Zpravodaj 2/2005: Omyly pána predsedu Ing. Brendla

Než se začtete do následujících řádků, hodí se několik slov na vysvětlení. Poslední dobou se stává, že články členů VV naší Společnosti bývají prezentovány jako názor celého VV, obzvláště jsou-li to články kritické. Musím sdělit, že se nejedná o útok VV na vedení SČF, ale nezbylo nám nic jiného, než dát prostor druhé straně, neudělala-li to redakce časopisu Filatelie, která zveřejnila některé články týkající se zrušení komise expertů SČF. V minulém čísle jsme otiskli dopis pana Fritze, dnes je na řadě názor pana Šablatúry.

Pripadá mi to ako za starých „krásnych“ komunistických čias. Kto je pri moci, môže si robiť, čo chce: môže urážať, môže ohovárať a – žiaľ - ten druhý nemá možnosť sa brániť! Po uverejnení „otvoreného listu“ predsedu SČF pána Ing. L. Brendla („Filatelie“ 8/2004) napísal som otvorenú odpoveď, žiaľ vedenie časopisu „Filatelie“ mi ju odmietlo uverejniť, ačkoľvek podľa tlačového zákona mám na to právo! Teda nie dialóg, ale monológ!

Pán Ing. Brendl nelenil a obratom napísal list predsedovi ZSF Doc. Ing. L. Flochovi a žiadal, aby môj list bol prejednaný v orgánoch ZSF. Ľudovo povedané: žiadal pozvať ma na koberec a dať mi do tela! Nestalo sa – Doc. Floch je inteligentný človek. Ing. Brendl v liste predsedovi ZSF píše: „V dopise kritizuje (Šablatúra) můj otevřený dopis členům SČF“. To je zakázané!? V ďalšom moju odpoveď považuje (cit.) „…za snahu o naru-šení dosavadní přátelské spolupráce mezi našimi Svazy. A to tím spíše, že můj otevřený dopis členům je adresován členům SČF (nikoli členům ZSF!)“. Ide o omyl pána Brendla: v Českej republike ma poznajú stovky zberateľov a tí dobre vedia, že som jedným z tých, ktorí od čias rozdelenia spoločnej republiky sa snažia o to, aby sme v oblasti filatelie spoločne jednali, spájali sa a zlučovali. Jasným príkladom bolo propojenie českej a slovenskej komisie znalcov, keď časť slovenských znalcov bola členmi českej komisie a naopak. A ďalší omyl pána Brendla: jeho „otvorený list“ som čítal ako člen SČF! Som dlhé roky členom SČF, čo som považoval za svoju povinnosť, lebo som roky bol vo vedení českej Komisie expertov SČF. Pán Brendl ďalej píše: „Věřím, že činnost bývalé Komise expertů SČF, která poškodila dobré jméno SČF, bude pro nás…“ (atd. atd.). Touto vetou obviňuje všetkých členov už rozpustenej Komisie expertov. Takže kolektívna spoluzodpovednosť! Neznášam tento výraz ako aj výrazy „spoluvina“ alebo „kolektívna zodpovednosť“! Výkonný výbor SČF vytiahol kartu spoluviny resp. kolektívnej zodpovednosti. Žiaľ takovými kartami hrali už nedemokratické režimy minulosti, čo malo tragické následky pre naše národy. Áno, trpím chorobou, ktorá sa volá spravodlivosť!

Domyslíme tieto absurdity do dôsledku. Ak by sa napríklad dopustil priestupku nejaký člen výkonného výboru SČF, tak v rámci spoluzodpovednosti by boli obvinení všetci členovia VV? Nebolo by to absurdné?! Takže, rád by som sa dozvedel, kto zrušenie Komisie expertov navrhol a ako sa o tom hlasovalo. Existuje o tom vôbec nejaký zápis?!

