Podrobná štúdia tlače známok Chorezmu

Datum vydání: 21. 9. 2016


Od prvej zmienky o známkach Chorezmu v časopise Sovietsky zberateľ číslo 3 z roku 1928 uplynulo už 88 rokov, no za tento dlhý čas sa na verejnosť dostalo minimum nových informácií a každý nový článok, až na niekoľko výnimiek, de facto iba cituje už známe.

Aj keď sa v posledných rokoch na trhu objavilo niekoľko známok hodnoty 500r a 5000r, nové informácie o tomto tajomnom až romantickom vydaní nám neposkytli.


Starý litografický stroj © VŠUP

Najzásadnejším objavom bol určite kompletný arch 3×3, vďaka ktorému vieme identifikovať pozíciu známok v archu a 4-blok 500r známok, ktorý potvrdil že vnútorná časť známky bola vyrazená typograficky 9 spojenými razidlami súčasne.


Momentálny nárast množstva týchto známok na trhu ma presvedčil že je čas vytvoriť zoznam známych kusov a vypátrať či pochádzajú z jedného alebo viacerých zdrojov. (Pozn.: Census známych kusov by mal byť hotový do konca roka)

Kontaktoval som teda mnoho obchodníkov a zberateľov, ktorí mi poskytli alebo sľúbili, že v najbližšom čase poskytnú obrázky svojich známok Chorezmu, no novými informáciami nedisponoval nikto.

K zaujímavému objavu mi však nepomohla žiadna nová informácia alebo obrázok doteraz neznámeho kusu, ale 88 rokov stará fotografia. Práve fotografia archu 5000r známky z prvej zmienky o známke Chorezmu v časopise Sovietsky zberateľ číslo 3 z roku 1928. Po jej digitálnom zväčšení a vyčistení som prišiel k záveru, že tlačové dosky 500r a 5000r sú si nie podobné, ale že sa jedná o totožné tlačové dosky, ako pre litografickú tak aj pre typografickú časť. Tlačová litografická doska 5000r známky je len retušovanou verziou tlačovej dosky 500r známky a známky neboli teda vyrobené súčasne.




Na základe získaných a už známych dôkazov si dovolím predložiť hypotézy:

1) Chorezm 500r
(známa v 20+ exemplároch + 3×3 arch a 4-blok, podľa počtu rôznorodých typov sa mohlo zachovať až 10-15 archov, väčšina bola rozstrihaná) je skúšobná tlač a do katalógu patrí max. pod čiaru.

A) Množstvo rôznych farebných odtieňov a druhov papiera
B) Žiadny použitý kus aj napriek relatívne vysokému počtu známych exemplárov
C) Dôvod žiadnej zmienky od vedúceho Chivského úradu pôšt a telekomunikácií Lavrova
D) Informácia v „Dokumente z Chivy“ že sa jednalo o nevydanú známku
E) Množstvo známok má zlom na rovnakom mieste a je jasné, že pravdepodobne väčšina, ak nie všetky archy boli umiestnené spolu v „krabičke“ zložené do horizontálnej 3-pásky, čo nie je typické skladovanie pre poštu alebo poštový úrad)

Tlačová doska 500r bola retušovaná (pravdepodobným dôvodom bola inflácia) na 5000r hodnotu dorobením nuly (preto je každá posledná 0 v čísle 5000 taká neforemná – natlačená, na pozícii 8 dokonca je niekedy takmer neviditeľná + upravená vrchná časť textu.

1Alternatíva) Chorezm 500r

Okrem hypotézy že 500r je len skúšobná tlač v počte všetkých exemplárov je tu ešte možnosť, že všetky známky 500r na trhu sú zmesou skúšobných tlačí a regulárnych známok, ktoré sa na poštu však už nestihli dostať.
(novotlače podľa katalógu Ljapin, tie na inom než obyčajnom papiery, tj. tenký biely a tenký biely ryhovaný vďaka zániku tlačovej dosky teda nemôžu byť novotlačou z pôvodnej dosky. Do úvahy pripadá, že sa jedná tiež o skúšobnú tlač príp. veľmi kvalitnú napodobeninu. Momentálne sa osobne pri známych exemplároch prikláňam skôr k skúšobnej tlači)

2) Chorezm 5000r (známa v 7-8 exemplároch + arch 3×3) je regulárne vydanie používané pre bežnú poštovú korešpondenciu v rámci Chorezmu. Pravdepodobne konská pošta ako v Buchare. Známka sa umiestnila často na spoj obálky, takže väčšina exemplárov sa mohla zničiť pri otvorení.


3) Chorezm 10000r určená pre doporučenú korešpondenciu neexistovala a používala sa taxa 2x 5000r. Vedúci Chivského úradu mal mylné informácie resp. boli mu poskytnutú mylné informácie alebo do tretice – informácie od Lavrova boli zle podané/pochopené časopisom Sovietsky zberateľ.
Pokiaľ hodnota 10000r existovala, logicky musela existovať aj hodnota 1000r o ktorej žiadna zmienka však neexistuje.

Zdroj: www.znamkovezeme.cz

Autor: Marko Mičánek

Vytištěno ze serveru https://www.infofila.cz