Tajomstvo chladného moku

Tak znie refrén na oslavu piva v opere „Prodaná nevěsta“. Kto by sa nerád v horúčavách osviežil chladivý mokom? Pivo je nápoj starý ako ľudstvo samo. Ale to nie je predmetom dnešného príbehu. Aj naše krajiny sú od stredoveku vychýrené varením dobrého piva, ktoré sa u nás vyrába od ranného stredoveku.

Ak by labužník okúsil pivo v časoch, kedy sa u nás začalo pivo vyrábať, asi by veľmi nadšený nebol. Do 15. storočia sa v našich pivovaroch používali pekárenské kvasnice. Ale tie pracovali iba pri vyšších teplotách. Po objavení Ameriky a prvých kontaktoch s materským kontinentom sa situácia začala meniť.

Tajomstvo chladného moku

Do Európy sa dostali kvasnice patagónskych pralesov.

Tajomstvo chladného moku

Na palubách kolumbovských plachetníc prekonali cestu cez Atlantik. Prví sa chytili príležitosti v 16. storočí bavorskí mníši.

Tajomstvo chladného moku

Portugalskí botanici, ktorí ktorý sa predierali patagónskými pralesmi zacítili vo vzduchu zvláštnu vôňu skvaseného ovocia. Nebolo to ovocie spadnuté na zem, ale ešte rastúce na stromoch. Vedcov tento jav zaujal, pretože počasie bolo mierne po nulou. Takéto teploty neboli vhodné pre vtedy známe druhy kvasiniek. Druh , ktorý si zachoval svoje vlastnosti aj pri nízkych teplotách pomenovali Saccharomyces eubayanus. Táto kvasinka sa pred pol tisícročím preplavila cez oceán. Na starom kontinente sa spriatelila s domácimi druhmi natoľko, že z toho pošlo nové potomstvo.

Hybrid vnikol bez pochyby náhodou a  ukázalo, že pivo s ním je iné,“ konštatoval evoluční biológ Chris Hittinger z americkej Univerzity z Wisconsinu, ktorý sa podieľal na objave druhého rodiča dnešných kvasiniek.

Tajomstvo chladného moku

Technológia varenia piva sa zmenila. Prestali sa pre zvýraznenie chuti pridávať voňavé bylinky a pivo bolo silnejšie. Túto technológiu zaviedli aj vychýrené plzenské pivovary. Poznámka Hoci pivo je jeden najstarších nápojov siahajúcich až na prah ľudskej civilizácie - chmeľ sa do piva začal pridávať do piva až začiatkom minulého tisícročia v strednej Európe.

Autor: Robert Hončariv | 28. 7. 2012

Komentáře

Nejsou žádné komentáře

Přidat komentář


© 2002 - 2017 Zdeněk Jindra
ISSN 1214-4223