Rozprávky z poštového múzea - Smutný príbeh skautských známok

Rozprávky z poštového múzea - Smutný príbeh skautských známok

- Prečo plačete, keď včera bola taká sláva?
- Prečo ste sa včera nezabávali?
Pýtali sa známky troch nových kamarátok. Múzeum ich získalo iba nedávno darom od holandského princa, ktorý bol v múzeu na návšteve.
- Porozprávajte nám svoj príbeh,- vyzvala ich Čierna kráľovná
- Ale náš príbeh je veľmi smutný.
- Radi si ho vypočujeme a možno vás dokážeme aj potešiť, - povedal Modrý Mauritius
- Narodili sme sa v apríli roku 1937. – začala rozprávať známka s ľaliou.
- Vytlačili nás z príležitosti prvého svetového skautského zrazu, - pokračovala modrá známka. Naša nešťastná príhoda sa stala práve 6. mája roku 1937. Nalepili nás na obálky listov a vložili do pošty, ktorú mala dopraviť do Ameriky vzducholoď. Volala Hindenburg

Rozprávky z poštového múzea - Smutný príbeh skautských známok

- A čo to je vzducholoď? Pýtala sa známka z Afriky.
- Vzducholoď je taký velký podlhovastý balón s motorom a vrtulami.- povedala modrá nemecká známka.
- Pri pristávaní, keď už bola nad preskošila iskra a vzducholoď splanula ako fakla, - pokračovala červená skautská známka.
- A nám dnes je smutno, pretože je výročie tohoto nešťastia.
- Pretože tam uhorelo veľa ludí, ale aj našich kamarátok známok.
- Niektorí ľudia sa zachránili. Boli to tí, čo nepodliehli panike. Všetci čo vyskočili z gondoly zahynuli. Vzducholoď bola ešte vysoko.

Rozprávky z poštového múzea - Smutný príbeh skautských známok

- A vy jako ste sa zachránili? My sme sa tam nedostali a bolo nám to veľmi lúto.A keby sme sa tam boli zmestili, tak by sme tu už neboli.
- Je to smutný príbeh, - povedala Čierna kráľovná, - dodržme za všetkých, ktorí pri tejto havárii zahynuli minútu ticha. Dnes si známky k mariášu nesadli. Šli sa uložiť na miesta v svojich vitrínach skôr, ako inakedy.
Autentickú reportáž Herberta Morrisona z priebehu havárie. (Slovenský preklad nájdete v rozprávke Osudová reportáž)

Autor: Kristina Hončarivová | 19. 6. 2007

Komentáře

Nejsou žádné komentáře

Přidat komentář


© 2002 - 2018 Zdeněk Jindra
ISSN 1214-4223