Dušan NÁGEL: Športové premiéry - volejbal na známke
Datum vydání: 27. 6. 2007
Vždy, keď vidím v televízii obrazový šot z volejbalu, alebo jeho obrazovú momentku na športovej stránke v novinách, vybaví sa mi okamžite jeho meno.
Akademický maliar Dušan Nágel, o ktorom aj budú nasledujúce riadky, sa zaslúžil v roku 1995 o premiéru volejbalu na slovenských poštových známkach, už v novodobej slovenskej známkovej tvorbe, v roku osláv jeho storočnice /1895-1995/ - známkou 100 Rokov volejbalu, ako autor jej umelecky hodnotného výtvarného návrhu. Je tiež aj autorom motívu na FDC a návrhu na pečiatku. Volejbalu - športu populárneho rovnako medzi mužmi a ženami na všetkých kontinentoch. Pričom je paradoxné, že ako olympijský šport si odbyl svoju premiéru prekvapujúco /až po takmer ôsmych desaťročiach od svojho zrodenia/ až v roku 1964 na OH v Tokiu.
Jeho známy volejbalista, v modrom drese /zvolená farba dresu práve ostro kontrastuje s oranžovožltou farbou podania/ s číslom deväť, na príjme podania, si určite získal nielen srdcia filatelistov - zberateľov športovej tematiky zvlášť, ale rovnako aj srdcia mnohých priaznivcov športu - fanúšikov volejbalu osobitne. Priznania o ocenenia sa jej dostalo aj v silnej medzinárodnej konkurencii, kde sa umiestnila na druhom mieste. Viacerí filatelisti a fanúšikovia športu v tom videli iste aj vzácny symbol - poctu volejbalu na Slovensku a priznanie majstrovstva prvých slovenských volejbalových olympionikov - našich strieborných medailistov z OH 1964 - práve z Tokia - a tiež majstrov sveta Bohuša Goliána/1931/ a Jozefa Labudu /1941/...
Známka má všetkých 5P - je výtvarne profesionálne vyspelá a hodnotná, vyvážená detailom a kompozíciou, kreatívne pozoruhodná, športovo verná - postojom a napätím v jeho tvári - a svojim čarom pre zberateľov priam príťažlivá..
Akademický maliar Dušan Nágel vstúpil medzi tvorcov slovenských poštových známok v roku 1994 /iba ako dvanásty v poradí/, ako štyridsaťpäťročný a už čoby zrelý výtvarník, uprostred svojej plnej tvorivej aktivity, a navyše s populárnou športovou tematikou. Vytvoril ich tri. V rozpätí troch "sezón". V pravidelných ročných intervaloch - 1994,1995 a 1996. Premiérou mu bola známka XVII. Zimné olympijské hry Lillehammer 1994. Bola to zároveň zhodne premiérová - prvá slovenská známka s olympijskou tematikou. Známka 100 Rokov volejbalu bola pre neho v poradí druhá, ktorej je autorom. Poradové číslo tri patrí známke 100 Rokov olympijských hier.
Prvá aj tretia známka v poradí, zahajovala vždy emisiu kalendárneho roka.
Poštové známky :
1994 - 26.1., XVII. Zimné olympijské hry Lillehammer 1994, 2Sk /čierna/modrá, fialovo-červená//č.e. 26/, ako námet zvolil skokana na lyžach, vo fáze letu, k známke vytvoril aj FDC a príležitostnú pečiatku /skokana pri doskoku/.
1995 -16.8., 100 Rokov volejbalu, 9 Sk, /čierna/oranžovožltá, tmavomodrá//e.č.74/, ako námet zvolil hráča na príjme podania, k známke vytvoril aj FDC a príležitostnú pečiatku /ruky pri bloku na sieti/.