Naopak zväzovým rozhodnutím bola poškodená dobrá povesť všetkých nás, členov Komisie expertov.
Ako príklad uvediem toto: na jednej pražskej burze ma zastavil zberateľ a povedal mi (cit.): „Poslal bych vám něco na zkoušení, ale bohužel jste jeden z těch, kteří byli odvoláni a v nové komisi už nejsou, takže vlastně patříte k té skupině špatných“(!). Nemal som s kauzou falošných dopisov nič spoločné a ani som nevedel, či niekto skúšal nejaké listy. A predsa ma dal dotyčný do akejsi klatby, a to na základe rozhodnutia niekoľkých členov VV SČF! Ale hon na čarodejnice pokračuje! Pán Ing. Brendl si sťažuje („Filatelie“ 1/2005): „V oficiálních zápisech Komise expertů se o tom (problém falošných dopisov – pozn. S.Š.) nic neobjevilo. Nikdo z odborníků na tyto problémy písemně neupozornil a neposkytl důkazy. Mlčení proto nahrávalo tomu, aby padělky byly zřejmě (?! – pozn. S.Š.) po celá léta označovány za pravé a jako takové šířeny“. Toto je ďalšie zaujímavé ohováranie všetkých členov Komisie expertov. Vôbec som nevedel o tom, že niekto ešte v roku 1997 skúšal nejaké listy s falošnými známkami 20 h Hradčany. Ako som to mohol vedieť?! Tu nás opäť pán Brendl obviňuje, že sme o niečom vedeli a nič mu nenahlásili. Musím kategoricky prehlásiť, že som sa nikedy nezaujímal, kdo a komu niečo skúša. Bolo by to neetické! Pán Ing. Brendl toho vie o nás viac, ako my vieme o sebe! Ako môže suverénne tvrdiť, že sme mlčali a nič nenahlásili? Svoje výmysly uvádza ako pravdu a dáva nás opäť do zlého svetla. Nemal by sa za to mne ako aj ostatným členom Komisie expertov ospravedlniť?

Rád by som pánovi Brendlovi pre budúcnosť poradil. Teraz, keď už inštaloval novú „Komisiu znalcov“, mal by doplniť jej predpisy (to aby pre budúcnosť o všetkom vedel!) tak, aby každý člen komisie podával mesačné hlásenia o tom, čo skúšal, komu skúšal a za čo skúšal. Hlásenia by sa mali koncom každého mesiaca vyhodnotiť a tak by pán Brendl ako aj celé „vedenie“ SČF vedeli o tom, čo sa v komisii deje. Mohli by obratom zistiť, že napríklad XY skúšal falošné listy pánovi YZ a pýtal za to toľko a toľko. Ale preboha, ako zistia, že listy, ktoré boli skúšané, boli falošné?! Bolo by dobré, ak by tam znalec napísal, že skúšal falošné listy a označil ich ako pravé – a všetko je vyriešené!

Zberatelia málo vedia o tom, že znalec, ak chce byť znalcom, musí sa na túto úlohu pripravovať 5 – 7 rokov. Medzi iným musí napísať kandidátsku ako aj znaleckú prácu, ktorú musí obhájiť. No to nie je všetko! „Zásadné“ je napokon „božie pomazanie“ výkonným výborom SČF (prečo nie celým predsedníctvom?), že dotyčný „môže byť znalcom“. Ale nakoniec po niekoľkoročnom úsilí „vedenie“ SČF oznámi, že dotyčný nemôže byť prijatý ako znalec, lebo je obchodníkom so známkami. To sa stalo pánovi Zdeňkovi Nygrýnovi. Pre mňa je to záhada: jeden môže, iný nie! Zdeněk Nygrýn nemôže byť znalcom, lebo je obchodníkom so známkami, a na druhej strane JUDr. Ing. F. Beneš, CSc., znalcom byť môže, ačkoľvek je jedným z najväčších obchodníkov so známkami v celej ČR. Nepochybilo tu „vedenie“ SČF? Je to síce kacírska myšlienka, ale myslím, že je pravdivá. Alebo sa niekto pokúsi dokázať opak?

A teraz uvažujte - má to zmysel sa niekoľko rokov pripravovať na funkciu znalca, keď vás ako znalca neprijmú do komisie resp. keď niekto môže jedným podpisom zrušiť komisiu znalcov a dať vás – ako sa vraví – „k vode“? Nemalo by „vedenie“ SČF vopred upovedomiť všetkých kandidátov o tom, aké sú možnosti prijatia? Predpokladám, že v budúcnosti bude prax taká, že nijaké znalecké skúšky už netreba robiť – stačí mať „vybraných kandidátov“ a predpoklad o nich, že majú dobrý „kádrový posudok“ a určitý počet odborných článkov uverejnených vo „Filatelii“.

