Návrat Dušana Grečnera

Opäť tvorí známky a vystavuje

Pozvánka na výstavy v Bratislave a v Prahe
Rozhovor s Majstrom - o známkach, umení, výstavách a o sebe


Návrat Dušana Grečnera

Bratislava a Praha. Dve kultúrne centra bývalého Československa, dnes samostatného Slovenska a Česka. V priestoroch známej galérie Michalský dvor na Dunaji a Galérie Hollar na Vltave sa súčasne predstavuje popredná umelecká osobnosť súčasného slovenského výtvarníctva, bratislavský výtvarník akad. maliar Dušan G r e č n e r. Nie každodennú udalosť - double exhibition - nášho umelca a v našich zemepisných šírkach - pražskú výstavu nazvanú "Dušan Grečner 66 grafických zastavení" otvoril predseda Združenia českých umelcov grafikov - akad. mal. Vladimír Suchánek a bratislavskú nazvanú Prelínania otvoril Ľudo Petranský ml.

Návrat Dušana Grečnera

Návrat Dušana Grečnera

Skalický rodák, absolvent bratislaveskej VŠVU (1966-72, odd. volné grafiky a ilustrace) zároveń patrí aj k výrazným osobnostiam - tvorcom slovenskej známkovej grafiky. Po svojom známkovom debute v r. 1994, uviedol sa známkou Európa – vynálezcovia a objavitelia - Jozef Murgaš, 28 Sk (27. 5. 1994) a po známke Expozícia z výstavy z r. 2003 – Cesta dejinami, 18 Sk (17. 11. 2003), a po odmlčaní sa po viacročnej odmlke a tvorivej absencii sa opäť predsatvil filatelistom na obidvoch brehoch Moravy novým známkami v r. 2008, keď o rok neskôr - v r. 2009 sa mu dostalo pocty byť autorom jubilejnej známky vydanej k 40. výročiu Zväzu slovenských filatelistov - ZSF ( č.e. 453 , 29. 04. 2009, nom. hodnota: T2 50g), najvýznamnejšej filatelistickej organizácie na Slovensku. Súčasne je autorom výtvarného návrh FDC a návrhu na pečiatku. logo na kupóne oznamuje jeho jubileum. Pečiatka na FDC pripomína začiatky filatelie, keď sa známky znehodnocovali nemými pečiatkami a potom do jej histórie vstúpil prvý evidovaný filatelista a vydavateľ prvého katalógu poštových známok J. E. Gray. Jeho portrét je zasadený do zúbkomera, ktorý spolu s lupou patrí medzi najdôležitejšie filatelistické pomôcky. V súčasnosti je ZSF občianske združenie, ktoré má približne tisíc sedemsto členov združených v 93 kluboch filatelistov. Aj prostredníctvom aktvnej a zmysluplnej činnosti ZSF sa filatelia stala súčasťou kultúrneho spektra Slovenskej republiky. V tomto roku vydala slovenská pošta známku ( č.e. 470 , 0,40 EUR) - Veľká noc 2010: Iniciála s Bolestným Kristom z Bratislavského misála. Autorom jej výtvarného návrhu, jeho už štrnásteho v proradí (a premiérovej Euro-známky), FDC a návrhu pečiatky, je Dušan Grečner. Za svoju známku Rotunda v Skalici (č.e. 278, 14 Sk, 15.11.2002), získal vzácne ocenenie Najkrajšia známka roka 2002.

Keďže majster oslávil aj pekné životné jubileum, využili sme túto príležitosť a položili mu niekoľko zvedavých otázok - o výtvarnom umení, výstavách a jeho osobnom živote, keď sme nevynechali ani tvorbu poštových známok :

Návrat Dušana Grečnera

Návrat Dušana Grečnera

Návrat Dušana Grečnera

Návrat Dušana Grečnera

Návrat Dušana Grečnera

O umení

Oslávili ste krásnych 65 rokov. Láka vás to obzrieť sa späť a začať bilancovať, alebo skôr hľadieť pred seba do budúcnosti, čo ešte chcete urobiť? Kedy, podľa vás by mal začať výtvarník bilancovať svoje celoživotné dielo?