1996 - 15.2., 100 Rokov olympijských hier - Alojz Szokol, 9 Sk /čierna/žltozelená, zelená, ružová//č.e. 86/. Ako námet zvolil dobovo vhodnú a zhodnú figurálnu kompozíciu bežca. Rodák z Hronca, od Hrona, Alojz Sokol /1871-1932/ bol prvým slovenským olympionikom. Bol všestranným atlétom - bežcom a skokanom. Na novovekých aténskych 1. OH 1896 získal hneď aj ako prvý slovenský olympionik premiérovú olympijskú medailu za 3. miesto v behu na 100 m. Iba jedno umiestnenie ho delilo od medaily aj v trojskoku, kde obsadil 4. miesto 12,60 m/. V Aténach 1896 mal dres č.1. Prvú zlatú olympijskú medailu získal slovenský športovec, rodák z Vysokej na Morave, Zoltán Imrich Halmaj /1881-1956/ v plávaní na OH 1904 St. Louis. Prvú olympijskú medailu získal slovenský športovec vo farbách bývalého Československa na OH 1936 v Berlíne - gymnastka Matylda Pálfyová /1912-1944/ obsadila 2. miesto. Rodáčka z Kostolian nad Hornádom, neskôr iba vo veku 32 rokov zahynula tragicky pri jazde na koni.
Že je Dušan Nágel aj exelentným majstrom náročného kresleného portrétu a problém mu nerobí ani zložitá kozmická technika a jej verná reprodukcia rukolapne dokázal na známke Prvý kozmický let občana Slovenskej republiky, v emisii z roku 1999, venovanej prvému slovenskému letcovi-kozmonautovi.
1999 - 15.6., Prvý kozmický let občana Slovenskej republiky - Ivana Bella, 12 Sk /č.e. 183/, Sojuz TM-29 /20.2.-28.2.1999/ štartoval zo známeho ruského strediska kozmických letov z Bajkonuru, dnes geograficky v republike Kazachstan.
Celiny - obálky s natlačenou známkou
Okrem výtvarných návrhov známok, motívov na FDC a pečiatok, vytvoril aj hodnotné portrétne grafiky na prítlače príležitostných celinových obálok. Jeho autorský rukopis nesú celiny - obálky s natlačenou známkou : Moric Beňovský - Portrét /1996/ a Henrich von Stephan - Portrét 100. Výročie úmrtia /1997/.
1996 - príležitostná pečiatka: Vrbové, 20.9.1996, Moric Beňovský - Portrét (1746-1786), 8 Sk /Štátny znak Slovenskej republiky//sivozelená//COB 14/, Moric Beňovský, kráľ Madagaskáru, je známy slovenský priekopník - cestovateľ a dobrodruh z Vrbového /pri Trnave/.
1997 - príležitostná pečiatka: Bratislava 18.9.1997, Henrich von Stephan - Portrét 100. Výročie úmrtia (1831-1897), 8 Sk /Štátny znak Slovenskej republiky//sivozelená//COB 23/.
Významný slovenský grafik a knižný ilustrátor Dušan Nágel, aj vo svojej tvorbe známkovej reprodukčnej grafiky, kreatívne limitovaný jej témou, zostal sám sebou, cez originálne autorské vstupy výtvarných názorov a prejavov ukázal, že inklinuje k prejavu blízkemu voľnej grafike, v ktorej expresívne osobito, ale aj pôsobivo a podmanivo uplatňuje svoju bravúrnu graficky čistú kresliarsku zručnosť a istotu a svoj vzťah k rozmernému detailu. Známka bola a zostala pre neho, ako ilustrátora, novou výzvou, rozšíriť svoj výtvarný záber, ktorej sa zhostil na výbornú. Ostáva nám len veriť, že ešte ako autor známkovej grafiky nepovedal v nej ani svoje posledné slovo.
