Farby a farebné odtieny známok anglických kolónií 1930-60

Predmetom nasledujúceho príspevku sú farby na oceľotlačových známkach anglických kolónií z obdobia, keď táto technika dominovala známkovej tvorbe v danej oblasti a dosahovala v nej svoj najväčší rozmach. Domnievam sa však, že môže mať aj všeobecnejšie uplatnenie.

Obrazy predmetných známok sú niekedy vytvorené len jednou, ale väčšinou dvoma a zavše aj troma farbami. Pre štyri alebo viac farieb katalóg Stanley Gibbons, ktorý je pre zberateľa uvedeného zamerania asi najvhodnejší, obvykle uvádza „multicoloured“, čiže viacfarebná známka. To už ale spravidla nie sú známky tlačené len oceľotlačou. Farby sú pritom vymenované postupne od stredu známky smerom k jej okraju a prípadne v poradí ich plošného zastúpenia. Pokiaľ hovoríme o jednej z týchto farieb, ide vlastne o nejaký odtieň, napr. červená je elementárne pomenovaný odtieň.

Jednotlivé farby známok anglických kolónií mávajú podľa katalógu väčšinou len jeden odtieň, a vtedy takmer niet čo skúmať. Nebýva však veľkou zriedkavosťou výskyt dvoch alebo občas i viacerých farebných odtieňov, odlišných navzájom väčšinou aj ocenením. Ak sa mám presnejšie vyjadriť, tak príslušné cenové záznamy sa zvyčajne líšia podstatne výraznejšie než samotné odtiene, čo by nás mohlo zvádzať k mylným záverom, a niekoho azda i k pokusom modifikovať lacnejšie odtiene na drahšie. Viac než jeden odtieň môže mať každá z farieb známky.

Odtiene farby známok v zásade rozlišujeme neutrálne, ak ide o tú istú farbu, napr. svetlo-zelená, zelená, sýto-zelená, ako aj rôzne kombinácie zastúpenia dvoch farieb, z ktorých je zložená výsledná farba, napr. hnedo-červená, oranžovo-červená, karmínovo-červená. Ďalej ešte treba rozlišovať medzi jemnejšími nuansami vplyvu prvej z týchto farieb. Trochu rozdielne sú napr. farby hnedo-olivová a hnedasto-olivová. Pri zložených názvoch farieb je dominantná druhá farba v poradí označenia, teda napr. oranžovo-červená farba znamená červenú s odtieňom k oranžovej, a naopak červeno-oranžová znamená oranžovú obsahujúcu viac červenej než oranžová obvykle obsahuje. Výsledný názov jednej z farieb známky sa teda môže skladať až z troch slov, napr. matno-žlto-okrová, bledo-indigovo-modrá, jasno-červenavo-purpurová. Označenie neutrálneho odtieňa, ak je použité, sa pritom nevzťahuje len na prvú farbu, ale platí pre výslednicu oboch zúčastnených farieb.

Katalóg Stanley Gibbons pri utváraní názvov farieb pre anglické kolónie uvedeného obdobia používa 1+5 neutrálnych odtieňov, 34 jednoslovných názvov farieb, z ktorých kombinuje farebné odtiene, a zdvojuje počet názvov na vyjadrenie jemnejších nuáns farieb pre prvú farbu v zložených názvoch farieb. Aj keď zanedbáme ďalší bohatý jazykový potenciál, nezriedka používaný pri tvorbe názvov farieb, vychádza to teoreticky na 13.770 jedno až trojslovných kombinácií, teda názvov odtieňov. Zďaleka nie všetky sú v praxi použiteľné. Katalóg pre spomínané obdobie, ktorého hranice nie sú vymedzené nijak exaktne čo do rokov ani čo do známkových krajín, používa približne len 284 rôznych jedno až trojslovných názvov farieb, resp. názvov farebných odtieňov. Toľko i nám určite postačí. Počet skutočne existujúcich a okom rozlíšiteľných jemných odtieňov farieb je však podstatne väčší a tiež väčší než sú možnosti anglického či slovenského jazyka na ich individuálne pomenovanie. Samozrejme že takáto klasifikácia by ani nebola v praxi použiteľná. Jemné farebné odtiene, „(shades)“ sa vyskytujú prakticky na všetkých známkach a to i na tých, o ktorých sa katalóg nezmieňuje. Prípadne sa v ňom môžu objaviť po spracovaní znalcami.

