Dostal som album pre mladých zberateľov

Predpokladám, že z času na čas každý vedúci krúžku mladých filatelistov dostane od členov klubu niečo pre svojich zverencov. Niekedy sú to celé obálky ako podnikový skart, výstrižky so známkami alebo poštové lístky s tajničkami krížoviek. Ja som nedávno takto dostal darček „Albia Juvenal“ – prekladať vari nemusím. Vydal ho J. Steinbrener z Vimperka. Mal 90 strán s čiastočne vyobrazenými aj vylepenými známkami štátov, počnúc Bavorskom a končiac Austráliou – Cookovými ostrovmi. Záhlavie každej strany určenej pre jednu známkovú krajinu udávalo niekoľko názvov štátu, jeho rozlohu, hlavné mesto s počtom obyvateľov a príslušnú menu s rozdelením na „drobné“. Uvažoval som, čo s tým? Samozrejme, isto ponechať ako učebnú pomôcku na ukážku toho, aký je rozdiel medzi zásobníkom a albumom. Vytlačené obrázky známok sú ukážkou filatelistickej klasiky. Obrázky napovedajú, že mladému filatelistovi netreba vyzbierať vždy úplné série známok, stačí iba jedna-dve, ako sú tie predtlačené. Voľakedajší majiteľ alba sa už pokúsil jednotlivé políčka zapĺňať, ale podarilo sa mu to iba na niekoľko málo %. Časť známok, ktoré boli vylepené, niektorý ďalší majiteľ alba povytŕhal a asi súhlasíte so mnou, že by som bol šťastnejší z tohto darčeka, keby v ňom zostali tie známky. Ten ostatok predstavoval vcelku bežné výplatné známky. I tak som sa rozhodol, že všetky známky ako aj pozostatky nálepiek zmyjem, aby mi album ostal na ukážku vtedy vydávaných známok.

Zistil som, že majiteľ na vylepovanie známok použil ako nálepky kadečo. Hnedú papierovú lepiacu pásku, okraje poštových hárčekov s lepiacou vrstvou a dokonca aj rozstrihal lacné výplatné známky. (Ešte šťastie, že v tom čase nebola „izolepa“). I tak som si však mohol pri odliepaní pásikov nálepiek povedať temer to isté, čo herečka Radošinského naivného divadla Katarína Kolníková povedala s nenapodobiteľným a pre ňu charakteristickým „račkovaním“ pri konštatovaní charakteristiky určitej doby, ktorá je už za nami „ že elktuiny bolo málo, ale tá čo bola, tá teda tuásla“. (Moja analógia s vylepenými nálepkami by teda znela: Nálepiek bolo zrejme málo, ale tie, čo boli použité, tie teda držali, len čo je pravda“.) Natrápil som sa dosť, listy alba som vysušil, ako sa patrí, a už sa teším na reakciu mojich detí v krúžku v novom školskom roku, keď uvidia ten zázrak aj s ukážkou súčasných albumových listov s perovými doskami. A ešte P.S.: Možno by stálo za to, aby niektorá súčasná firma so zberateľskými pomôckami vydala podobný album pre mládež s európskymi krajinami po r. 1989, resp. od zavádzania euromeny, lebo týchto (nových) krajín je dosť, spomeniem aspoň tie po rozpade ZSSR – Rusko, Ukrajina, Bielorusko, Pobaltské štáty a krajiny býv. Juhoslávie ako Srbsko, Chorvátsko, Čierna Hora, Macedónsko, Slovinsko, Bosna. A samozrejme, nemala by sa vynechať ani Česká republika a Slovensko, nehovoriac o Spolkovej republike Nemecko, DDR a Berlín.

Dostal som album pre mladých zberateľov


Autor: Ján Mička | 23. 7. 2019

Komentáře

Nejsou žádné komentáře

Přidat komentář


© 2002 - 2019 Zdeněk Jindra
ISSN 1214-4223