Merkur-Revue: Objav z Podkarpatska po 85 rokoch

Převzato z časopisu Merkur-Revue 1/2005



Rok 1919 bol rozhodujúci pri sformovaní hraníc Československa, čo sa týkalo najmä južných a juhovýchodných oblastí. V januári 1919 obsadila armáda ČSR Užhorod a Mukačevo. Po vyhlásení Maďarskej republiky rád po 15. apríli 1919 rumunská armáda zaútočila na maďarské sily a čoskoro po kapitulácii Armádneho zboru Székely 29. a 30. apríla sa stretla s čs. armádou na línii Čop - Mukačevo. Od tejto doby začala rumunská okupácia južnej, strategickej časti podkarpatskej oblasti.

Významná bola predovšetkým železničná trať Beregszász – Királyháza – Huszt – Máramorossziget – Körösmező, vďaka ktorej Rumuni zásobovali svoje vojská na východe maďarska a súčasne vyvážali nerastné bohatstvo z tamojších baní, ale aj iné hodnoty [7]. Okupácia trvala v okolí Berehova až do podpísania mieru [2 a 3] v Saint Germain (10. 9. 1919). Ostatné časti, cez ktoré viedla železnica Satu Mare – Királyháza – Körösmező, Rumuni vrátili postupne od júna 1919 až do júna 1921 [3]. "Z hľadiska poštovej histórie sú dokumenty a doklady z týchto pohnutých časov skutočně ojedinelé." písal pán M. Blaha [1]. Toto sa potvrdí pri zriedkavých objavoch poštovo prepravených zásielok z tejto zaujímavej oblasti.

Merkur-Revue: Objav z Podkarpatska po 85 rokoch


Vyobrazený dokument je prvá známa celistvosť so známkami maďarskej republiky, ktorého výskyt bol síce predpokladaný [5], ale doposiaľ podľa vedomosti autora nepredložený. celina 10 fillérov upravenej formy, už bez označenia kráľovskej pošty, bola vydaná v decembri 1918 [3] a bola dofrankovaná známkou 10 fillér magyar Posta "Ženci" (znehodnotená ručným prepisom TARACZKÖZ) a dvojpáskou 2x 5 fillérov "Ženci". Použité známky postupne vydávala Maďarská poštová správa od februára 1919 [4]. Na celistvosti sa nachádza na celinovej známke ceruzkou napísané písm. "C", čo znamená miestnu cenzúru [6]. Okrem tejto cenzúry sa na dokumente objavuje aj čiastočne čítateľná cenzúrna pečiatka "Cenzura/Satu Mare/Romana" a fialová dvojriadková pečať "Cenzurat Cluj" [6].

Podľa doposiaľ známych celistvostí poštová trať z okupovaného územia viedla cez Cluj – Kolozsvár do zahraničia [7]. Na spodnej dvojpáske 5 fillérov "Ženci" sa nachádza talianska pečať ABAZIA DI SULMONA (AQUILA) 19/10/19, ktorá je podľa zistenia znalca, pána Flascha pečiatkou lodnej linky z Fiume do Talianska (od r. 1919 veliteľ talianskej posádky vo Fiume povolil použiť lodnú poštu aj na prepravu korešpondencie vojenských zajatcov [6]).

Na Rumunmi okupovanom území tamojšia poštová správa fungovala podľa doterajších maďarských predpisov a používala maďarské poštové známky, tarify a pečiatky. Iba výnimočne použila aj rumunské známky (Pošta Técső) [1 a 3]. Okolnosti používania rumunských známok nie sú dokumentované [3]. Celistvosti so známkami uhorskými a maďarskými môžu sa nachádzať jedine z územia okupovaného Rumunskou armádou [3 a 7]. Poštová prevádzka od konca apríla do začiatku júla toho roku nefungovala [3]. O pečiatke Taraczköz sa v odbornej literatúre nachádza len rok jej používania (1919) bez ďalších podrobností [3]. Podľa očitých svedkov tohto obdobia Rumuni nezásobovali tamojšie pošty ani farbivom. Aj to mohlo byť jedným z dôvodov, prečo na tejto celistvosti nepoužili na znehodnotení známok poštovú pečiatku.

Poštová tarifa do zahraničia bola od 1. 10. 1916 pre korešpondenčné lístky 10 f, ale dopis pre zľacnený poštový styk s cudzinou bol 20 f [4 a 6]. Pri tejto celistvosti pravdepodobne počítali taktiež pôvodne s tarifou pre dopis (20 f). Známky 2x 5 f boli vylepené podľa znalca pravdepodobne v dôsledku pôsobenia Maďarského červeného kríža, aby zásielka bola určite dopravená až do Talianska, čo vlastne znamenalo doposielanie cez dva štáty [6].

Že sa jedná o jedinečný dokument československej poštovej histórie, svedčí aj adresa odosielateľa (Czehó – Slovákó – Terešiva) a dátum (podané 24.IX.1919, necelý týždeň po definitívnom rozhodnutí patričnosti tohto územia k Československu). Pravosť celistvosti potvrdzuje osvedčenie významného maďarského bádateľa a znalca Dezső Flascha.

Tento unikátny dokument poštovej histórie bude v ponuke aukcie Filatelie Klim 14. 5. 2005, usporiadané pri príležitosti výstavy Brno 2005.

Vsup


[1] Blaha, Miroslav. Uakarpatsko. Filatelistické príručky 20. Praha: SČF 1989.
[2]Helyi (Megszállási) kiadások. Budapest: Mabéosz 1990.
[3]Simády, Béla. Kárpátalja postatörténete. Budapest: Mabéosz 1990.
[4]Surányi – Visnyovszki. A magyar bélyegek kézikönyve. Budapest: 1986.
[5]Československo 1918–39. Špecializovaný katalóg. Brno: Merkur-Revue 2002.
[6]Flasch, Dezső. Osvedčenie k celistvosti. 2004.
[7]Postatörténeti szemle. Mabéosz Budapest, 2005, č. 1.

Autor: Merkur-Revue | 26. 4. 2005

Komentáře

Nejsou žádné komentáře

Přidat komentář


© 2002 - 2018 Zdeněk Jindra
ISSN 1214-4223