Prečo chodíme na burzy alebo Škola filatelie

Nedávno som bol na burze v jednom slovenskom meste, ktoré je len „kúsok“ od moravských hraníc, a preto je často navštevované aj filatelistami z Čiech. Stretol som tu aj zopár kolegov z iných klubov, s ktorými som si podebatoval o našom koníčku, a tak vidím, že majú rovnaké problémy ako v našom klube. Samozrejme, ostal čas aj na návštevy „stolkárov,“ čo všetko ponúkajú. Kúpil som zopár obálok a niekoľko známok, keď ma zaujal na jednom stole obal z PVC plný ústrižkov balíkových sprievodiek. Jeho cena za starostlivo prepočítaný súbor - máte toho 273 ks, oznámil mi starší pán – sa mi zdala privysoká, ale po oznámení, že to chcem využiť s mladými filatelistami, z ceny primerane spustil.

Doma po prehliadke som svoj pôvodný úmysel na zmytie nalepených známok, zmenil. Sprievodky som najskôr roztriedil na staršie, asi tak zo štyridsiatych rokov, potom o 10 rokov neskôr a nakoniec som uložil tie slovenské súčasné. Aká a prečo z toho bude škola filatelie s mojimi mládežníkmi? Nuž preto, že texty sprievodiek upozorňujú na základné pojmy filatelie. Na každej sprievodke je text Zde nalepí odesílatel výplatní známky a v dolnej časti sú uvedené Poplatky pri dodaní a je tam aj doplatné. Samozrejme, najviac – 99% sprievodiek je s výplatnými známkami, ale našli sa aj doplatné. Okrem toho nebolo výplatné uhradené vždy iba známkami, ale vyskytli sa aj sprievodky s uhradením poštovného výplatným strojom alebo ako Poštovné úverované. Zaujímavé boli najmä sprievodky z konca štyridsiatych rokov. Najviac známok bolo použitých z emisie Portréty a za kuriozitu pokladám, že pošta Hodonín ešte v r. 1946 používala dennú ručnú pečiatku typu so skratkou Č.S.P. A zasa tie , ktoré boli zo slovenského územia, mali niektoré pošty tento typ pečiatok upravený vylámaním „Č“ na S.P. (Pošty Domaniža, Malý Báb). Aj viacero slovenských pôšt používalo ešte pečiatky s Č.S.P., napr. Košice. Ďalšou zaujímavosťou bolo, že české pošty používali koncom r. 1947 býv. protektorátne pečiatky, v ktorých boli v hornej časti medzikružia vylomené nemecké názvy a označenie pošty bolo češtinou iba v dolnej časti pečiatky – Praha 47, Praha 35, Praha 3, Domažlice, Votice, Boršice u Buchlovic, Svatá Dobrotivá, Březnice. Naproti tomu, tento spôsob úpravy nemusel byť uskutočnený v miestach, kde nemecký aj český názov boli skoro zhodné - Vsetín/Vsetin. Až do spotrebovania niektoré pošty využívali ešte dvojjazyčné protektorátne tlačivá (s označením Vnitřní protektorátní styk, napr. pošty Vrčeň, Údolí sv. Kryštofa, ktoré boli pritom zaslané na Slovensko - Ujlak pri Nitre, Malý Báb ), čo pochopiteľne tesne po skončení vojny v roku 1946 sa ešte nemuselo rešpektovať. V priebehu r. 1945 boli poštám dodávané provizórne gumové pečiatky pre odtlačok z kancelárskych podušiek fialovou farbou ako napr. Poštovní úřad Mor. Ostrava. Ako miešané frankatúry na sprievodkách sa vyskytovali známky emisií Londýnske, Lipová ratolesť, Bratislavské vydanie.

Sprievodky, z ktorých nebola odstrihnutá celá pravá časť, mali vytlačený 1 Kčs kolok alebo štátny znak vo viacerých druhoch aj veľkostí kresby – bol zvislo šrafovaný alebo bez šrafovania. Postupne sa menila aj cena za tento druh poštového tlačiva - 4 hal, 5 hal, 10 hal, 20 hal. Päťdesiate roky priniesli vo frankatúrach nové námety, najmä známky s portrétmi prezidentov Klementa Gottwalda, Antonína Zápotockého, pohľady na mestá a množstvo známok emisie Povolania. Najnovšie sprievodky boli so známkami Ľudová architektúra. A dali sa ešte sledovať aj úpravy sprievodiek v súvislosti so zavádzaním PSČ - vyskytovali sa bodky, rámčeky, podčiarknuté miesto pre dnes samozrejmý údaj a súčasť adresy.

Samostatný príspevok by vydal iba popis balíkových nálepiek Expres, pytlovka-vrecovka, súrne, Fragile-krehký a iných rôznych veľkostí a úprav . Táto príležitostná kúpa sprievodiek po sčítaní katalógového záznamu cien použitých známok by bola zlomkom pridanej historickej a študijnej hodnoty , takže neľutujem. Okrem toho, že som tam hľadal aj niečo z „môjho“ regiónu. Zbytočne.

Autor: Ján Mička | 13. 11. 2018

Komentáře

POČTENÍČKO

Přidat komentář  | Zobrazit komentáře


© 2002 - 2018 Zdeněk Jindra
ISSN 1214-4223