Vavro Šrobár

V Liskovej neďaleko Ružomberka sa pred 151 rokmi narodil 9. augusta 1867 jeden z významných politikov prvej Československej republiky dr. Vavro Šrobár. Súčasná generácia mladých ľudí (a možno aj občanov Slovenska vôbec) o tomto politikovi mnoho nevie. Ešte snáď filatelisti, ktorí niečo počuli o tzv. Šrobárovom vydaní, a to bez toho, že by poštové známky s príslušnou  pretlačou videli . Pritom Vavro Šrobár bol predsedom Dočasnej slovenskej vlády v novembri 1918, prvý minister pre správu Slovenska v ČSR. Keďže Slovenská pošta, a.s., vydala v apríli celinovú obálku k 100. výročiu Mikulášskych 1. májov , na ktorej je zobrazený tento lekár, verejný činiteľ, publicista, spisovateľ a národovec, je vhodné o ňom povedať viac.

Vavro Šrobár po skončení gymnázia bol v rokoch 1888 až 1898 poslucháčom Lekárskej fakulty Českej univerzity Karlo-Ferdinandovej v Prahe. Tu sa aktívne zapájal spolu s Martinom Kukučínom, Ladislavom Nádaši-Jégém, Jozefom Gregorom Tajovským, Ivanom Kraskom, Mikulášom Schneidrom –Trnavským a Milanom Rastislavom Štefánikom do činnosti spolku Detvan a jeden  rok bol i jeho predsedom. Počas pražských štúdií ho svojimi názormi výrazne ovplyvnil Tomáš Garrigue Masaryk, ktorý bol profesorom filozofickej fakulty univerzity.

Na oslavách 1. mája v Liptovskom Mikuláši v roku 1918 sa účastníci zhromaždenia verejne vyjadrili k utvoreniu spoločného štátu Čechov a Slovákov. Vavro Šrobár sa vo svojom prejave dožadoval práva na sebaurčenie národov aj pre slovenský národ a volebného práva. Za tieto názory a aktivitu ho v auguste 1918 zatkli a do polovice októbra väznili.

Po tom, ako sa v júli 1918 vytvoril Národný výbor československý ako domáci vrcholný orgán národnej a demokratickej revolúcie, sa Vavro Šrobár stal v októbri členom jeho predsedníctva a koncom mesiaca spolu s inými politikmi podpísal manifest „Lide československý!". V ňom sa obom národom oznamovalo, že po vzniku nového štátu majú svoju vládu, samostatnosť a nezávislosť, svoju Československú republiku.

Slovenská národná rada vyhlásila zámer oddelenia Slovenska od Maďarska známou Martinskou deklaráciou 30.X.1918. Národné zhromaždenie rozhodlo 10. decembra 1918 zákonom č. 64 pretlačiť uhorské poštové ceniny a kolky. S právomocou na vykonanie pretlačí bol poverený a splnomocnený minister dr. Vavro Šrobár. Československé vojsko postupne začalo oslobodzovať územie Slovenska, na ktorom v máji 1919 vojská Maďarskej republiky rád začali protiofenzívu s obsadením Košíc a Prešova v júni 1919. Hranice medzi Maďarskom a Československom boli stanovené prímerím 23. júna a po obsadení Košíc čsl. vojskom 7. júla 1919 Slovenská republika rád zanikla. V tomto nepokojnom období vznikli na Slovensku viaceré vydania známok a práve žilinské je pomenované podľa objednávateľa ako Šrobárovo.

Uvedenie vyššie uvedenej celiny sa konalo 30.4.2018 v Liptovskom Mikuláši spolu s príležitostnou poštovou pečiatkou zobrazujúcou dr. Vavra Šrobára, politika I. republiky, na ktorého sa (neoprávnene) zabúda a práve v čase prípravy na 100ročnicu vzniku Československa je príležitosť si ho pripomenúť. Ak nie inak, tak aspoň filatelisticky.

(Spracované aj podľa internetu Mgr. J. Mička)

Vavro Šrobár


Autor: Ján Mička | 22. 5. 2018

Komentáře

Nejsou žádné komentáře

Přidat komentář


© 2002 - 2018 Zdeněk Jindra
ISSN 1214-4223