Pre nás sú informačným podkladom existencie a klasifikovania farebných odchýlok údaje v katalógu. Na príprave rozsiahlejšieho katalógu sa podieľajú viacerí autori, a zrejme nevidia všetci rovnako, preto každý pomenúva farby podľa svojho vlastného videnia a porovnávania. Tú istú farbu, a teda aj známku by mohli viacerí autori označiť rozdielne, čo najlepšie vidieť pri porovnaní údajov v katalógoch od rôznych vydavateľov. Naopak, slovne vyjadrený rovnaký odtieň farby môže byť v katalógu priradený rôznym známkam značne farebne rozdielnym už na prvý pohľad. V zložitejších prípadoch ani pri porovnaní odtieňa známky so známkovým farebným kľúčom, čo je vlastne vzorkovnica farieb obsahujúca okolo 200 farieb spolu s ich pomenovaním, nemožno farbu, resp. jej odtieň, určiť vždy jednoznačne.

Ľudské oko je citlivý orgán, nie je to však merací prístroj. Naše závery sú pri pozorovaní a porovnávaní závislé na subjektívnom zrakovom vneme farby, a nie na precíznom meraní. Niekedy vidíme to, čo chceme vidieť, a nie to, čo máme vidieť. Z našich relatívne skromných možností vyplýva, že čo zistíme dnes, už nemusí platiť zajtra či o chvíľu, za iných svetelných podmienok alebo pri našej inej zrakovej dispozícii. Typické odchýlky by sa vraj mali poznať na prvý pohľad, žiaľ nebýva to vždy tak. Problém spočíva v tom, že nikdy nevieme dopredu, či ide o typický katalógový alebo len o nepatrný odtieň.

Navyše aj náš informačný podklad podlieha neustálej premene, v katalógu pri každom jeho novom vydaní pribúdajú nové odtiene farieb. V určitom roku bol napr. pre konkrétnu známku uvedený len jeden odtieň farby, po niekoľkých rokoch sa objaví v jej riadku „(shades)“, a o ďalší rok neskôr už katalóg uvádza samostatný odtieň na osobitnom riadku, označený napr. ako „a.“, spravidla i s vyšším cenovým záznamom. Vydavatelia pritom dôsledne dbajú na exaktnom dôkaze oprávnenosti zaradenia nového odtieňa do katalógu, čo býva spojené s preukázaním samostatného a konkrétneho dátumu tlače. Napriek tomu sa nové odtiene objavujú i po päťdesiatich, ba i po viac rokoch od vytlačenia známok.

Katalógom uznávaný vznik odtieňov môže mať minimálne dve rôzne príčiny. Predovšetkým rozdielne dátumy tlače, a to sú tie pravé, pôvodné, regulárne odtiene, zvyčajne s príbuznými (ale nie rovnakými) farbami, ktorých vznik bol podmienený rozdielnymi výrobnými podmienkami. Druhou alternatívnou príčinou sú nerovnaké podmienky tlače pri rozbiehaní a zastavovaní tlačiarenského stroja oproti jeho normálnemu chodu. Množstvo farby prenesené na papier pritom nie je vždy rovnaké a rozhoduje o tom, či budú čiarky a body kresby, z ktorých sa obraz rytiny skladá, viac alebo menej reliéfne, či budú hrubšie alebo tenšie. Pri pozorovaní totiž nevnímame farbu izolovaných čiarok ale farbu priemernú, zloženú pre naše oko nielen zo samotných čiarok ale i z bielych nepotlačených miest medzi nimi. Tam kde sú čiarky hrubšie, je menej bieleho miesta, a my vidíme sýtejší odtieň farby, a naopak tam kde sú čiarky tenšie, vidíme svetlejší odtieň tej istej farby. Ide o relatívne malé, jemné, neutrálne odtiene s rovnakým dátumom tlače, a teda i so spoločným katalógovým číslom.

