O prvom slovenskom aerograme II.

Československé aerogramy

Prvý československý aerogram bol vydaný v roku 1959. Bol to aerogram so známkou Volavka s nominálnou hodnotou 1,20 Kčs, ktorý bol vydaný vo viacerých nákladoch i s prítlačou k rôznym príležitostiam (PRAGA 1962, 1970 - 50 ROKOV LETECKEJ POŠTY). Vydané boli aj dve príležitostné aerogramy s odlišnými známkami k výstavám AERO-BRATISLAVA 1967 a PRAGA 1968. Posledný českoslovenký aerogram bol vydaný v roku 1971 – najprv s pretlačou známky Volavka novou hodnotou 3,80 Kčs a vzápätí s novou známkou Vtáčie krídlo hodnoty 3,80 Kčs. Okrem toho boli formuláre aerogramov vyhotovené aj s prítlačou pre niektoré organizácie, ktoré však nemali natlačenú známku.

Podrobnejšie sa o československých aerogramoch nebudem zmieňovať, sú dostatočne opísané v špecializovaných katalógoch [5] a odbornej literatúre [6]. V súvislosti s obsahom príspevku však predsa bude vhodné sa o nich zmieniť aspoň s niekoľkými poznámkami.

Predovšetkým chcem pripomenúť, že svojimi parametrami zodpovedali pôvodnému poslaniu aerogramov – boli vyrobené z tenkého papiera (v rôznych odtieňov modrej farby), ich rozmer bol 15 x 10 cm (nezložené 17,5 x 31 cm) a mali malú hmotnosť, pohybovala sa v rozpätí od 1,75 do 2 gramov.

O prvom slovenskom aerograme II.

Československý aerogram vydaný v roku 1959

Ďalej sa chcem zmieniť o praktickom uplatnení československých aerogramov v poštovej prevádzke a okolnostiach ukončenia ich používania. Známy odborník na československé celiny Tomáš Šilhán vo svojej publikácii o československých leteckých celinách [6] na margo tejto otázky napísal nasledovné:

„V Československu byly aerogramy vydávány v letech 1959 až 1973. V běžném poštovním provozu byly používány poměrně omezeně, především s ohledem na mimořádně slabý papír, který neumožňoval dostatečně dobře zachovat listovní tajemství, a zásilky byly většinou doručovány ve špatném stavu, pomačkané a potrhané. Po výrazném zvýšení poštovních poplatků v roce 1971 došlo ke zvýšení záujmu o tuto úspornou celinu, ale s ohledem na vyčerpání zásoby formulářů v Technické ústředně spojů bylo vydávání aerogramů ukončeno.“

Čo sa týka poškodzovania aerogramov, môžem to potvrdiť aj zo svojej zberateľskej praxe (ako aerofilatelista som ich používal vo veľkom počte). Súčasne však dodávam, že poškodzovanie počas poštovej prepravy sa vyskytovalo na všetkých zásielkach, i keď percentuálne menej ako aerogramov a iných zásielok vyhotovených z tenkého papiera (pozn.2). K menšej obľube aerogramov mohli však viesť aj iné okolnosti: Správa napísaná tmavým atramentom presvitala, papier pod prepisovacím perom napísaným textom sa boril a na pekné zloženie aerogramu bola potrebná aj určitá zručnosť.
O prvom slovenskom aerograme II.