Nágel - ilustrátor
Výtvarník Dušan Nágel je predovšetkým a v prvom rade slovutý ilustrátor. Rozhodol sa takto už ako študent v ateliéri prof. A.Brunovského /sám A.B. zanechal očividný, zreteľný a citeľný zápis v československej reprodukčnej známkovej grafike/. S každou novou ilustrovanou knihou sa tešil na svoje originálne autorské ilustračné objavy a ich kreácie. Tieto umelecké princípy uplatňuje už od absolutória. Stál sa z neho známy obľúbený ilustrátor nielen medzi dospelými čitateľmi, ale aj medzi mládežou a najmenšími školákmi. Práve pre nich je jeho tvorba veľmi príťažlivá a nežná, blízka detskej duši a psychike. Vyhľadávané sú jeho ilustrácie kníh K. Maya /ľahko vtiahne čitateľa do dobrodružstva vynikajúco dokreslenou charakteristikou hrdinov a prostredia/, klasika Dostojevského / ilustrácie tak blízke i duši samého ruského čitateľa/, La Fontainových Bájok /dokázal, akou jeho silnou stránkou je personifikácia ríše zvierat/ a kníh pre najmenších čitateľov. Aj keď v nich prevláda obraz portrétnej vecnosti, objavuje sa občas aj fantazijná imaginácia. Spolupracoval najviac s vydavateľstvami - Slovenský spisovateľ, Smena, Mladé leta…
Aspoň desiatka kníh ilustrovaných Dušanom Nágelom:
1976-Carrión Miguel: Počestné ženy, 1977-Sejfulin L.N.: Virineja, 1979-Kozlov Viľjam: Prezident kamenného ostrova, Karl May: Lovec Soboľov, 1986-Peter Andrýska: Nevkročíš do raja, 1988-Milan Zelinka: Z Havranieho dvora, 1989-Ivan Hudec: Experiment „láska“, 1996-Martin Rázus: Maroško študuje, 2000-Miloš Janoušek: Vianoce v Beatlemene…
Za svoju doterajšiu ilustračnú tvorbu získal aj najvyššie slovenské umelecké ocenenie pre ilustrátora - prestížnu Cenu Ľ. Fullu. Svoj zmysel pre výtvarný humor a humor v grafike - satirický pohľad na svet, humor /úspešne hosťoval ako herec v známom Radošinskom naivnom divadle/ a úsmevnú pointu premieta aj do svojich ilustrácii. Postupne svoju výtvarnú typológiu rozšíril aj o grotesknosť výrazov až po polohu karikatúry. Známy je vo verejností jeho hodnotný a pozoruhodný cyklus /pero, tuš/ groteskných tvári z deväťdesiatych rokov. Jeho originálna kresba nechýbala ani na známej a divácky úspešnej minuloročnej výstave, výber zo súkromnej zbierky Petra Závackého - Výtvarná pocta kresleného humoru v Hlohovci /2006/.
Prišiel. videl, vytratil sa... Aj tak by sa dal charakterizovať jeho úspešný vstup medzi priznaných výtvarných autorov slovenskej známkovej grafiky technikou tlače rotačná oceľotlač v kombinácii s hĺbkotlačou. Verme len, že jeho "zúbkovaná hviezda" ešte natrvalo nezhasla a chystá sa na svoj skorý a už pomerne dlho očakávaný "kambek" na umeleckú dráhu tvorcov známkovej graficky, na ktorý netrpezlivo čakajú aj filatelisti a jeho priaznivci na obidvoch brehoch Moravy. Veď šesťdesiatku oslávi až o dva roky a to je vek, keď výtvarník - tvorca známkovej grafiky ešte iba začína dozrievať.
Curriculum vitae: Akad. maliar Dušan Nágel /I949/, rodák z Rimavskej Soboty, absolvent VŠVU v Bratislave, v rokoch 1971-1976, ateliér knižnej tvorby prof. A. Brunovského, výtvarník - grafík, knižný ilustrátor, autor známkovej grafiky a pedagóg /ĽŠU/, herec /Radošínske naivné divadlo/, nositeľ Ceny Ľudovíta Fullu, za autorský vyhranenú výtvarnú koncepciu ilustrácie klasickej i modernej literatúry pre deti /2004/, žije a tvorí v Bratislave - Ružinove.
Vytištěno ze serveru https://www.infofila.cz