Lode, ktoré vošli do histórie

Pri upratovaní škatule „všeličo“ som narazil na dve sovietske celiny a pár známok, ktoré sa týkali ruského krížnika Potemkin. Prvá celina zobrazovala sochu hrdinom - potemkinovcom v Odese. Podobný motív bol aj na známke ZSSR r. 1979 k 60. výr. sovietskeho filmu, pretože udalosť na krížniku, ktorá sa stala v r. 1905, bola sfilmovaná slávnym režisérom Sergejom Ejzenštejnom r. 1925 v nemom filme pod rovnakým názvom. Film bol v roku 1958 na výstave EXPO 58 označený za najlepší svetový film. Pri 80. výročí vzbury námorníkov Potemkina vyšla aj známka, ktorá zobrazuje túto slávnu loď. Samotný krížnik z r. 1898 mal rôzne technické problémy a ťažkosti, bol pomalý, a tak ho ruské námorníctvo prevzalo do služby až v roku 1904. Pretože jeho výzbroj však zodpovedala vtedajšej kategórii najmohutnejších vojnových plavidiel, došlo k jeho preklasifikovaniu na vojnovú loď. Označenie krížnik je teda z vojenského hľadiska nepresné. Aj tak však vošiel do histórie, keďže 27. júna 1905 došlo na lodi k vzbure námorníkov (odmietli jesť skazené červivé mäso) voči veleniu lode, odmietli poslušnosť, kontrolu nad loďou prevzala posádka, ktorá usmrtila 7 dôstojníkov aj kapitána, zvrhli cársku vlajku do mora a vyvesili na lodi červenú vlajku. Večer priplávala loď do prístavu Odesa, kde bol vyhlásený generálny štrajk. Druhá celina zobrazuje nemenej slávne Potemkinovské schody, na ktorých sa vo filme odohrávala dojímavá scéna Ejzenštejnovho filmu s detským kočíkom, rútiacim sa dolu schodiskom. Tieto udalosti z roku 1905 nadväzujúce aj na krvavú nedeľu so streľbou do demonštrantov boli sovietskou historiografiou označované za predzvesť októbrovej revolúcie v r. 1917. A udalosti okolo VOSR, ktoré  otriasli svetom a nadlho ho zmenili, dal podnet výstrel z iného krížnika AURORA, kotviaceho na Neve v Petrohrade.

Lode, ktoré vošli do histórie

Ktoré sú ďalšie lode, ktorých názvy pozná vari každý človek? Bezpochyby na prvom mieste je slávny TITANIC, najprepychovejší a „nepotopiteľný“ zaoceánsky parník, ktorý po kolízii s ľadovcom šiel ku dnu na svojej prvej plavbe 14. apríla 1912. Možno, že je dosť ľudí, ktorí si mohli zapamätať názov britskej lode Beagle, na ktorej slávny prírodovedec Charles Darwin v rokoch 1831–36 vykonal plavbu do južných končín a objavy z tejto cesty na izolované ostrovy s množstvom zvierat a vtákov ho priviedli k teórii o vplyve prostredia a prirodzeného výberu na vývoj zvierat.

Ak povieme Krištof Kolumbus a objavenie Ameriky, tak si každý spomenie na jeho plavbu do Indie západným smerom v r. 1492 trojicou karavel Santa Maria, Nina a Pinta. Neobjavil novú cestu do Indie, ale nový svetadiel – Ameriku. Meno novému svetadielu dal iný cestovateľ a moreplavec Amerigo Vespucci, ktorý sa na plavby do novoobjavených končín zeme dal zakrátko po Kolumbovi. A meno svetadielu, ktorý podrobne opísal, (o čom sa do dnešných dní dosť pochybuje) dalo jeho krstné meno. A mohli by sme pokračovať menami lodí – najmä tých havarovaných trajektov a ponoriek z posledných rokov. Ale o tom až niekedy neskôr.

Autor: Ján Mička | 30. 9. 2016

Komentáře

Nejsou žádné komentáře

Přidat komentář


© 2002 - 2019 Zdeněk Jindra
ISSN 1214-4223