Krátko z dejín maximafílie

Nejeden zberateľ carte maxima (CM – analogových pohľadníc) si položí otázku, ako vznikli? Kedy začali zberatelia s ich tvorbou?

Asi v r. 1895 navštívil istý cestovateľ- turista Egypt a ako to neraz býva pri podobných príležitostiach zvykom, kúpil si aj niekoľko pohľadníc, na ktorých boli zobrazené egyptské pyramídy. A keďže aj na vtedajších egyptských poštových známkach boli obrázky pyramíd, nalepil známky na obrazovú stranu pohľadníc.

Tak vznikli prvé analogové pohľadnice,  ktorých sa z tohto obdobia zachovalo veľmi málo a preto sú mimoriadne vzácne a cenné.

Aby sa predišlo nedorozumeniam pri doručovaní takto frankovaných pohľadníc, odosielatelia napísali na miesto, pôvodne určené pre nalepenie poštovej známky, skratku TCV, čo znamená timbre cote vue - známka je na obrazovej strane. Takéto pohľadnice z prvých desaťročí 20. st. sú tiež medzi zberateľmi CM veľmi cenené.

Obľuba takto zhotovených analogových pohľadníc sa rýchlo šírila, takže ešte zo „starých časov TCV“ z rokov 1920 – 1925 sú známe takéto pohľadnice, ktoré v Rumunsku zhotovil zberateľ Grigore Scarlatescu. Zo Španielska sú známe karty, ktoré medzi rokmi 1925 – 1935 zhotovoval klub „IBERIA CULTURAL FILATELICA“ a vo Francúzsku klub „LIBRE ECHANGE“.

V roku 1938 bol na výstave v Sibiu v Rumunsku vystavený exponát Berthe Dengela s názvom Pohľadnice TCV. Ešte to však nebol maximafilistický exponát v dnešnom poňatí. V roku 1945 si M. Lecester z Melunu kúpil v Paríži pohľadnicu so zobrazením Víťazného oblúka, poštovú známku s rovnakým obrazom nalepil na obrazovú stranu pohľadnice a na pošte č. 108 v Paríži si to dal opečiatkovať. Tomuto pánovi sa táto trojkombinácia tak zapáčila, že ju označil ako maximum možného a tak sa od tých čias tento filatelistický produkt nazýva carte maximum a zberateľský odbor nazývame maximafília.

Francúzske a španielske filatelistické kluby zvolali do Dijonu na 11. až 14. septembra 1947 prvý Medzinárodný kongres maximafílie, aj keď už 3 roky predtým, v roku 1944 sa uskutočnilo kolektívne stretnutie maximafilistov, ktoré zorganizoval G. de la Ferté a následne v roku 1945 sa objavil aj ich prvý časopis, venovaný problematike CM. V roku 1946 bol vypracovaný a schválený prvý zberateľský poriadok analogových pohľadníc. Prvý katalóg CM bol vydaný v roku 1959.

V roku 1973 bolo na Kongrese FIP v Mníchove prijaté rozhodnutie, že exponáty analogových pohľadníc môžu byť vystavované na medzinárodných výstavách FIP. Kongres FIP r. 1976 v Madride rozhodol vytvoriť samostatnú sekciu maximafílie, čo sa však plne realizovalo až v r. 1981, kedy sa komisia maximafílie odčlenila od námetovej.

Po uvedených kongresoch a zasadaniach FIP boli v r. 1992 v španielskej Granade na 61. kongrese prijaté predpisy o hodnotení súťažných exponátov na výstavách FIP, ktoré vstúpili do platnosti 1. januára 1995 a 5. októbra Kongres FIP v Isanbule schválil Smernice pre posudzovanie CM exponátov na výstavách FIP (SREV). Kongresy FIP v Madride 2000 a v Soule 2002 formulovali podmienky a smernice až do dnešnej podoby maximafílie. A ako je to so slovenskou organizovanou maximafíliou? Odborná skupina CM bola ustanovaná 18. apríla 1998 v Trnave na zasadaní Komisie námetovej filatelie ZSF. Za vedúceho odbornej skupiny bol menovaný MVDr. Július Molnár, CSc. a ďalšími členmi vedenia odbornej skupiny boli Mgr. Ján Mička a Mgr. Milan Šnirc. Naša odborná skupina, ktorá sa od toho času rozrástla na vyše dve desiatky členov, úspešne spolupracuje s Komisiou CM pri FIP, ktorej prezidentom je p. Nicos Rangos z Cypru.

Autor: Ján Mička | 19. 1. 2009

Komentáře

Maximus

Přidat komentář  | Zobrazit komentáře


© 2002 - 2019 Zdeněk Jindra
ISSN 1214-4223