Pošta v Trnave má 275 rokov

Trnavská pošta slávi v tomto roku významné výročie. Bolo to v roku 1731, kedy sa poštová stanica z neďalekých Hrnčiaroviec presťahovala do mesta.

Ak sa pozrieme na historické poštové kurzy a miesta poštových staníc, zistíme, že na vtedajších poštových linkách boli miestami poštových staníc niektoré dediny neďaleko Trnavy. Napr. spomínané Hrnčiarovce nad Parnou boli na poštovej linke Bratislava - Košice, založenej Matejom Taxisom v rokoch 1552 – 1553. Určitý čas v 16. – 17. storočí bola v prevádzke na tejto linke aj stanica Vlčkovce. V druhej polovici 16. st., po dobytí györskej pevnosti Turkami v roku 1594 bola linka z Viedne do Komárna nahradená v časti novou trasou cez Majcichov na Sereď a ďalšie mestá. Tieto obce boli od Trnavy vzdialené dnešnými mierami 4 – 6 km. Trnavskí mešťania boli z takejto situácie nešťastní a žiadali cisára o nápravu, veď Trnava bola sídlom ostrihomského arcibiskupa a kapituly, zasadal tu cirkevný snem, bola tu kníhtlačiareň, úrady a obchodníci, Peter Pázmaň založil univerzitu, bohatú korešpondenciu malo samotné mesto s radnicou. Títo všetci poštu potrebovali a zachádzať do Hrnčiaroviec bolo nepohodlné. Z historických dokumentov, objavených prof. J. Šimončičom bolo dokázané, že cisár žiadostiam vyhovel až v roku 1731, kedy sa v marci pošta z Hrnčiaroviec presťahovala. Je samozrejmé, že prvým poštmajstrom bol v Trnave a to až do roku 1755 Maximilán Otticzky, ktorý túto funkciu zastával predtým aj v Hrnčiarovciach. V súvislosti s poštou v Trnave je možné uviesť aj niekoľko jej ďalších historických prvenstiev. Trnavskí poštmajstri boli skutočnými majstrami vo vynaliezaní poštových pečiatok Toľko rozmanitých tvarov aj používaných farieb nemá snáď ani jedna pošta na Slovensku, ale tým najzávažnejším faktom je to, že najstaršia poštová pečiatka na Slovensku pochádza z Trnavy z roku 1752. Má text V. TYRNAU a poznáme ju v mnohých variantoch: s rámikom, s bodkou aj bez bodky za predložkou „v“, je tiež známa vo viacerých veľkostiach písma a pod. Filatelisti tieto pečiatky nazývajú „šľachtické“ pre predložku „v“, t.j. z nem. „von“ – „z“ Trnavy. Ďalšie varianty trnavských poštových pečiatok sú známe s textom domicilu v ovále, s ozdobným rámovaním s trojuholníčkami aj oblučikmi atď. Všetky tieto poštové pečiatky, najmä pečiatka V. TYRNAU, sú hľadané a patria medzi ozdoby každej poštovo-historickej zbierky filatelistov.

Keďže prvotným poslaním pečiatok bolo nahradiť ručné vypisovanie miesta podania listov a až neskôr, po roku 1850, k tomu pristúpilo aj pridávanie dátumov. Z Trnavy je známe historicky prvé takéto použitie poštovej pečiatky s číslicovým vyjadrením mesiaca z roku 1847 a aj prvé pevné spojenie miestnej pečiatky s dátumovou vložkou a to už v roku 1833. Údaje o prvom umiestení trnavskej pošty sa rôznia. Najkomplexnejšie ich doteraz uviedol Hadrián Radváni v publikácii Trnava v sieti poštových spojov. Predpokladá sa, že pošta najskôr musela sídliť v blízkosti rezidencie ostrihomského primasa, ktorý býval v Trnave. Odôvodnený je aj predpoklad, že prvou poštovou stanicou mohol byť zájazdový hostinec -záhradná reštaurácia pri hradbách (neskôr hotel Erzsebéth), v terajších priestoroch Zborovej siene Evanjelickej cirkvi a.v. Takáto domnienka sa uvádza preto, že pri cestách a hostincoch boli priestory na prepriahanie koní do poštových dostavníkov. Oveľa pravdepodobnejšie a presnejšie je už neskoršie umiestenie pošty na ul. Sporngasse Nr. 290 ako uvádza bernolákovec kanonik Štefan Nemečkay, ktorý za pôsobenia v Trnave zanechal množstvo cenných historických údajov. Ten uviedol, že pošta bola rožná jednoposchodová budova s dvomi vchodmi do dvora na terajšej Hviezdoslavovej ulici s východom na súčasnú ulicu Jána Hollého oproti Arcibiskupskému úradu. Ako ďalšie miesto trnavskej pošty bol dom pri kostole sv. Heleny, v mieste, kde má dnes budovu VÚB. Asi v roku 1869 sa pošta presťahovala do domu, ktorý patril reholi sv. Uršule na rohu Halenárskej a Dolnopotočnej ul. Dom je dnes už zbúraný a v týchto miestach je dnes Cirkevná základná škola Sv. Angely Merici. Koncom 19. storočia pošta konečne získala vhodnejšie priestory na tzv. Chlebovom rínku, teraz Radlinského ul., ktoré po prestavbe a zavedení telefónu a telegrafu slúžili obyvateľstvu až do začiatku päťdesiatych rokov, než sa začala stavať (pre Trnavčanov veľmi nešťastne umiestnená) pošta na Trojičnom námestí, kde je od roku 1952 doteraz verejnosti známa ako „hlavná pošta“. Pre jej výstavbu v historicky cennom prostredí padla za obeť kúria v ktorej pri návrate z Poľského ťaženia v septembri roku 1382 zomrel uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký a na takéto rozhodnutie o jej umiestnení vtedajšími funkcionármi mesta občania nemôžu zabudnúť.

Trnavskí filatelisti si niektoré historické miesta trnavskej pošty pripomenuli vydaním poštového lístka a pamätného listu, ako aj príležitostnou poštovou pečiatkou pred piatimi rokmi. Tohoročné okrúhle, 275. výročie je dôvodom na malú oslavu alebo pripomienku jej dôležitosti aj historických prvenstiev, ktoré všetkým nie sú známe.

Autor: Ján Mička | 13. 11. 2006

Komentáře

Nejsou žádné komentáře

Přidat komentář


© 2002 - 2019 Zdeněk Jindra
ISSN 1214-4223