- Z viacerých príčin by som samobilancovanie neodporúčal. Je totiž riziko, že autor upadne buď do sebaklamu alebo do depresie. Bilancovať by mohli (aj asi mali) teoretici výtvarného umenia. Lenže – kam sa podeli? Myslím si, že môj postoj najlepšie „ilustruje“ citát z Danteho putovania Peklom a Očistcom: „Dívam sa a kráčam“.

Ste všestranný výtvarník - grafik, ilustrátor, autor poštových známok, typograf, - čo je vášmu srdcu a naturelu najbližšie, alebo sa to vzájomne doplňuje?

- Samozrejme, že sa to navzájom prelína, veď je to všetko v jednej a tej istej hlave.

Čím je pre vás voľna grafika?

- Voľná grafika je pre mňa pokusom málo zhovorčivého človeka o rozhovor bez slov s ľuďmi. Tému rozhovoru ovšem vyberám ja. Má to nevýhodu, že téma osloví len málo ľudí, ale aj výhodu, že sú to iba tí, čo rozumejú.

Čím ilustrácia a ex-libris? Malá poštová známka?

- Exlibrisy, ilustrácie či poštové známky, tie sú už veľmi závislé od podnetu zvonku.

Venujete sa aj maľbe? Ak áno, čo vám je najbližšie vidieť na svojom plátne?

- Pokiaľ ide o maľbu, tej sa venujem veľmi vzácne. Najviac maliarskeho vyjadrenia som vložil do knižných ilustrácií. Ale možno sa to zmení.

Tiež sú známe aj vaše priestorové asambláže.

- Tie moje priestorové asambláže vznikajú ako symbióza radosti z tvorivého inštinktu, intelek-tuálnej hry a recesie. Škoda, že sa nemám s kým o tom baviť. Asi je to príliš veselý „útok“ na vážnosť (koho? čoho?).

V r. 1967 ste boli tvorcom filmového plagátu k slovenskému filmu Drak sa vracia. Viac ste sa už plagátovej tvorbe nevenovali? Plagát vás nelákal?

- Plagát k filmu Drak sa vracia, to bola zhoda okolností, pretože film režíroval môj brat. Bol som vtedy ešte študentské „ucho“ bez skúseností, takže som to odvážne skúsil. Tlačiarenský výsledok ma sklamal a v plagátoch som nepokračoval. Máme napokon dostatok výborných autorov plagátu.

Boli ste žiakom uznávaného pedagóga V. Hložníka, blízko ste mali aj k A. Brunovskému. Práca pedagóga vás nelákala?

Je jasné, že nemôžete len tak prísť a povedať, že chcete učiť. Ak aj odborné predpoklady spĺňate, môžu vás potom odradiť požadované úradné postupy. Prekvapuje ma tiež, ak nejaká škola vypíše konkurz na pedagóga a žiada, aby ste (ak to zjednoduším) už mali nejaký pedagogický titul. Možno sa mýlim, ale toto môže viesť len k migrácii už zavedených pedagógov medzi školami. A keď do výtvarných škôl začali autoritatívne vstupovať mimo výtvarné tendencie, presadili sa natoľko, že zástanca predovšetkým klasických foriem kreativity by sa tam nemohol cítiť dobre. Hlavné však asi je, že k ambícii byť učiteľom mi chýba potrebná dávka sebavedomia.

Zastávate názor, že výtvarník okrem talentu a pracovitosti by mal mať aj pokoru. Prečo práve pokoru?

- Výklad niektorých základných pojmov môže byť veľmi zdeformovaný nie iba neznalosťou, ale aj tým, čo nazvem všeobecným spoločenským pozadím. V súčasnosti, ktorá je intenzívne masírovaná povrchnými výzvami typu „Yes!“, „Dokážeš to!“, „Vybojuj si svoje miesto na slnku!“, „Buď najlepší!“, „Tvoja cesta k úspechu!“, „Musíš!“ a pod., v takejto súčasnosti slovo „pokora“ vyvolá asi len pohŕdavý úškrn. V takom egocentrickom hluku je pokora „chápaná“ ako označenie slabošstva, neschopnosti alebo zakríknutosti. Lenže Pokora, to je obdiv a úcta k zázraku života, rešpekt k vesmírnemu tajomstvu, ktoré nás všetkých presahuje. Pohŕdanie pokorou je znakom tupej arogancie.