Československý aerogram s prítlačou SVĚTOVÁ VÝSTAVA POŠTOVNÍCH ZNÁMEK PRAGA 1962 prepravený vrtuníkovou poštou z výstaviska na letisko Praha – Ruzyně a odtia ďalej prepravený leteckou poštou adresátovi do ZSSR (mesto Kislovodsk)

Uvedené dôvody ukončenia vydávania aerogramov, podľa môjho názoru, nie sú celkom presvedčivé. Pretože fakt, že bolo potrebné zvýšiť poštové poplatky na základe zmeny prepočtu pomeru československej meny k zlatému franku, by poštu mala motivovať k používaniu úsporných aerogramov v ešte väčšej miere (pozn.3). Ešte uvediem prehľad o nákladoch jednotlivých československých aerogramov (v tisíc kusoch): VOLAVKA cca 800, PRAGA 1962 - 4,2 * AERO-BRATISLAVA 67 – 10 (dva typy, 5 + 5) * PRAGA 1988 -10,66 (dva typy, 5,33 + 5,33 – český a slovenský text) * 70 ROKOV LETECKEJ POŠTY – 10 * VOLAVKA s pretlačou na 3,80 Kčs - 67,1 * VTÁČIE KRÍDLO - 129,7.

Okolnosti vydania slovenského aerogramu

Prvý slovenský aerogram bol vydaný v roku 1993, ktorý sa dá charakterizovať ako veľmi zložité obdobie histórie Slovenskej republiky. Bol to tretí rok prerastania „nežnej revolúcie“ na proces revolučných premien vo vlastníckych vzťahoch (privatizácia) s ďalekosiahlym dosahom na každú oblasť života v celej krajine a prvý rok po rozdelení ČSFR na dve samostatné republiky – ČR a SR. Vzniklé politické, hospodárske, administratívne a spoločenské zmeny mali odraz aj na oblasť známkovej tvorby (ZT). Kým v Českej republike ZT mohla plynulo pokračovať (zjednodušene povedané, stačilo im iba zmeniť firemné tabule), na Slovensku bolo prakticky treba pre ZT vybudovať základné organizačné, technické a materiálne podmienky. Táto činnosť sa v roku 1993 iba rozbiehala, získavali prvé skúsenosti, hľadala jej koncepcia a hľadali reálne možnosti na jej rozvoj [7].

Ako je známe, Slovensko sa rozhodlo nadviazať na koncepciu známkovej tvorby bývalého Československa a s českou stranou sa dohodli na tlačení slovenských známok v tlačiarni PTC, a.s., Praha. Pôvodný emisný plán československých známok na rok 1993 sa rozdelil a jednotlivé emisie podľa tematického zamerania tvorili podstatnú časť emisných plánov ČR a SR na rok 1993. A vďaka tomu, že aj realizácia ich vydania sa uskutočňovala bez väčších zmien podľa pôvodného federálneho emisného plánu, možno o začiatkoch samostatnej slovenskej ZT hovoriť veľmi pozitívne – i keď treba poznamenať, že niektoré emisie mali termín vydania aj viackrát preložený a emisný plán roku 1993 bol splnený iba s vypätím všetkých síl a vďaka porozumeniu a pomoci PTC, a.s., Praha (pozn.4). Tiež je fakt, že okrem známok, FDC a jedného základného poštového lístka Kriváň (tlač Kasico, a. s., Bratislava od decembra 1992 s nápisom ČESKOSLOVENSKO a od februára 1993 s nápisom SLOVENSKO) kolektív realizátorov slovenskej ZT na rok 1993 už viac produktov nestihol pripraviť. Preto vydanie aerogramu bol do istej mieri veľmi prekvapujúcim počinom.

Vydanie aerogramu bolo zrejme iniciované vydavateľom (MDSaVP SR) na zviditeľnenie svojho rezortu. V prvom polroku 1993 vydanie aerogramu v emisnom pláne nefigurovalo a o jeho vydaní sa muselo rozhodnúť až neskôr. Preto voľba vydať tento druh poštovej ceniny mohol byť motivovaný aj z nedostatku času na vydanie známky. Podnetom na vydanie aerogramu mohol byť aj iný záujem - prezentovať Štátnu tlačiareň cenín (ŠTC), ktorá bola zriadená v lete 1993 (pozn.5). Ale mohli tu zohrávať rolu aj iné okolnosti.

