Zaujímavý poštový doklad k Hospodárskej banke Trnava

Naše mesto je bohaté na historické a kultúrne pamiatky. V uplynulom období boli opravené a zrekonštruované viaceré z nich. Trnavský samosprávny kraj ako zriaďovateľ v minulých rokoch investoval do budov kultúry v kraji bezmála 3 milióny eur. Aj keď podstatná časť pochádzala z európskych fondov, nemálo ich bolo z vlastných prostriedkov.

Boli zrekonštruované Knižnica J. Fándlyho, Západoslovenské múzeum a Synagóga – centrum súčasného umenia na Halenárskej ul.v Trnave, uskutočnili sa aj opravy v Galérii J. Koniarka.

Najnáročnejšia bola rekonštrukcia najrozsiahlejšieho objektu, ktorým je západoslovenské múzeum. Táto národná kultúrna pamiatka, dnes s nefunkčným kostolom klarisiek pochádzajúcim z 13. storočia, bola pôvodne kláštorom. Stavbári v nej vymenili okná, vynovili podlahy a omietky. Najvýznamnejším prvkom rekonštrukcie, ktorý výrazne napomôže pri inštalácii ďalších výstav a činnosti múzea, bola prístavba výťahu.

Pri rekonštrukcii budovy knižnice na čelnej fasáde reštaurátori našli po celé desaťročia pod omietkou skrytý nápis HOSPODÁRSKA BANKA, označujúci pôvodný účel budovy, ktorý bol po dohode s pamiatkarmi obnovený.

Pamiatkovo chránenú budovu neďaleko centra mesta projektoval významný slovenský architekt Milan Michal Harminc začiatkom minulého storočia a postavil ju ako sídlo banky. Knižnica sa sem presťahovala až v päťdesiatych rokoch XX. st. a tomuto účelu slúži dodnes.

Pozerať sa na túto budovu iba ako na bývalú banku alebo súčasnú knižnicu by bolo pre Trnavčanov veľkou chybou, lebo jej význam je z historického hľadiska oveľa väčší. Ako zistil dr. Peter Horváth, práve v budove Hospodárskej banky sa krátko po vyhlásení Československej republiky pred 99 rokmi zišla skupina národne a politicky orientovaných občanov Trnavy. Na jej čele stál prvý predseda Národného výboru v Trnave statkár Jozef Slezák. Na schôdzke sa prihlásili po rozpade Rakúsko-Uhorskej monarchie k novo sa rodiacej Československej republike. Po telefonickom rozhovore J. Slezáka odišla na koči do Hodonína, kde dočasne sídlila Slovenská národná rada, trojčlenná delegácia (M. Slezák, J. Kukliš a G. A. Bežo) so žiadosťou o vyslanie vojska do Trnavy a zjednanie poriadku v meste, nakoľko všetky úrady v Trnave, železničná stanica a iné boli ešte v maďarských rukách.

Je všeobecne známe, že za významný štátoprávny akt 1. ČSR sa pokladá telegram Matúša Dulu, ktorý poslal Národnému výboru v Prahe s textom Martinskej deklarácie. Medzi jej prvými deklarantmi nájdeme aj podpis Gustáva Adolfa Beža, trnavského typografa a tlačiara. (Myslím, že by bolo vhodné tohto významného občana Trnavy 28. októbra pri tohoročných oslavách 100. výročia vzniku Československa uctiť si pomenovaním niektorej z nových ulíc jeho menom.) Ale vrátim sa ešte k Hospodárskej banke.

Vo svojej zbierke mám poštový lístok (maďarskú celinu) s 10 fil. maďarskou známkou, ktorá zobrazuje svätoštefanskú korunu. Lístok píše do Čiech Miloš Dlouhý v auguste r. 1919 svojmu priateľovi -filatelistovi, staviteľovi Ing. Fr. Morávkovi (do Lomnice n/Popelkou) ako „ poslední pozdrav ze Slovače“. Ďalej uvádza, že ho do Trnavy vyslala Agrobanka v zastúpení Ľudovej banky, aby tu viedol obilné odd. Hospodárskej banky. (Pisateľ na druhej str. lístka uvádza doslovne: „Práce až-až!“). Lístok svedčí o tom, ako pri nedostatku slovenských úradníkov vypomáhali slovenským inštitúciám českí odborníci, ktorí nahrádzali pôvodných maďarských, ktorí odišli zo svojich miest.

Trnavská pošta zrejme ešte stále používala maďarské tlačivá aj poštové lístky, ktorých mala v zásobe v tomto období dostatok.

Zaujímavosťou je však aj to, že maďarský poštový lístok je už dofrankovaný 5hal. známkou Hradčany, ktorá je prvou československou poštovou známkou! (Prvé československé známky s obrazom Hradčian ako symbolu českej štátnosti a nadobudnutej slobody od secesného maliara Alfonza Muchu boli vydané 18. decembra 1918). Nepoznám skoršie použitie známok Hradčian trnavskou poštou. Známka je znehodnotená neúplným odtlačkom pečiatky trnavskej pošty s domicilom Nagyszombat, rozlišovacie písmeno E. Výmena za československé poštové pečiatky s domicilom Trnava a označením Č.S.P. (Československá pošta) sa zatiaľ neuskutočnila, prebehla až neskôr. Trnavský historik dr. Hadrián Radváni v knihe Trnava v sieti poštových spojov uvádza obrázky výstrižkov z listov so známkami Hradčian a poštovou pečiatkou TRNAVA Č.S.P. až r. 1920.

Uvedený poštový lístok so známkou svätoštefanskej koruny je zaujímavým „tirnavikom“ aj z iného dôvodu. Vytlačená známka na poštovom lístku zobrazuje kráľovskú korunu, ktorá, ako je známe, svojho času bola v Trnave ukrývaná v období nepokojov za Thökölyho povstania v budove Domu hudby Mikuláša Schneidra Trnavského. Dokumentuje to na priečelí domu latinský (pôv.?) zlatý text, so symbolom kráľovskej koruny, ktorý uvádza, že „V tomto dome som prebývala ako súputnica“.

Zaujímavý poštový doklad k Hospodárskej banke Trnava


Autor: Ján Mička | 5. 1. 2018

Komentáře

Nejsou žádné komentáře

Přidat komentář


© 2002 - 2018 Zdeněk Jindra
ISSN 1214-4223