Herodotos mal predsa pravdu

Herodotos z Hellicarnassu bol starogrécky historik, ktorý žil v 5. storočí pred Kristom. Veľa cestoval a poznával antický svet. Počúval príbehy, ktoré sa odohrali v minulosti, sledoval udalosti jeho súčasnosti a všetko zaznamenával. Vďaka tomu môžeme dnes študovať antické dejiny. Mnohé jeho príbehy považovali ľudia za vymyslené. Neskôr archeológovia zistili, že tieto príbehy sú pravdivé.


Viac ako 2 500 rokov sa vedci snažili vyriešiť jednu z najväčších záhad antického sveta - zmiznutia veľkej perzskej armády v africkej púšti.
„Na východe sa zdvíhol silný a smrtiaci vietor. Prihnal široké stĺpy víriaceho piesku a zasypal pochodujúcu armádu ozbrojencov“, napísal „Otec histórie Herodotos.“ Stalo sa tak v roku 525 pred Kristom.
Zmiznutie perzskej armády patrilo k najväčším záhadám staroveku. Herodotos sa narodil sto rokov po zmienenej udalosti. Perzský vládca Kambýzes, syn Kýrusa Veľkého poslal armádu, aby zničila orákulum a Amonov chrám v oáze Siwa. Podľa legendy práve z tohto chrámu mala pochádzať veštba o Kambýzovej smrti. Kambýzes síce dobyl deltu a údolie Nílu, ale oázu Siwy nemal pod kontrolou. Archeológovia hľadali stratenú armádu na tradičnej karavanovej ceste z oázy Charga do oázy Dachla a Faráfra. Ale tieto oázy boli v držaní Egypťanov. Ich dobytie by bolo znamenalo zdržanie, preto veliteľ armády volil inú stratégiu. Rozhodol sa ich obísť cez Veľké piesočné more.

Perzská armáda opustila Théby a po siedmich dňoch dorazila do oázy Charga. Z juhu obišli oázu Dachla a vydali sa cez Veľké piesočné more na sever smerom k oáze Siwa. Odvtedy ich nikto nevidel.


Päťdesiattisícová po zuby ozbrojená armáda nie je ako ihla v kope piesku, že by ju bolo možné prehliadnuť. Roky ubiehali,  informácie postupne strácali ostré kontúry a dospelo to až k tomu, že tvrdenie Herodota mnohí začali považovať za vymyslenú historku. Pre existujúce pochybnosti, odborná verejnosť stále viac strácala o záhadu záujem.

Záhada ale nedala spávať talianskym dvojčatám, archeológom Amgelovi a Alfrédovi Castiglioni. 13 rokov trpezlivo prehrabávali piesok v miestach, kde predpokladali, že by sa mohlo nachádzať miesto kataklizmy.


Bratia archeológovia neboli žiadni nováčikovia. Obaja sa pred 20 rokmi preslávili objavením strateného starovekého záhadného „Mesta zlata“ - Berenike Panchrysos. Ale aj tak na odhalenie jednej z najväčších záhad staroveku potrebovali vykonať 5 expedícií.


Skaza vojska kráľa Kambýza za piesočnej búrky - od neznámeho grafika 19. storočia


Doteraz bolo odkrytých viac ako 500 kostrových pozostatkov vojakov a koní.