Rozprávky z poštového múzea - Strach

Datum vydání: 27. 8. 2007



Najskôr pršalo a pršalo. Nebo bolo zatiahnuté ťažkými mrakmi. Voda v riekach a potokoch stále stúpala. Priehrady už nestačili zadržiavať také veľké množstvo vody. Až tu do múzea ku známkam doliehal hukot z neďalekej rieky.

Múzeum bolo zatvorené. Situácia bola vážna.
- To mi pripomína moju domovinu,
- povedala kanadská známka s Niagarským vodopádom.


- Máš pravdu,
- potvrdila americká známka a dodala.
- Niagarské vodopády sú práve na hraniciach medzi Kanadou a spojenými štátmi


- Je to ako morský príboj,
- uvažovali Kačice na americkej známke


- To bude asi povodeň,
- povedala poľská známka
- Čo len s nami bude, keď nás unesie voda tak nebudeme mať koho potešiť. Zahynieme.
- Ja vás odveziem do bezpečia. Ponúkol sa zvláštny aršík Titanik.


-To by mohlo špatne dopadnúť. Nepamätáš sa ? Vtedy si sa pri prvej plavbe potopil,.
- pripomenula Čierna Kráľovná. Keby bola situácia normálna, asi by sa ostatné pýtali, aký je to zvláštny aršík, ktorý sa dá rozdeliť na viacej známok. Ale v tejto situácii na to nikto nepomyslel
Napokon riešenie našiel Modrý Mautitius
- Zavoláme helikoptéru od nás z ostrova Mauritius.
Helikoptéra naštartovala motory.


Naraz vbehla do miestnosti pani riaditeľka a pracovníci. Rýchlo pozberali známky do škatúľ. A známky boli radi, že na nich pani riaditeľka nezabudla a že ich zachránila. Potom ich odniesla na bezpečné miesto.

- Uf,
- oddýchli si známky,
- ešte, že nás pani riaditeľka zachránila. Pretože keby sa len o malú chvíľku opozdila tak by sme plávali kade, tade a možno by sne sa aj utopili.



Autor: Kristina Hončarivová

Vytištěno ze serveru http://www.infofila.cz