Taliansko),

1975 - Cena vydávateľstva Mladé leta,

1976 - Cena ministerstva kultúry ČSR, Uznanie za ilustračnú tvorbu na XV, kongrese Medzinárodného výboru pre detskú knihu,

1977 - I. cena v medzinárodnej súťaži UNESCO o najkrajšiu poštovú známku roka - za známku Svetový týždeň hudby, strieborná medaila IBY, Lipsko (NDR), udelený titul zaslužilý umelec,
1978 - Medaila Federálneho ministerstva spojov k 60. výročiu československej poštovej známky,

1981 - I. cena za známku 2O. výročie letu človeka do vesmíru

1984 - Cena Premio Internationale Asiago za emisiu poštových známok Ochrana prírody v ČSSR,

1985 - Udelenie strieborného Čestného odznaku ZSF

1987 - I. cena za známku Interkozmos

1996 - Ocenenie najkrajšia známka SR - za známku Ľudovít Štúr,

1996 - 3. miesto Grand prix WIPA za známku Ľudovít Štúr, Viedeň (Rakúsko),

1997 - Čestné ocenenie Poslol Slovenska,

1999 - Udelené vyznamenanie Pocta ministra MDPaT SR,

2001 - Udelené štátne vyznamenanie Rád Ľudovíta Štúra II. triedy, Cena ministra DPaT SR za poštovú známku Alexandra Dubčeka.

Autor: Peter Závacký | 25. 12. 2004

Komentáře

Nejsou žádné komentáře

Přidat komentář

Související články


© 2002 - 2020 Zdeněk Jindra
ISSN 1214-4223