Teraz sa však už budeme viac venovať len samotnému aerogramu.

Obrazové motívy na aerograme

Na prednej strane aerogramu, v pravom hornom rohu, je natlačená známka rozmerov 30x23 mm s kresbou historického lietadla Aero A-14 (Brandenburg) na ploche letiska. Na známke hore je názov štátu SLOVENSKO a nominálna hodnota 7 (Sk), dole text: Prvá letecká pošta - 29. október 1923. Na aerograme vľavo hore je nápis vo francúzskom jazyku „AÉROGRAMME", pod ním slovo "Odosielateľ" a na ľavej dolnej častí aerogramu je doplňujúci obraz rozmerov 60x50 mm s pohľadom na tatranské končiare napoly zahalené oblakmi (pozn.6).

Na zadnej strane aerogramu je schematická mapa Strednej Európy so symbolickým vyznačením spojenia Bratislavy so svetovými metropolami. Nad mapou je text: „Upozornenie! Ak vložíte do aerogramu ďalší list alebo iný predmet, ktorý zvýši jeho hmotnosť, aerogram bude dopravený pozemnou cestou."

Autorom výtvarných návrhov aerogramu je Zdeno Brázdil.

O prvom slovenskom aerograme II.

Predlohou na vyhotovenie výtvarného návrhu známky bola kolorovaná fotografia Československých aerolínií

Tlač aerogramu


Aerogram vytlačila ŠTÁTNA TLAČIAREŇ CENÍN Bratislava, š. p. (ŠTC), štvorfarebným ofsetom na stroji ROLLAND v tlačových hárkoch formátu 69,5 x 49,5 cm (tlačový list obsahoval 3 aerogramy). Celý náklad bol vytlačený naraz bez dotlačí. Papier OZ. Formát nezloženého aerogramu bol udávaný v rozmeroch 185x365 mm. Náklad 40000 kusov.

Na ulahčenie skladania boli na aerogram urobené tri ryhované vodorovné linky. Lepidlo na hornú a bočné chlopne aerogramu bolo nanášané ručne. Hmotnosť aerogramu sa pohybuje okolo 5 gramov, čím sa zaraďuje medzi hmotnostne ťažšie aerogramy, určite však nie medzi najťažšie (pozn.7).

V súvislosti s tlačením prvého slovenského aerogramu sa vo filatelistickej publicistike písalo aj o výrobných problémoch, ktoré sa označovali ako „nezvládnutie technológie výroby“. Za týmto málovravným výrazom bol skrytý nesprávny technologický postup tlačiarne pri rozrezávaní (vysekávaní) aerogramov z tlačových hárkov a pri nanášaní lepidla. Jednotlivé aerogramy boli totiž z tlačových hárkov vyrezané skôr než bolo na chlopne nanesené lepidlo. Po ich vyrezaní sa potom už lepidlo nedalo nanášať na strojnom zariadení a táto výrobná operácia sa musela vykonať ručne, čo sa však nepriaznivo odrazilo na vzhľade a celkovej kvalite aerogramu. Túto výrobnú chybu možno pripísať neskúsenosti pracovníkom tlačiarne (bola to vôbec prvá poštová cenina, ktorú ŠTC tlačila), časovej tiesni ale najmä z nedostatočnej starostlivosti kompetentných riadiacich pracovníkov.

O prvom slovenskom aerograme II.

Prvý slovenský aerogram v nezloženom stave

Poznámka redakce: omlouváme se, že tento článek je rozdělený na tři části na sebe navazující. Je to způsobené tím, že příspěvek je dlouhý a nevešel se nám do tabulky v databází. Děkujeme za pochopení. Redakce Infofila.cz

Link na třetí část je zde.

Autor: V. K. Németh | 28. 1. 2006

Komentáře

Nejsou žádné komentáře

Přidat komentář

Související články


© 2002 - 2019 Zdeněk Jindra
ISSN 1214-4223