Marianas espaňolas

Mariánske ostrovy boli objavené v roku 1521 Magellanom pri jeho pokuse oboplávať svet. Dostali meno Zlodejské ostrovy (Islas de los Ladrones), ale keď v roku 1667 Mária Rakúska poslala na ostrovy jezuitov, tak boli po nej premenované na Mariany. Ostrovy sa formálne stali španielskymi v roku 1688 a boli spravované zo susedných Filipín, ktorých známky používali.

Počas španielko-americkej vojny obsadili američania Guam a dostali ho definitívne Parížskou zmluvou z decembra 1898. Španielska koloniálna správa sa presťahovala na ostrov Saipan. 12. 2. 1899 predalo Španielsko Mariany, Palau a Karolíny Nemecku za 837.500 zlatých mariek a boli podriadené nemeckému protektorátu Nová Guinea.

Guvernér plukovník Eugenio Blanco vydal 18. 9. 1899 rozkaz (zachoval sa) na pretlačenie disponibilných známok textom MARIANAS ESPAŇOLAS, čím vylúčil možnosť zneužitia filipínskych známok, ktoré boli počas vojny na Filipínach rozkradnuté. 1. 10. 1899 pristala na Saipane španielska loď Uranus so španielskymi úradníkmi z Filipín, ktorí oficiálne ostrovy 12. 10. 1899 odovzdali pod správu Nemecka.

Všetky pretlačné známky boli použiteľné prakticky len pri návrate Urania na Filipíny, preto všetky pravé obálky nesú príchodzie, resp. tranzitné razítko z Manily s dátumom 11. 12. 1899, väčšinou na rube.

Marianas espaňolas

Celkove bolo pretlačených len 2400 filipínskych známok 6 nominálnych hodnôt s profilom španielskeho kráľa Alfonza XIII. v nasledovných počtoch: 2 c. 500x, 3 c. 500x, 5 c. 500 x, 6 c. 50 x, 8 c. 700x a 15 c. 150 x. Pretlače mali byť vertikálne zhora nadol, ale na červenej 5 c. mala polovica nákladu pretlač opačnú. U ostatných nominálnych hodnôt sú prevrátené pretlače vzácnosťou.

Marianas espaňolas

Známky mali platnosť do 12. 10. 1899, teda len pár týždňov. Filatelistický trh sa o ich existencii dozvedel až v roku 1906. Najväčiu zbierku zhromaždil Frederick Mayer, rozpredaná bola na aukcii v Londýne v roku 2007.

Autor: Ing. Peter Valdner | 27. 7. 2011

Komentáře

Nejsou žádné komentáře

Přidat komentář


© 2002 - 2019 Zdeněk Jindra
ISSN 1214-4223