Vám sa to ešte nestalo?

Asi každý filatelista je z času na čas postavený pred úlohu zmyť zopár známok z obálok alebo skartu. Častejšie tak robia zberatelia doskových chýb a iných zaujímavostí na známkach, ktorí chcú prezrieť, a to pod lupou alebo dokonca pod mikroskopom, desiatky alebo aj stovky rovnakých známok, až konečne nájdu tú „pravú“ s požadovanou odchýlkou. Nie inak je tomu tak u pracovníkov s mládežou, ktorým záleží na zisku rôznych známok, najmä námetových, pre tvorbu mládežníckych exponátov s tematikou športu, dopravy, kozmu, fauny alebo flóry. Je preto vhodné rešpektovať zaužívané pravidlá (nechcem povedať priamo že predpisy) o zmývaní, ako napr. primeranú teplotu vody, jej občasnú výmenu, trpezlivosť pri práci a následné sušenie zmytých známok... Mne sa minule pošťastilo porušiť zásadu „zmývať iba toľko známok, koľko stihneme za daný čas“, lebo prácu v krúžku som musel prerušiť a desiatky nezmytých známok som jednoducho zabalil do viacej vrstiev novín s tým, že o týždeň opätovným ponorením do misky s vodou budeme s deťmi pokračovať. Ale chyba lávky, pretože z mokrých známok (prevažne s ofsetovou tlačou) sa stala beztvará masa, presiaknutá vodou, plnidlom papiera a samotného lepidla, pričom jednotlivé známky sa nedali oddeliť z podkladového papiera obálok, a ak áno, tak zopár ich bolo s dokonalými odtlačkami zrkadlového obrazu známok. Teda dokonalá skaza.

Táto príhoda nie je moja jediná negatívna so zmývaním známok. Opakuje sa to napríklad aj so zmývaním známok niektorých krajín, zhotovených so samolepiacou úpravou. Zmyjú sa pomerne ľahko, niekedy však na chrbtovej časti známok zostanú zvyšky adhéznej vrstvy, ktorá spôsobí opätovné prilepenie známky na sušiaci papier. Iba niekedy sa dá táto vrstva opatrne, malíčkom „vyšolichať“, povedané slovami môjho býv. školníka. Ani to nejde vždy a vtedy, či sa to niekomu páči alebo nie, na chrbtovú časť známky „nalepím“ tenkú fóliu papiera z okienkových obálok, vystrihnutú podľa formátu známky do štvorca alebo obdĺžnika asi 1-2 mm menšiu než známka. A poslednú poznámku mám ku zmývaniu anglických známok s obrazom H. M. kráľovnej Alžbety, ktoré majú ako ochranný prvok 2 prieseky v tvare písmena O v dolnej časti známkového obrazu. V prvom rade dlho trvá, než v kúpeli „povolí“ samolepiaca vrstva a nešťastná „tortúra“ pokračuje v mieste prieseku. Papier v kúpeli zmäkne, prerušená časť prieseku v jeho strede má sotva milimetrovú medzierku, a teda priesek vypadne, a aj to len v lepšom prípade, keďže známku môžeme na tomto mieste ľahko roztrhnúť a obraz známky tak bude neúplný a známka poškodená.

Chápem, že môžete namietať, že je výhodnejšie urobiť výstrižok alebo ponechať do zbierky celistvosť, ale nie každému tento systém zbierania vyhovuje. Mám aj iný návrh, i keď je trošku na „na dlhé lakte“. V klubovom bulletine Bytčianska filatelia pravidelne a s obľubou čítam informácie, ktoré redakcii poskytuje ing. Jarmila Brichtová, riad. odboru poštovej služby ministerstva dopravy, ktorá sa zúčastňuje ako slovenský delegát na zasadaniach konferencií UPU. Na jednom zasadaní sa preberala aj problematika súčasnej filatelie a jej rozvoja. Možno ste tiež presvedčení o tom, že zbieraniu známok a ich propagovaniu medzi deťmi a mládežou (okrem ďalších problémov) spôsobuje napr. nekvalitné pečiatkovanie známok na poštách. O tom aj Infofila priniesla niekoľko príspevkov s konkrétnymi ukážkami zlej práce pošty s nešetrnými ukážkami pečiatkovania. Ja si myslím, že viac zla robí medzi deťmi a vôbec filatelistami problém s využívaním takých technických noviniek, ktoré sú opísané vyššie. Hneď je na mieste potrebné povedať, že  českých a slovenských známol so samolepiacou úpravou, najmä zo známkových zošitkov, sa to netýka.

A tu prichádzam k návrhu, aby zodpovední funkcionári ZSF alebo SČF odporúčali oficiálne príslušným orgánom UPU pre jednotlivé krajiny únie pri technických novinkách tlače známok nezavádzali také spôsoby, ktoré sú na škodu zberateľstva známok a osobitne odrádzajú od zbierania známok deti a mládež. (!) Čo si o tom myslíte vy? Aké sú vaše skúsenosti so známkami so samolepiacou úpravou?

Vám sa to ešte nestalo?


Autor: Ján Mička | 31. 5. 2016

Komentáře

Nejsou žádné komentáře

Přidat komentář


© 2002 - 2019 Zdeněk Jindra
ISSN 1214-4223