Zdanlivé odchýlky farieb môžu vznikať pôsobením extrémnych klimatických podmienok v geografických oblastiach s vyššou teplotou a vlhkosťou, ktoré pôsobia nielen na samotnú farbu ale i na lep a papier známok. Sprievodným javom takzvanej karamelizácie lepu je nielen jeho hnednutie, ale i hnednutie papiera a sekundárne zmena farieb. Niektoré známky už ani nemajú svoju pôvodnú farbu, ktorú mali pri vydaní, pretože farba zoxidovala, stmavla, vybledla či jednoducho nejako zmutovala, a to i bez akéhokoľvek umelého zásahu. V tom horšom prípade sa môžu pôvodné farby zmeniť aj umelým, zámerným chemickým alebo svetelným pôsobením na známky.

Vznik a tým existencia regulárnych farebných odtieňov je však napriek všetkým uvedeným problémom oprávnená, ba priam zákonitá, v podstate daná už technológiou a spôsobom výroby známok. Skoro všetky známky sa totiž tlačili vo viacerých tlačových obdobiach (aj viac ako desiatich), a to s odstupom i viacerých rokov, čiže pri nemožnosti dodržania úplne rovnakej technológie, odtiene nutne vznikať museli a dodnes vlastne vznikajú. Svoju úlohu tu zohrali a doteraz zohrávajú rozdiely v chemickom zložení farieb, papiera a lepu známok. Často však známky s rôznymi dátumami tlače nemožno rozlíšiť. Tam, kde sa to predsa len ako-tak dá, sa črtá sféra nášho bádania.

Farbu, resp. odtieň skúmanej známky sa môžeme pokúsiť určiť aj jej porovnaním s inou overenou, vzorovou, referenčnou známkou, a to na základe zhody alebo nezhody ich farieb. Obyčajne nemáme poruke veľa porovnávacieho materiálu, a napriek tomu úplnú zhodu farieb budeme pri dlhšom alebo opakovanom pozorovaní konštatovať asi málokedy. Príčinou môžu byť nielen rozdielne dátumy tlače známok, ale napr. aj odlišné podmienky ich doterajšej úschovy. Skôr sa nám darí zistiť menšiu alebo väčšiu nezhodu farieb, resp. ich odtieňov. Určenie farby známky porovnaním s inou známkou býva teda skôr nepriame. Použitá nepriama (vylučovacia) metóda nedáva jednoznačný výsledok. Pri jej aplikovaní možno napr. konštatovať, že porovnávaná farba známky sa prakticky zhoduje alebo nezhoduje so zodpovedajúcou farbou na referenčnej známke. Ak aj nie je úplne zhodná, môže to byť len malá odchýlka, ktorá nemá v katalógu osobitný záznam, alebo ak ho má, tak len ako údaj „(shades)“. Katalógový záznam nepatrí len jednému jedinému presnému odtieňu, je spoločný pre škálu malých (jemných) neutrálnych odtieňov tej istej farby známky. Pokiaľ ale farba porovnávanej známky nie je v rámci malej tolerancie zhodná s farbou na jednej vzorovej známke, napr. hnedo-purpurovou, môže byť viac či menej zhodná s farbou na inej vzorovej známke, spravidla s farbou príbuznou, napr. gaštanovou. V takomto prípade by bolo vhodné mať na porovnanie referenčné známky i pre ďalšie odtiene zaznamenané v katalógu. Niekedy sú rozdiely medzi regulárnymi odtieňmi menšie, napr. ultramarínová a sýto-ultramarínová. Na spoľahlivé určenie špecifického odtieňa niektorej farby jednej konkrétnej známky sa dá použiť známka s iným katalógovým číslom, i keď má zhodné pomenovanie farebného odtieňa, len ako pomocný etalón. To platí aj pre známku z tej istej série.

