Bude Viktor Kubal prvý?

Motto: Obálka so známkou je najmenšia slovenská galéria, ktorá obletí rýcho celý svet. Brázdi svetom, ako putovná výstava tvorivej práce priznaných majstrov formátovo miniatúrnych, ale umelecky veľkolepých diel a skvostov v krajine jej pôvodu. Malebné posolstvo o Slovensku, jeho histórii, kultúre a schopnostiach Slovákov do sveta.

Bude Viktor Kubal prvý?

Poštové známky, na listových obálkach a pohľadniciach, už vyše poldruhastoročia putujú krajinami a svetom sem a tam, ako poslovia písaných správ od odosielateľa k adresátovi. Už dávno neplnia iba funkciu poštovej ceniny, ktorá potvrdzuje úhradu poštového poplatku za zásielku. Tieto miniatúrne výtvarné dielka, s rôznorodými pestrými a obľúbenými námetmi sú taktiež vyhľadávaným predmetom veľkej zberateľskej vášne, ale rovnako aj významným reprezentantom kultúry, ktorý odovzáva svoje malebné posolstvá o krajine svojho pôvodu do sveta.

Od roku 1950 sa na Slovensku o poštové známky, aj po vzniku Slovenskej republiky, ku dňu 1. 1. 1993, stará Poštová filateristická služba POFIS.

Prvé poštové známky platné na uzemí Slovenska boli známky Rakúska (s vyobrazením habsburského znaku v hodnotách 1, 2, 3, 6 a 9 grajciarov, emisia vydaná dňa 1. júna 1850) a platili až do vzniku Československej republiky v roku 1918 (s výnimkou obdobia v rokoch 1939 až 1945). Ku vzniku Slovenskej republiky bola vydaná prvá známka s námetom slovenského štátneho znaku. Autorom tej prvej bol bol akademický maliar Jozef Baláž (1923), ako autor výtvarného námetu, autorom rytiny bol akademický maliar Martin Činovský.

Je v tom kus peknej symboliky, že prvý a zatiaľ jediný zahraničný autor známky samostanej Slovenskej republiky - pod poradovým č. 3, nie je po zásluhe nikto iný ako legenda - honor československej a českej známkovej tvorby posledného storočia - exelentný pražský rytec a výtvarník, vtedy už 71 ročný veterán Jozef Herčík (1922-1999).

Od vzniku Slovenskej republiky PFS POFIS realizoval za autorského prispenia popredných slovenských výtvarníkov - Jozef Baláž, Martin Činovský, Rudolf Cigánik (tejto trojici prislúcha autorstvo na viac, ako polovici slovenských známok), Dušan Kallay, Katarína Štanclová, Júlia Buková, Katarína Ševellová-Šuteková ..., už vyše tristo známok s rôzným tématickým zameraním - je tam emisia slovenské mestá, výtvarné a sochárské umenie, úspechy vedy a techniky, významné osobností slovenskych dejín, príroda a fauna, zvieratá, športová tématika ...

Slovenská známková tvorba vychádza z tradície československej známkovej tvorby, najmä v dôraze na grafické a rytecké hodnoty,ale taktiež rovnako v oblasti námetovej. Jedna téma však zatiaľ v slovenskej známkovej tvorbe oproti českej známkovej tvorbe chýba. Kreslený humor. Úplne absentuje na známkach. Zatiaľ, čo u našich susedov za riekou Moravou, Česká pošta v posledných rokoch pokračuje v prezentovaní českého kresleného humoru aj na známkach (spomeňme aspoň Ladu, Pelca, Borna, Bartáka ...), a o ktorý je medzi zberateľmi záujem, o podobné humorné kresby na slovenských známkach od našich najlepších karikaturistov zatiaľ chýbajú. A pritom má kreslený humor a karikatúra v bývalom Československu a teda aj na Slovensku neprehliadnuteľnú tradíciu. Veď prvý humoristický časopis na Slovensku - Černokňažník vyšiel ešte v roku 1861. O jeho tradícii a kvalite svedčia aj doterajšie početné každoročné ocenenia slovenských karikaturistov na najprestížnejších súťažných podujatiach v zahraničí (veď len samotný Ľubomír Kotrha z Trenčína získal v tomto roku vo svete ocenenia na desiatke prestížných medzinárodných súťažiach, okrem iného z Japonska, Korei, Ruska, Škótska, Turecka ..., ale aj doma v Banskej Štiavnici ...), ale aj Andrej Mišanek v Talianksu, atď.



Aj keď sa už na známkach objavilo meno akad. maliarky Júlie Bukovej a akad. maliara Ondreja Zimku.., tiež známych a výborných karikaturistov, nebolo to v spojení s karikatúrou, ale s maľbou (téma zaoceánskych lodí, resp. vianoc). Aj keď sa sa emisný plán a výber predlôh známok pripravoval doteraz vždy s určitým predstihom (roky 2005 a 2006 by mali byť už uzavreté), a aj napriek súčasnej nejasnej situácii v slovenskej známkovej tvorbe (Realizačná komisia známkovej tvorby pri MDPaT SR bola zrušená), opakovane dávame jej nástupcom na vedomie, že slovenský kreslený tu je humor a nemalo by sa naň, po vzore v Čechách, v budúcnosti zabúdať. Vyberať je určite z koho. Jedným z nich je aj výtvarný mág - brilantný karikaturista a základateľ slovenského animovaného filmu Viktor Kubal (1923-1997), karikaturista známy zo starého populárneho kultového humor istického týždenníka Roháč (1948-1992), bez ktorého si slovenský kreslený humor na Slovensku v druhej polovici ostatného storočia nevieme predstaviť. Nakreslil a publikoval desaťtisíce úsmevných kresieb, oslovil milióny priaznicov kresleného humoru a súčasne inšpiroval desiatky mladých karikaturistov - svojich nasledovníkov (vztvoril tiež viac než 400 animovaných filmov, aj kreslených celovečerných, ocenených viackrát na prestížnom festivale v Zlíne). Práve Viktor Kubal by mohol byť symbolickým prvým priekopníkom z rodiny významných slovenských karikaturistov aj na slovenských poštových známkach... Bolo by to iste nielen ocenenie majstrovstva slovenskej karikatúry, ale aj vítané a vzácne posolstvo o slovenskej "cartoon" a "cartonistes" do sveta. Veď práve aj cez známkovú tvorbu sa vysielajú správy do sveta o úspechoch a schopnostiach ľudí z krajiny jej pôvodu. A pre tvorcov slovenského kresleného humoru to bude navyše aj veľkou motiváciou a povzbudením k aktív nejšej vlastnej tvorbe.

Ńázorný a inšpirujúci príklad od našich západných susedov z Prahy by nemal zostať prehliadnutý...

Autor: Peter Závacký | 28. 12. 2004

Komentáře

pochvala

Chyba v prispevku

RE: Chyba v prispevku

Přidat komentář  | Zobrazit komentáře


© 2002 - 2020 Zdeněk Jindra
ISSN 1214-4223