Z vami ilustrovaných kníh priznávate ako najmilšie knihy Margity Navarskej HEPTAMERON a Ota Hoffmana Hodina modrých slonov. Veľký úspech medzi najmenšími čitateľmi zaznamenala aj kniha s vašimi ilustráciami z roku 2007 - Malá rozprávka o repe autora Františka Hrubína, v slovenskom preklade Milana Rúfusa? Nazývajú vás výtvarným poetom. Ako sa vám ilustrovali slovenské verše Majstra Rúfusa?

- Pravda, tá Malá rozprávka o repe nie je najpresnejší príklad. Rúfus iba majstrovsky prebásnil majstra Hrubína. Ilustrovať verše Milana Rúfusa je sviatočná práca. Mal som ale možnosť ilustrovať Modlitbičky, čo sú báječné pôvodné Rúfusove verše pre deti. Sú vlastne aj o tej pokore, ktorú spomínam vyššie. Po tuším dvoch alebo troch vydaniach Mladé letá zmenili dizajn na tvar, pripomínajúci modlitebnú knižku. Bolo to trochu od veci, tie verše vonkoncom nie sú iba pre tých, ktorí sa modlia ku kresťanskému Bohu. Opäť raz triumfovala komercia.

Básnik alebo spisovateľ si často ilustrátora vyberá, vznikajú osvedčené - priznané a obľúbené umelecké tandemy, môže to byť aj naopak. Máte aj vy svojho obľúbeného alebo vyvoleného tandemistu?

- Vedel by som si predstaviť tandem s niekoľkými spisovateľmi, ktorých obdivujem, ale nestalo sa. Zato však som mal možnosť prežiť si a vychutnať mnohé veľmi rozdielne, často až protikladné poetiky, čo by u jedného autora asi nebolo možné. Umožnilo mi to vyhnúť sa maniere a využiť výrazové možnosti rôznych techník.

Máte ešte aj svoj nesplnený ilustrátorský sen?

- Kým som mal možnosť ilustrovať knihy takpovediac jednu za druhou, zopár ilustrátorských „snov“ sa splnilo bez toho, aby som musel snívať. Odkedy sa ale autorská knižná ilustrácia ocitla prakticky v kóme, snívať ilustrátorský sen by bolo naivné. A temer dve desaťročia bez ilustrátorskej príležitosti (Hrubín, to bola zrejme náhodná výnimka) už zmenilo moje priority. Iba že by prešiel taký úplne strelený nápad vydať Stručnú históriu času od Stephena Hawkinga s metaforickými ilustráciami. To by som sa pridal. Kozmologické výstupy vrcholnej astrofyziky sa totiž natoľko dotýkajú tajomstva, že sa stávajú poéziou par excellence.

Nie každý ilustrátor sa môže pochváliť, že získal 4x Čestné uznania, Najkrajšie knihy Československa /1980, 1983, 1987, 1990/.

- Každé ocenenie je príjemné a povzbudzujúce, a boli také aj tieto. Dnes už smerom navonok neznamenajú nič a pre mňa sú milou spomienkou.

O známkach

Po 5 ročnej odmlke ste sa v r. 2008 a 2009 opäť dostali k tvorbe slovenských známok /spolu ste ich už vytvorili 13/ . Filatelistov to určite veľmi potešilo? Potešilo to aj vás? Niekto vám aj vysvetlil pomerne dlhšie odmlčanie? Alebo viete to filatelistom vysvetliť aj vy sám? Filatelisti neskrývajú, že vaše známky patria medzi zberateľské atraktívne opusy.


- Ak je posledná veta otázky pravdivá, filatelistom ďakujem za uznanie. Pokiaľ ide o tú odmlku (naozaj bola taká dlhá?), ani vo sne som neočakával, že mi to niekto bude vysvetľovať. Som zdvorilý a čakám, či ma oslovia. Ak áno, dám sa do práce.

Do sveta filatelie bola slávnostne uvedená nová slovenská poštová známka, vydaná k 40. výročiu Zväzu slovenských filatelistov. Autorom jej grafického návrhu aj príležitostnej pečiatky ste práve vy. Považujete to za poctu vašej známkovej tvorbe? Teší vás to?

