Netradičná premiéra Bukovej - Lode na slovenských známkach

Datum vydání: 28. 4. 2005


Už od čias prvej Noeomovej archy patria plavidlá k najväčším dopravným prostriedkom. Morské a morsko-riečne plavidlá - nákladné, dopravné, ale bohužiaľ aj vojenské cintoríny brázdia denno-denne všetky moria a oceány. Obrovské morské koráby, ale aj drobné riečne výletné parníky vzbudzujú záujem - úctu a obdiv nielen dopravcov a pasažierov, či nevídaný záujem filmárov, ale i tvorcov známok na celom svete. Lode sú vzácnym zberateľským námetov aj filatelistov a pomerne často sa vyskytujú v produkcii emisii známok poštových správ sveta. Nechýbali preto ani v emisných plánoch a vydaniach bývalého Československa. A to aj napriek tomu, že bolo suchozemskou krajinou zo strednej Európy malo svoju morskú dopravnú flotilu (tiež dve riečne plavby: Labsko-Oderskú v Čechách a Dunajplavbu na Slovensku), ktorej lode sa objavili aj na československých známkach.

Na Slovensku, už pred vyše storočím, v roku 1898, vyrástol v meste Komárno, na ľavom brehu európskej veľrieky Dunaj lodiarsky závod, dnes známy ako Slovenské lodenice, pôvodne určený len na opravu poškodených riečnych plavidiel prevážajúcich tovar po Dunaji na trati Passau - Izmajlov, via Viedeň, Bratislava a Budapešť. Dodnes vyrobili v Slovenských lodeniciach takmer poldruha tisíc plavidiel, ktoré plávali a dodnes brázdia vody riek, morí a oceánov.

Preto neprekvapuje, že už v roku 1994 sa v emisií poštových známok Slovenskej republiky objavil motív lodí. Téma obľúbená, príťažlivá, ale i náročná na jej technické stvárnenie. Na veľké prekvapenie všetkých - výtvarnou realizáciou tejto emisie bola poverená žena – výtvarníčka Júlia Buková. Premiéra, ako lusk. Už len tento jej smelý a odvážny počin na ktorý sa podujala je treba oceniť a obdivovať. Navyše po akad. maliarke Kataríne Ševellovej, bola iba druhou slovenskou výtvarníčkou s akademickým vzdelaním, ktorá sa podujala realizovať výtvarný návrh na známky.


Akademická maliarka Júlia Buková (1946) vyštudovala knižnú tvorbu na VŠVU v Bratislave, v rokoch 1969-75 (prof. O. Dubay, prof. V. Hložník, prof. A. Brunovský) a umelecky pôsobí zrejme vo všetkých oblastiach, ktoré súvisia s kreslením. Jej tvorivá výtvarná činnosť je skutočne obdivuhodná: maľba, voľná grafika, ex-libris, knižná ilustrácia, úžitková grafika - známková tvorba, karikatúra a kreslený humor.

Z jej dobre známych diel spomeňme aspoň grafické listy - Náušnica a náhrdelník (Pocta Hložníkovi-Gažovičovi-Brunovskému) a Ecco la voce, ilustráciu knihy Biela Kompánia (autor Arthur Connan Doyle), či v kreslenom humore spolupráca s známym Roháčom a Teleplusom...

V odborných výtvarných kruhoch preto nikoho neprekvapilo, že táto pozoruhodná výtvarná všestrannosť a kresliarska zdatnosť tejto bansko-bystrickej výtvarníčky asi rozhodla, že sa jej dostalo cti na priestor a uplatnenie aj v tak náročnej disciplíne, ako je známková tvorba. Prekvapuje však určite téma, vonkoncom netradičná - technicky náročná (aspoň navonok) pre ženu výtvarníčku, navyše debutujúcu v tejto výtvarnej disciplíne, ktorá jej bola ponúknutá slovenskom známkovou komisiou na výtvarné stvárnenie - lodí vyrobených v známych Slovenských lodeniciach. Príjemne však všetkých prekvapila, a určite aj seba samu, keď sa svoje úlohy zhostila na výbornú. Vytvorené známky dýchajú experimentom a nekonvenčným výtvarným podaním v slovenskej známkovej tvorbe.

