Mladí filatelisti a počítače

Už dlhšie sa tvrdí, že jedným z konkurentov záujmu (či skôr nezáujmu) detí a mladých ľudí o poštové známky a filateliu sú aj počítače a rôzne počítačové hry. Tento fenomén modernej doby zasiahol všetky oblasti nášho života, elektronizácia zákonito prenikla všade – do podnikov, do škôl a aj do domácností a medzi záujmovými skupinami o všetko moderné (v zmysle „pokrokové“, nie „módne“) je na poprednom mieste pochopiteľne aj mládež. A otvorene povediac, k počítačom má veľa detí bližší vzťah asi aj v oveľa väčšej miere ako mnohí naši kolegovia - zberatelia, vrátane autora tohto príspevku.

A pretože činnosť v mojom záujmovom krúžku mladých filatelistov som nechcel stále viesť iba po starom, klasicky v triede, iba so zásobníkmi, lupou, katalógmi a pinzetou, pripravil som niekoľko stretnutí mojich mládežníkov tak, aby sa odohrali v počítačovej učebni školy. Možno všetci nevedia, že Ministerstvo školstva SR v minulých rokoch v rámci programu INFOVEK zabezpečilo, aby všetky základné školy na Slovensku mali zriadenú aspoň jednu počítačovú učebňu s primeraným vybavením počítačmi podľa veľkosti školy. Všetky školy sú pripojené aj na internet, majú vlastné webové stránky na ktorých poskytujú základné informácie a škole pre rodičov a verejnosť.

Keďže sa naše krúžky stretávajú po vyučovaní v škole a konkrétne my máme svoje priestory v učiteľskej knižnici, oslovil som najskôr vedenie školy, či súhlasí s týmto návrhom. Stretol som sa s ochotou pani riaditeľky, aj keď nie všetci moji krúžkari sú žiakmi tejto školy. V druhom rade som sa dohodol s p. učiteľkou, ktorá má na škole na starosti informatiku, aby sme dohodli termín schôdzky (po vyučovaní, v obvyklom čase konania filatelistického krúžku). Aj deti som vopred upozornil na to, že na budúci týždeň nasledujúcu hodinu vo filatelistickom krúžku začneme pri počítačoch. A pretože som nevedel, ako to celé dopadne, naplánoval som činnosť na skúšku cca na pol hodiny.

Pani učiteľku som informoval, že budeme prezerať iba niektoré www stránky s filatelistickým a poštovým obsahom.

Detí prišli do školy „normálne“, chýbali niektorí opozdilci (ako obyčajne), ktorí nás potom nemohli nájsť v budove školy, ktorá má viac pavilónov. Moja chyba, mohol som upozorniť niekoho zo zamestnancov alebo dať lístok s informáciou na dvere miestnosti tradičného stretávania. Odčiním to tým, že nabudúce pôjdeme najskôr do triedy, kde podám žiakom základné informácie a až potom sa presunieme do PC učebne. To má ale za následok, že p. učiteľke sa síce predĺži čas v škole, ale je ochotná s nami spolupracovať.

Deti obsadili v dvojiciach nám pridelené počítače, treba povedať že všetky fungovali, aj keď nie rovnako rýchlo. Pani učiteľka data projektorom premietala na stenu všetko potrebné. Pre mnohých nebola práca na počítači žiadnou novinkou a skôr šlo o to, aby poznali niektoré adresy, a vyznali sa aspoň orientačne na týchto stránkach. V prvom rade sme si pozreli portál Japhila a tie príspevky, ktoré majú vzťah k Slovensku a k mládežníckej filatelii. Pozreli sme si najmä príspevok o najvzácnejších známkach, posledné čísla Mladého sběratele a vyhľadali sme aj nášho Zberateľa.

