Rozprávky z poštového múzea - Prečo niektoré známky šušlú

Rozprávky z poštového múzea - Prečo niektoré známky šušlú

Včerajšie rozprávanie skautských známok každého dojalo. Tešili sa, že dnešné rozprávanie prinesie všetkým lepšiu náladu. Ale takmer to pokazila Fínska známka Európskej Únie. Tieto nové európske známky si veľmi namyslené a nerozmýšľajú o tom keď niečo povedia, či sa to hodí. Či to niekoho nezraní.

Rozprávky z poštového múzea - Prečo niektoré známky šušlú

- Nezdá sa Vám, že kráľovná šušle? – zašepkala susedke.
- Aj všetky známky jej družiny šušlú.
- Kráľovná nemá zuby.
- To je tak stará, že jej vypadali?
- Ona zuby nikdy nemala.- poučil známku Modrý Mauritius
- Ako nemala?

Rozprávky z poštového múzea - Prečo niektoré známky šušlú

Bolo to tak nahlas, že to začuli všetky známky.
Počula to aj Čierna Kráľovná, ktorá, ako už vieme, požívala medzi ostatnými veľkú vážnosť a úctu. Všetky známky sa naľakali, že sa urazí. Ale ona sa iba usmiala. A naozaj bolo vidieť, že nemá zuby.

Rozprávky z poštového múzea - Prečo niektoré známky šušlú

- Švédske sestry, porozprávajte všetkým, ako to vlastne je to s tým šušlaním, vyzvala Čierna Kráľovná štvoricu švédskych známok.
- Radi, Vaše Veličenstvo, - povedali oslovené známky s hrdosťou, že sa im dostalo toľkej cti.
- Je to preto, že tieto staré známky nemajú zúbky. Ľudia im jednoducho zúbky neurobili.

Prvé zúbkaté známky boli švédske – povedala štvorica známok na ktorých ešte dnes bolo možno prečítať na pečiatke 18.1. 1883 Ani my nemáme zúbky ozvali sa súrodenci s pretlačou lietadlá. A nie sme také staré ako pán prezident Washningkton., alebo Jej Výsosť Čierna Kráľovná. Nás vytlačili v roku, ako prvé československé známky, vtedy, keď vznikla Československá republika a tomu nie ani sto rokov.

Ale našťastie to ľudia skoro zbadali a tak už my, na ďalšej sérii máme zúbky.

Ani Čierna Kráľovná ani ostatné bez zúbkaté známky sa neurazili. Veď prečo?

A vôbec nejde o to, či niekto šušle alebo nie, ale záleží na tom, kto aké má srdce a ako pomáha druhým..

Autor: Kristina Hončarivová | 24. 6. 2007

Komentáře

Nejsou žádné komentáře

Přidat komentář

Související články


© 2002 - 2019 Zdeněk Jindra
ISSN 1214-4223