- Bola to nie len pocta, ale aj riziko, pretože sa logicky dalo predpokladať, že si tú známku všimnú všetci filatelisti. Mrzelo ma, že počas už rozpracovaného návrhu dochádzalo ku podstatným zmenám v zadaní textovom i technologickom, čo chudáka autora dokáže riadne vyviesť z konceptu.

Autorom oceľorytiny známky je Miloš Ondráček? Aká bola spolupráca s týmto priznanými veteránom a klasikom slovensko-českého rytectva?

- V nadväznosti na predošlú otázku musím vysloviť ľútosť, že som nevedel od začiatku o tom, že technika tlače bude kombinovaná s rytinou (pôvodné zadanie bolo dvojfarebný ofset), ani že rytinu bude robiť p.Ondráček. Na skutočnú spoluprácu s týmto skvelým rytcom si asi budem musieť ešte počkať.

Majstre prezraďte nám - akou cestou náhod ste sa dostali k tvorbe známok. Aký bol váš prvý kontakt so známkami?

- Úplne prvý kontakt so známkovou tvorbou siaha ešte do socialistických čias. Dostal som z komisie pre tvorbu vtedy ešte československých známok ponuku na spoluprácu, ale po prvotnom nadšení som ochladol. V tých časoch bolo veľmi veľa tém príliš ideologických a mne sa to akosi nechcelo robiť. Tak som sa vyhovoril, že nemám čas. Neviem, či som vtedajšiu komisiu tým urazil, ale faktom je, že táto prvá ponuka od nich bola aj posledná.

A pomohol vám niekto vo vašich začiatkoch pri tvorbe známok?

- Ak mi niekto aj pomohol, tak celkom určite nestor našej známkovej tvorby, báječný grafik a temer neskutočný dobrák, Majster Jozef Baláž. Pravdaže iba ak uveríte, že pomôcť sa dá aj kolegiálnym prístupom. Ruku mi určite neviedol.

Akých päť P by mal mať podľa vás dobrý tvorca známok?

- Ak mám hľadať slova začínajúce na P, tak je to možno precíznosť, profesionalita, pôvodnosť, pútavosť a pokora. Ale aj primeranosť, ponor, pracovitosť... Lenže to už je viac ako päť.

Čo vám dala ako výtvarníkovi. Kam radíte svoj úspech v známkovej grafike vo svojej výtvarnej tvorbe?

- Pri uvádzaní jednej mojich známok ma donútili ku krátkemu príhovoru, kde som povedal, že tvorbu návrhu poštovej známky považujem za jednu z posledných ušľachtilých spoločenských objednávok pre grafika

Sledujete tvorbu poštových známok aj za riekou Moravou?

- Samozrejme sledujem, a to nie len preto, že som sa narodil neďaleko ľavého brehu Moravy.

O výstavách

Svoju tvorbu rád prezentujete aj na verejnosti. Ceníte si viac masového laického alebo menšinového výtvarne zdatného návštevníka? Len v Bratislave ste mali od r. 1969 už viac ako desať samostatných výstav. Čím je výstava pre výtvarníka a čím pre vás?


- Rád ako rád. Určite treba prácu prezentovať. Absencia reflexie môže tvorbu úplne zabiť. Vždy sa nájdu malicherní čudáci (predstavte si, že aj medzi výtvarníkmi a výtvarnými teoretikmi sú takí!), ktorí toto samozrejme vedia a ktorí sa preto (ozaj, prečo?) usilujú (napríklad ignorovaním alebo šírením nepravdivých domnienok) váš „rozhovor“ prerušiť alebo ho prekričať vlastným. Treba teda občas vystavovať, aj keď je s tým veľa výdavkov a námahy.

Ostatná vaša výstava grafík a knižných ilustrácii v Moskve dlho rezonovala nielen vo verejnosti ale hlavne aj v náročných moskovských výtvarných kruhoch. Potešil vás jej úspech? Zúčastnili ste sa výstavy aj osobne?

