Malá poznámka k činnosti jedného klubu filatelistov (len jedného?)

Nedávno som si v našej filatelistickej tlači prečítal rozpis činnosti jedného, počtom členov veľkého klubu filatelistov, ktorú mal za posledné roky. Klub – jeho členovia, výbor a funkcionári- vykonali prácu, ktorú môžu ostatné kluby závidieť a v skutočnosti by sme si mohli želať, aby takýchto základných organizácií zväzu bolo čo najviac. Bolo toho napísané a pravdivo opísané všetko, čo urobili jeho členovia na poli organizačnom, publicistickom, propagačnom, výstavnom aj vystavovateľskom. Ak by sa činnosť KF hodnotila ako v škole, slovne od jednotky ako výbornej známky až po pätorku ako nedostatočnej, určite by 19 z 20 filatelistov dalo do žiackej filatelistickej knižky predsedu tohto klubu známku „1“. Ja, ako dvadsiaty hodnotiteľ by som dal tomuto klubu a jeho funkcionárom tiež jednotku , ale s malým znamienkom – (mínus) . Teda 1-, aj keď „mínusky“ sa oficiálne podľa noriem klasifikačného poriadku v škole nedávajú.

A prečo tá mínuska? Lebo v popise činností som nenašiel žiadnu, ani len najmenšiu zmienku o mládeži a pritom viem, že tento klub (aj mesto, kde pôsobí) má a malo k filatelistickej mládeži veľmi blízko. V prvom rade si spomínam na organizovanie dvoch veľmi úspešných národných kongresov mladých filatelistov. Z nich viac spomínam na jeden, pre mňa ten prvý, najdôležitejší, ktorého som sa ako začínajúci vedúci krúžku zúčastnil a na ktorom ma vtedy môj priateľ J. K. „vtiahol“ do mládežníckej filatelie, čo mu nemôžem dodnes zabudnúť. A druhý dôvod je ten, že v jednom z dvoch tamojších klubov filatelistov v meste kedysi úspešne ako vedúci pôsobil p. Milan Jedinák, ktorý pripravil nejedného účastníka filatelistickej olympiády a úspešného vystavovateľa, ale po jeho nešťastnom úmrtí ako keby sa zem zľahla po ich mládeži.

Viem, že sa nájdu ešte aj dnes naši kolegovia, ktorí hovoria, že klub nemusí mať mládežníkov za každú cenu, ak nemá na to podmienky, že trvanie na organizovaní KMF v klube je prežívajúcim reliktom starého, dnes už prekonaného myslenia alebo pozostatok direktívneho riadenia organizácie. Predpokladám však, že tak veľký klub s početným členstvom má svojich príslušníkov s malými deťmi, že ich starší filatelisti majú svojich vnukov a pod., z ktorých by mohli aspoň niekoľkých pritiahnuť k organizovanej filatelistickej činnosti a ak nie to, tak by sa určite našla príležitosť vykonať zopár besied alebo iných propagačných podujatí pre školskú mládež v meste alebo v knižnici, či v mestskom múzeu. A som nenapraviteľný optimista aj v tom, že medzi svojimi desiatkami členov nájdu aj ochotného vedúceho, ktorý sa deťom bude pravidelne venovať a určite nebude problém pre klub ani materiálna pomoc mladým s prebytkami známok, skartom a pod. Slovenská pošta má mimoriadnu ochotu aj záujem pomáhať vedúcim a ich krúžkom materiálne, metodickú pomoc poskytne komisia mládeže, ale začať treba v klube od riešenia tejto personálnej otázky. Ak to chcete počuť a vyjadriť inak, tak je to metóda riešenia hlavného článku. Viem, že tamojší klub nemá problémy ani s miestom stretávania, tak prečo čakať? Chápem, že doterajšia tradícia klubu túto činnosť s mládežou posledných 20 rokov podcenila, nevidela ju ako prioritnú, ani tu niet obavy o rozpad klubu pre nedostatok členov, ale... Ale ide o to ale... Ukázať, že klub a jeho funkcionári myslia aj na budúcnosť, ktorá je v našej (aj v ich) mládeži.

V podmienkach mesta sa hádam nič nezmení po zverejnení týchto riadkov, ale ich príklad, pozitívna reakcia na tieto riadky (či verejnú výzvu?) by boli príkladom pre mnohých, ktorým naozaj mládež chýba alebo ktorým treba pripomenúť riešenie jednej oblasti, v ktorej nám to vo viacerých kluboch v poslednom čase trošku zaškrípalo. A nielen vinou počítačov, ako sa často zdôvodňuje nezáujem (?) detí o poštové známky a ich zbieranie. Nie je problém aj medzi nami, v nás a v našej ochote urobiť čosi naviac v oblasti, v ktorej výsledky a úspechy sa môžu ukázať až neskôr, ba môže sa dokonca stať, že sa ich ani nedočkáme? Za pokus to však stojí. Mgr. J. Mička, ved . KMF Trnava

Autor: Ján Mička | 12. 3. 2010

Komentáře

Velký potlesk

Přidat komentář  | Zobrazit komentáře


© 2002 - 2019 Zdeněk Jindra
ISSN 1214-4223