Iba pre informáciu, ako sa to rieši na Slovensku. ZSF má vo svojich stanovách tento odsek (cit.): „Za členov Rady ZSF, predsedov ZKF, členov reviznej komisie ZSF a reviznej komisie ZKF, predsedu a členov komisie znalcov nemožno voliť osoby, ktoré podnikajú v oblasti filatelie“ . S týmto ustanovením sa stotožňujem. Nemal by byť tento odsek aj podnetom pre orgány SČF, aby podobným spôsobom upravili svoje stanovy? Kedysi obchodníci používali svoje obchodné značky a takto kupujúcim ručili za pravosť známok, ktoré predávali. Nešlo by to aj teraz?

Na záver sa pýtam, prečo sa „vedenie“ SČF zachovalo tak neštandartne, že najskôr zrušenie Komisie expertov SČF uverejnilo vo „Filatelii“ a až po niekoľkých týždňoch to zdelilo členom tejto komisie. Nemalo to byť obrátene? A nakoniec zásadnú otázku: akým spôsobom som ja, Svätopluk Šablatúra, poškodil dobré meno SČF a akým spôsobom poškodili toto meno ďalší členovia Komisie expertov, ako napríklad Ing. Bokvaj, Ing. Tekeľ, Henry Hahn, Jaroslav Verner, Peter Darmietzel a ďalší? Môžem prehlásiť, že ako člen vedenia Komisie expertov SČF som nijakým spôsobom nepoškodil dobré meno SČF! Naopak som presvedčený, že pán Ing. Brendl a členovia výkonného výboru SČF poškodili svojím jednaním, zrušujúcim verdiktom o Komisii expertov a článkami vo „Filatelii“ meno moje a meno ostatných členov Komisie expertov! Mali by sa aspoň ospravedlniť!

JUDr. Svätopluk Šablatúra

Nemohu si odpustit jednu poznámku. Je zajímavé, že kdokoli z bývalé Komise expertů SČF se vyjádří ke způsobu, jakým byla komise zrušena, vždy se pan předseda hájí ustanovením § 68 Stanov SČF. Ano, má pravdu v tom, že komise jsou jmenovány předsedou a VV SČF jako poradní orgány, tudíž logicky předseda a VV tyto komise ruší, uzná-li to za vhodné. Domnívám se, že chyba nastala v momentě, kdy předseda či VV rozhodl o zrušení Komise expertů, dal pokyn redakci časopisu Filatelie ke zveřejnění tohoto rozhodnutí a teprve později nechal jednotlivým členům této komise zaslat dopis o zrušení jejich členství v této komisi. Asi podstatně diplomatičtější by bylo, kdyby pan předseda svolal Komisi expertů k sobě na SČF, tam všechno vysvětlil a osobně předal odvolávací listiny se záměrem dalšího postupu. Nestalo se tak. Nestalo se ani to, co dalo příčinu psaní takových dopisů jako je ten dnešní, zaslání odvolávacích listin jednotlivým členům a teprve pozdější následné zveřejnění tohoto kroku ve filatelistickém tisku – časopisu Filatelie. Nyní na úkor odborných článků, zveřejňujeme tyto dopisy, neboť Filatelie o takovéto dopisy zájem nemá. Rozhodně si nedělám nárok na soudcování této kauzy, to ponechám na delegátech VH SČF, kteří se k tomuto kroku předsedy a obsahu současných stanov SČF určitě vyjádří. Mrzí mne jako člena SČF, že se vedení našeho svazu muselo vůbec zaobírat existencí padělaných celistvostí, jejich prodejem, stížnostmi zahraničních členů na pochybení některých našich znalců a jejich odvoláním z funkce členů Komise expertů. Nemuselo nyní docházet ke vzájemnému osočování, proč byla Komise expertů zrušena jako celek a proč trvá tak dlouho začlenit zpět do nové Komise znalců SČF ty znalce, kteří se ničím neprovinili a své poslání vykonávali zodpovědně? I když vím, že tento Zpravodaj na SČF zasíláme, nevím, zda-li bude někdo chtít odpovědět na otázky, které pan Šablatúra ve svém stanovisku vyjádřil.

Josef Fronc

Autor: Svätopluk Šablatúra | 27. 12. 2005

Komentáře

Nejsou žádné komentáře

Přidat komentář


© 2002 - 2017 Zdeněk Jindra
ISSN 1214-4223