Frankujme filatelisticky 2

Iste každý z nás sa v tejto internetovej dobe poteší poštovej zásielke frankovanej krásnymi známkami. Dnes som takú mohol mať v poštovej schránke.

Pred časom som na tomto portáli napísal príspevok o filatelistickom frankovaní https://www.infofila.cz/frankujme-filatelisticky-r-2-c-5900, išlo v ňom „ako sa to robiť má, ako sa to robiť nemá...“.

Je mi do plaču, že opätovne dokumentujem prípad „ako sa to robiť nemá“. Scenárov, ako toto mohlo vzniknúť môže byť viacero, ja som premyslel tento:

Pracovník odosielateľa na obálky nalepil adresné štítky, pečiatkou vyznačil odosielateľa, vložil obsah (aukčný katalóg „Majer & Thraumb”) a obálku zalepil. Zrejme jednu obálku odvážil a vypočítal vnútroštátne a medzinárodné poštovné. Takýchto obálok mohlo byť niekoľko desiatok, možno aj stoviek.

Na ofrankovanie boli vybraté krásne zámky emisie „Umenie“ a „Mária Terézia“. Bolo odpočítané potrebné množstvo známok respektíve PL.

Obálky a známky boli prinesené na poštu (pečiatka je bohužiaľ nečitateľná), zvlášť boli spočítané vnútroštátne a zvlášť medzinárodné zásielky a prepočítané boli dodané PL krásnych českých známok. Potom odosielateľ odišiel a nastúpili nožnice zamestnanca Českej pošty...

Vinu som teda akosi automaticky hodil na „slečnu za priehradkou“, prečo asi? Vôbec si nechcem pripustiť, že by nožnice použil zamestnanec filatelistickej predajne, aj keď možno poznáte tento vtip: „Kto nemá rád známky? Predsa filatelistický obchodník! Ten sa ich zbavuje!“.

Ako sa to malo/mohlo riešiť? Priniesť na poštu známky natrhané na jednotlivé kusy alebo ich rovno nalepiť?