A tak Júlia Buková debutovala v slovenskej známkovej tvorbe v roku 1994 s trojznámkovou sériou s vyobrazením lodí: nákladná loď typu EMS - 5 Sk (čierna, okrová, oranžová, svetlozelená, fialová - č. 52), nákladná loď typu Rýn - 8 Sk (čierna, červená, svetlozelená, fialová, sivomodrá, ultramarínovo modrá - č. 53) a osobná loď typu OL 400 - 10 Sk (čierna, žltá, okrová, vínovočervená, modrá - č. 54). Je aj autorkou výtvarných motívov na FDC a pečiatok k jednotlivým známkam - tak bohatých na lodnú symboliku, okrem provy lode Kriváň, nechýba ani motív čajky zo znaku lodeníc, či erb mesta Komárna, kde boli vyrobené. Autorom všetkých ryteckých rozkresieb je akademický maliar Martin Činovský. Ako rytci sa na známkach a FDC podieľali - Činovský všetky FDC a známka loď OL 400 - 10 Sk, Cigánik a Horniak spoločne lode EMS a Rýn.

Buková svojim smelým autorským počinom príjemne všetkých prekvapila - odbornú verejnosť v oblasti lodiarstva - priam vedeckou presnosťou vecného zobrazenia témy (v téme pre ženu na prvý pohľad dosť vzdialenú a netypickú), výtvarníkov - výtvarne elegantne zvládnutým motívom, vyváženou kompozíciou a prvkami estetiky výtvarného stvárnenia a ešte príjemnejšie potešila rodinu vďačných filatelistov - esteticko-poetickou pôsobivosťou témy (romantika nedoziernych diaľok oceánov, resp. atmosféra zimného prístavu a siluety mesta Komárno na pozadí dunajského doku) doteraz nezastúpenej na témach slovenských známok. Vytvorila vzácne pôsobivú - umelecký a esteticky hodnotnú kompaktnú sériu známok, ktorá vhodne zapadá do širokého námetového spektra slovenskej známkovej tvorby.

V roku 1997 vytvorila ešte Júlia Buková známku v emisii Majstrovstvá sveta v biatlone Osrblie - 6 Sk (čierna, fialovočervená, jasnomodrá, žltá, staroružová - č. 113), spolu s výtvarným návrhom motívu na FDC a návrhom na pečiatku. Rytina známky a FDC bola zverená Bohumilovi Schneiderovi. Na výtvarnom návrhu obálky prvého dňa si priam zgustla - dejisko MS Osrblie sa nachádza v prekrásnom prostredí hôr jej rodného stredného Slovenska. Na pozadí figurálneho motívu skupiny lyžiarov dotvára atmosféru zimného prostredia Nízkych Tatier, s majestátnym Chopkom a Ďumbierom v pozadí. Ako technika tlače bola použitá rotačná oceľotlač v kombinácii s hĺbkotlačou.


Aj keď počet jej známkových realizácií v emisii slovenských poštových známok je nateraz neveľký v galérii tvorcov slovenských poštových známok nemôže chýbať. Aj Bukovej zásluhou je slovenská poštová známka aj o čosi viac ako iba známka a samotná známková tvorba taká rozmanitá, pestrá a pôsobivá.

Odborníci sa zhodli, že charakteristickým znakom jej výtvarného prejavu v známkovej tvorbe je okrem dokonalej výtvarnej profesionality a vecného zobrazenia témy, či už z oblasti prísne technickej, alebo zo špecifickej športovej disciplíny, akou je biatlon, predovšetkým osobitosť výtvarného vyjadrenia - jej vlastný vychádzajúci z doterajšej grafickej tvorby (voľná grafika, knižné ilustrácie, ex-libris, etc...) a pôvabná príťažlivosť - s dôrazom na výraznú farebnosť. Jej kresby sú technicky dokonalé so zmyslom pre detail. Poletuje v nich múza. Ako sama priznáva "kreslí od nepamätí". Jej umelecké krédo je, aby všetky jej kresby boli pre diváka malým darčekom, ktorý ho vždy poteší. Aj ako výtvarníčka "z vidieka" dokázala svojimi osobito stvárnenými témami a silou svojho umenia preniknúť do sveta slovenského výtvarného umenia a slovenskej kultúry. Dnes žije a tvorí v rodnej Banskej Bystrici, predtým v Bratislave.

Autor: Peter Závacký

Vytištěno ze serveru http://www.infofila.cz