Pri surfovaní na internete som si uvedomil, že deti treba upozorniť na to, že musia na všetky takto získané informácie hľadieť s určitou rezervou, lebo napr. v spomínanom príspevku nie je nič, ani žiadna zmienka o švédskej 3Skillingovej banco, ktorá je v súčasnosti najdrahšia známka sveta. Alebo na inej adrese sme vyhľadali heslo poštová známka a čudovali sme sa nezmyslom, ktoré autor v jednom článku popísal – napr. o tom že prvá známka mala v roku 1840 gumový povrch!!! Pokračovalo to tým, že ďalšie krajiny vydávajúce známky po Anglicku sú talianske kráľovstvá v roku 1850, nespomínajú sa rakúske známky, ktoré do našej histórie patria, chýbajú ešte predtým vydané známky švajčiarskych kantónov alebo Brazília a pod.. Skrátka informácie treba preverovať a nie všetkým slepo veriť. Na stránkach POFISu sme si pozreli novinky slovenských známok, príležitostné poštové pečiatky, vyhľadali sme vydanie prvej slovenskej známky a niektoré FDC z roku 1993. Nakoniec sme si ukázali prácu na vyhľadávači Google aby sme našli oficiálnu stránku ZSF. Tu je toho ale pre mládež zatiaľ veľmi málo.

Nabudúce máme na programe prácu s vyhľadávačom, aby sme našli informácie o autoroch našich poštových známok, známky a príležitostné poštové pečiatky so vzťahom k nášmu mestu (Trnava) a pod.

Je dobré, keď má vedúci krúžku pri tejto činnosti pomocníka, lebo niektorým deťom treba pomôcť, keď nestačia sledovať vyučujúceho-vedúceho krúžku, a na druhej strane sa nájdu takí, ktorí nesledujú plánovanú činnosť a „preklikávajú“ sa na svoje stránky, niekedy aj nevhodné.

Niektorú z ďalších schôdzok v učebni budeme venovať písaniu textov na albumové listy, pretože máme v programe práce v krúžku zaradenú aj tvorbu exponátov. Vyskúšame aj program s kreslením rámikov a vôbec úpravu albumového listu.

Čas ukáže, či je moje počínanie správne a či budú deti spokojné. Schôdzky filatelistického krúžku v počítačovej učebni dokazujú, že v tejto škole sa naozaj využíva internet a počítače v plnej miere, a to nielen vo vyučovacom procese, ale aj v záujmovej činnosti.

Už ďalšia schôdzka priniesla niekoľko zaujímavých momentov. Spomeniem aspoň dva. Ukázalo sa, že oznámenie v predstihu o tom, že budeme pri počítačoch, motivovalo niekoľko nových detí, ktorí prišli preto, aby vraj videli pre ne čosi nové. A niektorí sa zasa po skončení činnosti v učebni PC pobrali jednoducho domov, lebo ďalšia filatelistická v triede ich nezaujímala. To dokazuje, že záujem niekoľkých detí je chvíľkový a povrchný. Nie je to nič nové, skôr prirodzený prejav detí. Jednoducho musím sa viac snažiť, aby som deti, ktoré sa pridajú, okrem mojich „skalných“ pri filatelistickej činnosti udržal. Na druhej strane o úspechu mojej snahy mohla rozhodnúť p. upratovačka (bolo predsa po vyučovaní a už mala poumývané a upratané) lebo sme sa takmer nedostali do triedy, keďže deti nemali prezuvky... Odteraz k povinnej výbave detí k zásobníkom a katalógom v igelitke budú patriť aj papuče. Pretože slovo riaditeľky a vedúceho sa musí podriadiť režimu, ktorý je stanovený so železnou prísnosťou. Ako sa hovorí v tom vtipe zo školského prostredia, že „ja a pán riaditeľ sme rozhodli...“ To je už ale naša, slovenská reality show.

Autor: Ján Mička | 13. 12. 2006

Komentáře

Nejsou žádné komentáře

Přidat komentář


© 2002 - 2019 Zdeněk Jindra
ISSN 1214-4223