- Medzitým sa už stihla prihodiť aj výstava vo Viedni v Slovenskom inštitúte. Volala sa celkom vecne "Dušan Grečner - Knižné ilustrácie a exlibrisy". Na tej moskovskej som sa osobne nezúčastnil, ale mám informáciu, že prišlo niekoľko stoviek ľudí. To je temer neuveriteľné. Ktorého autora by to nepotešilo? Okrem toho výstava zaujala natoľko, že po skončení bola ešte neplánovane prenesená do Múzea Mariny Cvetajevovej v Aleksandrove. Dopadlo to teda nad očakávanie. Zdá sa, že ten môj „rozhovor bez slov“ predsa len trochu funguje.

Zúčastnili ste sa výstavy aj osobne. Čo ste si pre seba z výtvarnej Moskvy odniesli? Dostali ste sa aj do Tretjakovej galérie, či Múzea Puškina?

- Tentokrát som síce v Moskve nebol, ale tú výtvarnú Moskvu mám prekráčanú z minulosti, takže som o nič neprišiel. A to, že som nevidel, ako sa McDonald píše v azbuke, to mi až tak nechýba.

Sprievodnou akciou BIB v r. 2009 je aj vaša výstava Knižné ilustrácie, v Galérii TYPO&ARS, v Bratislave-Vajnory.Čo všetko ste na nej ponúkli svojmu vďačnému divákovi?

- Bol to výber z výberu mojich knižných ilustrácií. Keďže išlo o sprievodnú akciu BIB-u, akcentovali sme ilustrácie pre deti. Predovšetkým. Nie výhradne. Bol tam aj výber ilustrácií beletrie pre dospelých. Pravdaže sú z čias, keď ešte vydavatelia autorskou ilustráciou knižnú tvorbu obohacovali. Dnes už sú knihy beletrie väčšinou len holý text a nejaká obálka.

O sebe

Zmenilo sa po roku 1989 vaše životné a umelecké krédo?


- Nemal som nijaký dôvod sa meniť. Myšlienky novembra 1989 neznamenali pre moje krédo zmenu, ale potvrdenie. Ťažkou a smutnou otázkou je, kde sa dnes tie myšlienky vytratili.

Aké máte ešte okrem kreslenia záujmy, záľuby, čo zbierate?.

V rodine mám povesť „vetešníka“. Predmety, ktoré nám ostali po rodičoch, som nedokázal vyhodiť a rád zbierku rozširujem o ďalšie starožitnosti. Nie iba z nostalgie. Úžitkové predmety, staré mnoho desaťročí, nesú v sebe odkazy doby, v ktorej vznikli. Majú zvláštny pôvab, neopakovateľnú patinu. Ukotvujú nás v súčasnosti, lebo nám pripomínajú, že sme sem nespadli nečakane z Mesiaca, ale že sme iba prebrali štafetu. Mojou trvalou záľubou je aj džezová hudba.

Vy a šport?

- Aby som sa nezabudol hýbať, veľmi sa teším, ak si s niekým môžem zahrať stolný tenis.

Prezraďte niečo o svojej rodine.Vydal sa niekto z vašich potomkov vo vašich výtvarných stopách?

- Ani ja som nešiel v stopách mojich rodičov, preto ma neprekvapuje ani nezarmucuje, ak moji potomkovia idú vlastnou cestou. Zaujíma ma iba to, či ich tá cesta uspokojuje. Na ničom inom totiž nezáleží.

Máte radi humor a satiru?

- Život je náklad, ktorý bez humoru je ťažké uniesť. Isteže mám na mysli skutočný humor, nie násilné, kŕčovité grimasy a posunky, oplzlé narážky či ponižujúce posmešky. A satira je rodnou sestrou humoru. Kreslený humor, spájajúci kvalitnú vkusnú kresbu s dobrou vtipnou pointou, to je vzácne korenie. Sám nemám túto schopnosť, ale považujem za skvelý napríklad presný sarkazmus Dušana Polakoviča. Obdivujem aj múdre a v podstate láskavé posolstvá Vladimíra Renčína.

Majstre - ďakujem Vám za rozhovor!

Autor: Peter Závacký | 7. 7. 2010

Komentáře

Nejsou žádné komentáře

Přidat komentář


© 2002 - 2018 Zdeněk Jindra
ISSN 1214-4223