Pár nelichotivých slov o pečiatkovaní
Datum vydání: 7. 4. 2017
Ak položíte filatelistovi (aj mladému) otázku, načo sa pečiatkujú známky na listoch a pohľadniciach, celkom isto odpovie, že je to preto, aby sa známky nemohli znova použiť.
Teda funkcia poštovej pečiatky je podľa nich znehodnocovacia, v tom, aby boli znehodnotené poštové známky. Ak sa pozriete na mnoho zásielok a všimnete si, ako naše pošty pečiatkujú známky, uznáte, že znehodnotenie známok myslia doslova. A zabúdajú pritom aj na ďalšie funkcie poštových známok, pričom dokumentačná funkcia aj keď nie je primárna, iste by nemala byť na poslednom mieste. Rovnako ani estetická funkcia pečiatky, nielen príležitostnej poštovej. To všetko má vplyv na vzhľad a stav celistvosti, ktorej hodnota sa ukáže možno až po rokoch. Priložené ukážky dokazujú, že ešte stále je čo zlepšovať. Čitateľnosť údajov o mieste aj dátume či čase podania je v mnohých prípadoch na pováženie, len nie dobrá. Akoby sa zdalo z predložených obrázkov, dalo by sa pochopiť, že pracovníčka za priehradkou je platená podľa počtu úderov, a tým odtlačkov na známkach, ale to zrejme pravda nie je. Na nalepené dvojice známok vedľa seba by mohol stačiť jediný úder pečiatkou a zdá sa, že niekedy sa poštová úradníčka vyžíva v pečiatkovaní podľa hesla „Čím viac pečiatok, tým lepšie!“ Kurióznym dokladom takého postupu je znehodnotenie veľkej príležitostnej známky Bitka pri Rozhanovciach, ktorá je „orazená“ 3x. Možno, že pracovníčka pošty urobí ďalší odtlačok s vedomím, že bude čitateľnejší, ale ak nie je pečiatka zbavená nečistôt alebo je umiestnená v tmavom obraze známky, tak ani tretí či štvrtý úder pečiatkou to nevylepší. A deje sa to i vtedy, ak filatelista použije štvorblok známok, dúfajúc v pekné opečiatkovanie v strede nalepenej štvorice. Ale ste na omyle. (Ukážku neprikladám). Kedysi som videl na starších (filatelistických) zásielkach používanie nepoštovej nálepky „Pečlivě razítkovat“, ale dnes sa také nálepky ani poznámky na listoch už nevyskytujú. A druhou otázkou je, či by takúto výzvu - prosbu priehradkové pracovníčky poslúchli alebo aspoň vzali na vedomie.
Tieto doklady poštovej prevádzky navyše svedčia o tom, že napriek množstvu vydávaných známok nemajú vždy pošty dostatok známok konkrétnej hodnoty pre určitú kategóriu zásielok alebo hmotnosti listov. A tak sa musia využívať kombinácie frankatúr, čo je pochopiteľné, najmä pri zmenách taríf poštovného za štandardné zásielky, kedy je ešte na skladoch zásoba starších známok spravidla nižších hodnôt. A vtedy majú radosť aspoň filatelisti s doplnkovými frankatúrami na listoch či na poštových lístkoch. Vyššie uvedený fakt tiež odôvodňuje tvrdenie, že hľadanie jednoznámkových frankatúr regionálnymi zberateľmi je dosť ťažké, ak nie takmer nemožné. Ale preto je filatelia tou pravou vášňou, že sa filatelista neľaká prekážok, stále hľadá a neuspokojí sa iba s tým, že ukladá do zásobníka známky od klubového novinkára.
Vytištěno ze serveru https://www.infofila.cz