V snahe pri našom pozorovaní a porovnávaní vylúčiť nežiadúce úskalia, môžeme základné odporúčania zhrnúť do niekoľkých viet. Známky kladieme na neutrálnu šedú alebo čiernu podložku. Na porovnávanie farieb známok s referenčnými známkami alebo s farbami vzoriek v známkovom farebnom kľúči potrebujeme dostatočne intenzívne, nepriame, rozptýlené denné svetlo alebo pre tento účel použijeme jeho najlepšiu náhradu žiarivkové, farebne vyrovnané svetlo. Priame slnečné svetlo pre svoju extrémnu intenzitu nevyhovuje. Porovnávame navzájom rovnaké miesta na skúmanej a na referenčnej známke. Na porovnávanie volíme jednoliatu časť farby známok, vhodné sú aj okrajové značky, ako sú napr. jednofarebné pásy alebo farebné skúšobné body. Takýto materiál však mávame naporúdzi asi zriedka. Plná plocha farby býva na oceľotlačových známkach tiež málokedy. Farebné plochy vytvorené z čiarok a bodov môžu byť ale zavádzajúce, javia sa totiž svetlejšie než plochy s plnou farbou. Poštovou pečiatkou označená časť známky má tendenciu pôsobiť tmavšie než v skutočnosti je. Na viacfarebných známkach je vhodné vedľajšie farby zamaskovať, pretože oko má tendenciu farby zmiešať. Skúmané a referenčné vzorky farieb známok prezeráme striedavo, pod uhlom približne 45°– 90° a zo vzdialenosti od 30 cm až do 1 m. Nesnažíme sa pritom rozoznať kresbu, neusilujeme sa vidieť čiarky a body, pozorujeme farbu integrálne ako celok, sústredíme sa v tej chvíli len na ňu samotnú a jej určenie. Správny farebný vnem sa nemusí dostaviť okamžite. Pozorovanie pre istotu po kratšej či dlhšej prestávke zopakujeme. Na zaradenie skúmanej známky si zvolíme niektorý z odtieňov uvedených v katalógu. Volíme farbu čo najviac zodpovedajúcu nami definovanej. Pokiaľ je rozhodnutie problematické, prikláňame sa predbežne k lacnejšej alternatíve.

Obzvlášť na drahších známkach môže byť dosť problematické vzájomné odlíšenie medzi odtieňmi vzniklými zámernou manipuláciou, klimatickým pôsobením, jemnými odtieňmi spôsobenými rozdielnym chodom tlačového stroja a regulárnymi odtieňmi. Na relatívne objektívne hodnotenie za účelom kategorizácie odtieňov alebo zistenia ich falzifikátov sú potrebné technické prostriedky, dostatočné množstvo porovnávacieho materiálu a samozrejme skúsenosti. To už je ale viacmenej doména činnosti znalcov, ktorí o svojej činnosti vydávajú aj certifikáty.

Pokiaľ máte dojem, že vaša zbierka už obsahuje prakticky skoro všetko po čom ste túžili, že už strácate motiváciu pre zbieranie, že vás to už akosi prestáva baviť, skúste zamerať svoju pozornosť na odtiene, a zabezpečíte si novú inšpiráciu pre rozvoj vášho koníčka formou miernej špecializácie opäť na veľmi dlho. Neustále sa mi vracia na myseľ, i na tento účel asi vhodný výraz spoza rieky Moravy, „a máte vystaráno“. Pripúšťam, že niektorých zberateľov by mohla táto drobná úvaha od zbierania „nejakých“ odtieňov aj odradiť. Snáď smiem kolegom filatelistom položartom na záver poradiť, chráňte sa primeranou dávkou skepsy pred objavovaním či nákupom nových nekatalogizovaných alebo inak nepublikovaných odtieňov!

Farby a farebné odtieny známok anglických kolónií 1930-60


Autor: Zoltán Raduška | 1. 10. 2005

Komentáře

Nejsou žádné komentáře

Přidat komentář


© 2002 - 2019 Zdeněk Jindra
ISSN 1214-4223